“Potvrdilo sa to, čo sme hovorili už pred rokmi, a to, že v tomto spore nezaplatíme Achmei ani euro. Dnes nám dal konečne súd za pravdu a všetci ‘mrchožrúti’, ktorí roky vykrikovali, že prehráme, sa tešili zbytočne. Chcem teda poďakovať celému tímu za prácu a vyjadriť radosť z tohto výsledku,” reagoval po zverejnení rozhodnutia minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Achmea podala žalobu na SR v októbri 2008. Dôvodom bol zákaz zisku súkromných zdravotných poisťovní, ktorý bol údajne v rozpore s bilaterálnou investičnou dohodou. Arbitrážny tribunál vydal rozsudok v decembri 2012, v ktorom konštatoval porušenie tejto medzinárodnej zmluvy zo strany Slovenska. SR následne podala na nemecký Vyšší krajinský súd vo Frankfurte nad Mohanom návrh na zrušenie rozsudku. Tento návrh bol zamietnutý, Slovensko sa následne proti tomu odvolalo na Najvyšší spolkový súd. Po takmer desať rokov trvajúcom právnom spore o zákaze zisku zdravotných poisťovní dal nemecký Najvyšší súd za pravdu Slovenskej republike.
Nemecký najvyšší súd mal podľa ministerstva pri svojom rozhodovaní povinnosť vziať do úvahy rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o predbežnej otázke, preto sa takýto výsledok očakával. Podľa ministerstva by v blízkej dobe malo byť ukončené aj súvisiace exekučné konanie v Luxemburgu, čo by znamenalo uvoľnenie blokovaných 30 miliónov eur. Prípadné následné právne kroky zo strany spoločnosti Achmea môžu byť namierené iba proti rozhodnutiu BGH, a nie proti samotnej Slovenskej republike.
Rozhodnutie Súdneho dvora má podľa rezortu financií “význam nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre všetky ostatné členské štáty EÚ, proti ktorým sa vedú podobné investičné arbitráže v hodnote niekoľko stoviek miliónov eur.”
Ministerstvo tiež dodalo, že “daným rozhodnutím bol vytvorený zásadný precedens, ktorý postavil investičnú arbitráž vedenú podľa bilaterálnych investičných dohôd uzavretých medzi členskými štátmi EÚ mimo pravidiel EÚ. Ide o takmer 200 rôznych zmlúv o ochrane investícií, ktoré budú pravdepodobne tiež zrušené”.
Bilaterálne investičné dohody sa podľa rezortu financií využívajú v rozpore so záväzným právnym stanoviskom Súdneho dvora EÚ ako jeden zo spôsobov ochrany cezhraničných investícií v rámci jednotného trhu. Rozhodnutie súdu teda predstavuje zásadný krok k odstráneniu právnej neistoty, ktorá pretrvávala medzi investormi z EÚ a členskými štátmi únie kvôli rizikám obrovských žalôb zo strany týchto investorov.