Môj profil 
Predplatné
“Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR iniciovalo v minulom roku sériu diskusií na slovenských univerzitách pod názvom „Slovensko diskutuje o EÚ“. Naša ponuka sa stretla s dopytom slovenskej verejnosti. To je pre nás dôležitým impulzom tieto diskusie rozšíriť a v tomto roku v nich pokračovať vo forme Národného konventu o EÚ,” napísal Korčok v komentári pre denník N.
Ministerstvo preto spustilo iniciatívu s názvom “My sme EÚ”, čím chce prispieť do celospoločenskej diskusie o tom, akú Úniu máme a akú ju chceme mať:
“Čo vlastne znamená byť občanom členského štátu Európskej únie? Aké výhody, ale aj záväzky naše členstvo prináša? Aký bude ďalší vývoj európskeho projektu? Existuje recept na prinavrátenie dôvery občanov v Úniu? Odpovede na tieto a ďalšie otázky budeme hľadať už počas úvodného podujatia konventu 22. februára na Bratislavskom hrade. Zúčastnia sa ho aj traja najvyšší ústavní činitelia, čím prirodzene nadviažu na svoju spoločnú deklaráciu z jesene 2017, v ktorej sme sa prihlásili k európskej orientácii Slovenska a potrebe európske témy intenzívne komunikovať s verejnosťou.”
Už prvá diskusia s tromi ústavnými činiteľmi, o ktorých je známe, že velebia Európsku úniu a chcú ísť do akéhosi jadra, naznačuje, akým smerom sa bude táto iniciatíva uberať. Národný konvent bude ďalej pokračovať v regiónoch. Od marca do decembra rezort diplomacie plánuje zorganizovať sedem podujatí v regiónoch v spolupráci so slovenskými univerzitami.
Podľa Korčoka je národny konvent o EÚ veľmi dôležitý, pretože “len prostredníctvom otvorenej diskusie dokážeme získať spätnú väzbu od občanov, vyvrátiť mýty o Únii a zmierniť negatívne postoje ľudí voči jej fungovaniu a prijímaným politikám,” napísal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.
Na záver pripojil aj propagandistické video, ktoré vychvaľuje naše členstvo v EÚ a jeho šírenie bude zrejme súčasťou tejto iniciatívy o “informovanosti verejnosti”.
“V roku 2017 sme chodili po Slovensku a pýtali sme sa, čo pre nás Európska únia znamená,” zaznelo v úvode videa. Následne odpovedali rôzni politici, zástupca automobilky a študent už starými známymi otrepanými frázami: “Voľný pohyb osôb, štúdium v zahraničí, členstvo v eurozóne, mierový projekt.”
Ďalšia otázka vo videu znela: “Prečo je EÚ dôležitá pre naše peňaženky?” Odpovedal podpredseda vlády SR, Peter Pellegrini: “Máme roaming za domáce ceny, nakupujeme online v iných štátoch a to už dokonca bez poplatkov.”
Ďalší odpovedajúci z Trnavskej univerzity odvetil: “Ponúka Slovensku dobrý hospodársky priestor, v ktorom sa môže ekonomicky rozvíjať.”
Predseda strany Most-Híd, Béla Bugár: “Sme na veľkom trhu, kde naše podniky sa uplatňujú, prichádza veľké množstvo investorov.”
Peter Švec – hovorca PSA Peugeot Citroen Slovakia: “To, že máme jednotnú menu, významným spôsobom uľahčuje podnikanie.”
Ďalšia otázka znela: “Ako EÚ zlepšuje život mladým ľuďom?”
“Stopom sa dostanem na druhý koniec Európy, Erazmus, štúdium na zahraničnej vysokej škole,” odpovedali mladí ľudia vo videu.
Záverečná otázka znela, akú Európsku úniu chceme mať:
“Chceme, aby to bol priestor sociálnej a ekonomickej prosperity a priestor, ktorý dáva ľuďom pocit bezpečia,” povedal Peter Pellegrini.
Študent z Trnavskej univerzity odpovedal, že chce spoločnosť rôznych národov a rôznych kultúr. Ďalší mladý hlas odvetil, že chce zjednotenie v rozmanitosti.
Župan TSK, Jozef Viskupič, chce vidieť Európsku úniu ako geopolitického hráča a na záver “šéf tejto propagandy” Ivan Korčok odvetil, že EÚ nás má chrániť od takých kríz, aké sme zažili za ostatných 10 rokov.
Vo videu ale absentuje akákoľvek objektívna kritika. Otvorené hranice bez kontrol a cestovanie po Európe znie ľúbivo, ale prináša to aj mnohé riziká. Na Slovensko sa totiž môžu ľahko dostať aj teroristi zo západnej Európy a bez problémov sa môžu pašovať zbrane a drogy.
Za ďalšie nebola spomenutá katastrofálna migračná politika Európskej únie. Schengenská hranica je deravá a EÚ nám nanucuje prijímanie imigrantov.
Európska únia nám čím ďalej tým viac berie suverenitu a presadzuje nezmyselné byrokratické príkazy aj zákazy, ako napríklad zákaz predaja vysávačov s vysokým príkonom, zakrivenie banánov, uhoriek atď.
Čo sa týka finančného hľadiska, tiež to nevyzerá ružovo. Z nedávnej analýzy významného francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho vyplýva, že krajiny východnej EÚ sú najväčšími platcami.
“Priepasť medzi východom a západom Európy sa nezmenšuje. Naopak ju prehlbuje rastúci odliv prostriedkov z východu a stenčujúci sa prúd európskych dotácií zo západu.”
Podľa Pikettyho sa to deje cez odvádzanie ziskov dcérskych spoločností na východe do západných centrál. “Európska integrácia síce východným krajinám priniesla vyššiu produktivitu ich ekonomík a pracovné miesta, ale zisky sú z veľkej časti transferované na západ. Vzniká tak pocit koloniálnych pomerov,” upozorňuje francúzsky ekonóm.
V rokoch 2010-2016 odišlo 4,7 percenta poľského hospodárskeho výkonu v kapitálových príjmoch na západ, zatiaľ čo opačným smerom z európskeho rozpočtu to bolo 2,7 percenta. V prípade Slovenska tento pomer predstavoval 4,2 ku 2,2 percentám. Nepriaznivo toto porovnanie vyznieva aj pre Maďarsko (7,2 ku 4 percentám). Suverénne najhoršie je na tom ale Česko s pomerom 7,6 ku 1,9 percentám.
Propagandistické video ministerstva zahraničia si môžete pozrieť tu :
https://www.youtube.com/watch?v=3_F3aK5ylsI
Samuel Gdovin
.JPG)
