Londýn 31. júla (HSP/Foto:TASR)
Michal Martikán už po piatykrát potešil Slovensko cenným olympijským kovom. Po dvoch zlatých (Atlanta 1996, Peking 2008) a dvoch strieborných medailách (Sydney 2000, Atény 2004) je to tentoraz bronz. Rodák z Liptovského Mikuláša je tak po Danke Bartekovej druhým zo slovenskej olympijskej výpravy, ktorý domov nepocestuje naprázdno.
Martikán si vybojoval cestu do finále po rozplavbách a semifinále, kde musel zabojovať a prekonávať aj 50 sekundovú penalizáciu za minutie bránok. Vo finále sa prezentoval vyrovnanou pozornou jazdou a s časom 98,31 sekundy sa dostal na priebežné prvé miesto. Celé štyri minúty sme v to mohli dúfať, kým starý Martikánov súper Francúz Tony Estanguet nezajazdil o sekundu a 25 stotiniek lepší čas. Po ňom nasledovali už len dvaja pretekári. Slovinec vyhorel, ale Nemec sa ešte dostal o 0,22 sekundy pred Martikána.
Bronz je zaslúžený, rokmi potvrdený, vydretý. Mišovi gratulujeme, ale veríme, že štvornásobnému športovcovi roka (1996, 1997, 2006, 2007) tento titul a drahší kov ešte vyfúknu iní slovenskí odborníci na divokú vodu.