Ako informuje portál, jeden zo senátov ústavného súdu SR v roku 2017 v Babišovom prípade rozhodol, že žalovaným v zmienených sporoch nemôže byť slovenský Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý dokumenty po ŠtB spravuje. Ústavný súd ale vtedy v Babišovom prípade neuviedol, kto by mal byť žalovanou stranou.
Babiš následne zažaloval ÚPN a domáhal sa verdiktu, že je v archívnych zväzkoch ŠtB vedený ako jej agent neoprávnene. V pôvodnom spore proti ÚPN Babiš uspel, po spomenutom predminulom rozhodnutí senátu Ústavného súdu, bratislavský Krajský súd Babišovu žalobu v obnovenom líčení vlani zamietol a toto rozhodnutie Najvyšší súd SR potvrdil.
Na čo Babiš podal ústavnú sťažnosť a Ústavný súd tento týždeň v utorok posledné verdikty všeobecných súdov v kauze nakoniec zrušil.
“Vzhľadom na to, že všeobecné súdy dôsledne nerešpektovali právny názor ústavného súdu vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom náleze a nevyrovnal sa s otázkou, kto má byť žalovanou stranou v predmetnom spore, Ústavný súd ich rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,” uviedol Ústavný súd v najnovšom verdikte. Dlhoročný spor sa tak vrátil krajskému súdu.
Babiš svoju spoluprácu s ŠtB popiera dlhodobo. Český premiér vo štvrtok uviedol, že si zatiaľ počká na stanovisko právnikov. “Ja som už trikrát vyhral ten súd a nie je dôvod, aby som to nevyhral,” povedal Babiš novinárom. Dodal, že nebol eštébák a nič nepodpísal. Pôvodné rozhodnutie ústavného súdu považuje za veľmi podivné.
Archívne dokumenty uvádzajú, že Babiš sa v roku 1980 stal dôverníkom ŠtB a že o dva roky neskôr ho k údajnej spolupráci s tajnou políciou ako agenta s krycím menom Bureš získal nadporučík ŠtB Július Šuman. Ten ale počas pojednávania o Babišovho žalobe na okresnom súde vyhlásil, že táto informácia nie je pravdivá a že Babiš k ŠtB naverbovaný nebol.
Ústavný súd SR v kauze ale spochybnil vierohodnosť bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí na súde vypovedali v prospech Babiša a ktorých výpovede boli kľúčové.


















