Národné parky boli podľa Dolňana postupne vyhlasované v čase inej spoločenskej objednávky. Hovorí, že prioritne boli určené na rekreáciu pracujúcich so zachovaním plánovanej produkčnej funkcie lesov.

“Ak je v súčasnosti spoločenská objednávka definovaná inak, lesníci ju dokážu odbornou činnosťou v súlade s platnými zákonmi a medzinárodnými štandardmi trvalo udržateľného obhospodarovania lesov bez zvyšku naplniť,” poznamenal Dolňan.

Verejnosť by podľa neho mala vedieť, že to nepôjde zo dňa na deň. V storočnom lese sa musia zmeny vykonávať postupne, premyslene a citlivo.

“Už dnes však vieme, že sa v tzv. ochrane lesov v 21. storočí nič zásadné nezmení. Les sa riadi prírodnými zákonmi, nie zákonmi z Národnej rady SR. Musíme sa držať prírodných zákonov a podľa nich schvaľovať zákony ľudské, len vtedy to bude fungovať,” skonštatoval.

Tvrdí, že teraz budú lesníci kritickí k činnosti ochranárov.

Je možné, že lesníkom po schválení reformy odbudne trochu povinností a práce v lesoch, pripúšťa Dolňan. O to viac si chcú všímať, čo sa v chránenej prírode deje. Dianie v lesoch národných parkov budú odborne posudzovať a sprístupňovať ľuďom aj politikom vecné lesnícke stanoviská.

Schválená reforma národných parkov prináša presun správy štátnych pozemkov v národných parkoch pod rezort životného prostredia. Od 1. apríla 2022 sa správa štátnych pozemkov presunie na správy národných parkov na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a NP Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v štvrtom a piatom stupni ochrany. Prechod správy území v treťom a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.

Reforma prinesie Muránskej planine nové pracovné príležitosti

Reforma národných parkov prinesie na územie Národného parku (NP) Muránska planina nové pracovné príležitosti, a to najmä v oblasti cestovného ruchu. S rastom pracovných pozícií vo svojich radoch počíta aj samotná Správa NP Muránska planina. Pre TASR to v reakcii na schválenie reformy národných parkov uviedol jej riaditeľ Ján Šmídt.

Po osamostatnení Správy NP Muránska planina a zisku právnej subjektivity počíta jej riaditeľ s novými pracovnými príležitosťami, a to i pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Nárast zamestnancov bude súvisieť s väčšou administratívnou záťažou či rozširovaním kapacít environmentálnej výchovy a služieb návštevníkom národného parku.

“Samostatnou kapitolou je nárast pracovných miest v súvislosti s budovaním kapacít v cestovnom ruchu, ktorého sme svedkami v posledných rokoch v okolí Muránskej planiny,” dodal Šmídt.

Podľa riaditeľa Správy NP Muránska planina predstavuje národný park príležitosť dať krajine vyššiu pridanú hodnotu. Tú do regiónu prinášajú návštevníci a turisti. “Poskytovanie oddychu, rekreácie a sprostredkovanie zážitkov z pobytu v divočine je totiž jedným z hlavných cieľov národných parkov. Reforma národných parkov vytvára hlavný predpoklad na to, aby sa tento cieľ, ktorý je prioritou správ národných parkov všade vo svete, začal napĺňať aj na Slovensku,” vysvetlil Šmídt.

Lepšiu ochranu územia Muránskej planiny má zabezpečiť zonácia národného parku. Tá podľa Šmídta rozdelí územie na tri časti. Prvou bude bezzásahové územie, druhou územie obhospodarované tak, aby sa parametre lesa priblížili k lesom prirodzeným. Spoločne majú tvoriť väčšinu územia národného parku. Poslednou časťou majú byť územia trvalo obhospodarované s ohľadom na predmet ochrany.

“Slovné spojenie národný park je značka, ktorá je zárukou označenia územia, v ktorom má prioritu ochrana pred hospodárskym využitím. Zonácia NP Muránska planina vytvára podmienky na to, aby bol z Muránskej planiny štandardný národný park, ktorý bude zárukou prežívania ohrozených druhov a zároveň vyhľadávanou destináciou turistov,” poznamenal riaditeľ.

Schválená reforma národných parkov prináša presun správy štátnych pozemkov v národných parkoch pod rezort životného prostredia. Od 1. apríla 2022 sa správa štátnych pozemkov presunie na správy národných parkov na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a NP Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v štvrtom a piatom stupni ochrany. Prechod správy území v treťom a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.

Reforma národných parkov činnosť LPM Ulič neovplyvní

Reforma národných parkov (NP), ktorú v utorok (14. 12.) schválili poslanci Národnej rady SR, činnosť Lesopoľnohospodárskeho majetku (LPM) Ulič, hospodáriaceho na území NP Poloniny, neovplyvní. Uviedol to pre TASR poverený riaditeľ štátneho podniku Marek Fecák.

“Prijatie reformy NP momentálne nebude mať žiadny vplyv na činnosť štátneho podniku, keďže LPM Ulič nevykonáva ťažbu v piatom a štvrtom stupni ochrany prírody a na územiach s nižším stupňom ochrany vykonávame iba prírode blízke obhospodarovanie lesa,” priblížil s tým, že LPM Ulič obhospodaruje spolu takmer 24.000 hektárov lesných pozemkov, pričom takmer celé obhospodarované územie sa nachádza na území NP Poloniny.

Reformu NP vníma LPM Ulič podľa Fecáka kladne, pokiaľ sa zrealizujú všetky benefity reformy, ako boli predkladateľmi zákona deklarované.