Zlato získala Čiľanka Francisca Crovettová Chadidová, ktorá v rozstrele zdolala Britku Amber Jo Rutterovú. Obe vo finále zaznamenali skóre 55. S bronzom sa musela zmieriť víťazka kvalifikácie Austen Jewell Smithová z USA výkonom 45. Crovettová Chadidová vybojovala pre Čile tretie zlato v histórii a prvé z iného športu ako tenisu.

Hocková v premiére pod piatimi kruhmi získala v dvojdňovej kvalifikácii na strelnici v Chateauroux dokopy 121 bodov, čo jej stačilo na štvrté miesto a prienik medzi najlepšiu šestku. Vo finále začala strieľať bez bázne a hany a trafila prvých 16 hlinených holubov. Lenže potom prišla osudová piata séria, v ktorej nezostrelila tri zo štyroch terčov a zosunula sa z čela mimo medailové pozície. Do prvej trojky sa už vrátiť nedokázala, keď minula tretiu ranu z desiatich po prvej eliminácii a prvú so štvrtou po druhej eliminácii. „Je to pre mňa niečo neuveriteľné – dostať sa do finále hneď na mojej prvej olympiáde. Škoda toho jedného stanovišťa, čo ma vlastne asi stálo aj medailu, ale aspoň sa poučím do budúcna a dúfam, že na tej ďalšej olympiáde to bude aspoň o jednu priečku vyššie,“ uviedla Hocková.

Barteková nerozšírila svoju zbierku, v ktorej už má bronzovú medailu z rovnakej disciplíny z Londýna 2012. V kvalifikácii skončila na spoločnej piatej priečke s ďalšími troma súperkami a uspela v rozstrele. Vo finále však nezostrelila 10., 14. a 19. terč a neprešla tak prvou elimináciou. „Máme také trpko-sladké pocity, lebo sa mi podarilo finále, konečne od februára. Od januára to organizujem, aby som mala hlavu nastavenú tak, ako mám mať. Bohužiaľ, ten rok bol veľmi náročný, vybila som sa energicky. Chýbal mi úlomok, kúsok šťastia, aby som urobila to, čo viem robiť,“ povedala Barteková.

strelectvo, ženy – skeet, finále:
1. Francisca Crovettová Chadidová (Čile) 55, 2. Amber Rutterová (V. Brit.) 55, 3. Austen Jewell Smithová (USA) 45, 4. Vanesa HOCKOVÁ (SR) 34, 5. Emmanuela Katzurakiová (Gréc.) 23, 6. Danka BARTEKOVÁ (SR) 17

Hocková po 4. mieste vo finále skeetu: „Odišla mi hlava“

Slovenská strelkyňa Vanesa Hocková bola blízko k zisku svojej prvej medaily na olympijských hrách. Na strelnici v Chateauroux vo svojej premiére pod piatimi kruhmi však skončila na nepopulárnom 4. mieste v skeete, napriek tomu bola po pretekoch spokojná. Dvadsaťštyriročná strelkyňa verí, že na ďalšej olympiáde už skončí lepšie.

V dvojdňovej kvalifikácii na strelnici v Chateauroux nastrieľala Slovenka dokopy 121 bodov, čo jej stačilo na štvrté miesto a prienik medzi najlepšiu šestku. Vo finále trafila prvých 16 holubov, ale potom prišla piata séria, v ktorej nezostrelila tri zo štyroch terčov a zosunula sa z čela mimo medailové pozície. Do prvej trojky sa už vrátiť nedokázala. „Myslím si, že mi trochu odišla koncentrácia a začala som tam už asi aj kalkulovať. A to ma teda stálo veľa. Jednoducho mi odišla hlava,“ uviedla Hocková.

Počas finále oznamoval miestny hlásateľ priebežný stav pretekárok, to Hockovú nevyrušovalo. V kvalifikácii však o svojom postavení nevedela. „Na to, že hlásateľ hovorí stav počas finále, na toto sme zvyknutí aj na ME, MS či SP. Ale len pár minút po finále mi povedali, že po včerajšku som bola dvanásta, čo som vôbec nevedela. A som rada, že som to nevedela, lebo nemyslím si, že by som dnes počas druhého dňa kvalifikácie dala päťdesiatku.“

Hocková sa vzápätí obzrela za obdobím, keď ešte nemala miestenku na OH: „Kým som nemala miestenku, tak som vôbec nevidela moju budúcnosť na olympiáde. Až tam prišiel ten zlomový moment, ktorý naštartoval moje výkony. Zlepšovala som sa každými jednými pretekmi, každým rokom aspoň o jeden terč. Výsledok 121 zo 125 na olympiáde je skvelý výsledok. Verím, že na ďalšej budem lepšia.“

Práve nedeľa vyšla slovenskej strelkyni výborne, doobeda trafila všetkých 50 terčov, čo jej pred finále veľmi pomohlo. „Vôbec som nepociťovala nejaký veľký stres, práveže bol ešte menší ako na ´obyčajných´ pretekoch. Ja som si to v podstate užívala a finále bola čerešnička na torte.“

V histórii Slovenska sa do finále olympijského skeetu podarilo dostať okrem Hockovej iba Andrei Stranovskej a Danke Bartekovej. „Je to pre mňa obrovský úspech ako aj pre Slovensko. Ja dúfam, že prilákame viacej mladých ľudí na strelnicu, na skeet,“ dodala Hocková.

V septembri ju ešte čakajú majstrovstvá Slovenska, dovtedy sa bude pripravovať. Do Paríža sa však na ďalšie športy nechystá, keďže z Francúzska odletí 6. augusta. „Škoda toho, že sme ďaleko od Paríža a že si nemôžeme naplno užiť atmosféru. Ale aj tu v Chateauroux to bol skvelý zážitok. Ja som si to neuveriteľne užila a je mi ľúto, že na Svetových pohároch nemávame toľko divákov.“

Bartekovej chýbal kúsok, nad budúcnosťou teraz nepremýšľa

Danka Barteková len ťažko hľadala slová po finále skeetu na olympiáde v Paríži. Slovenská strelkyňa v ňom skončila už po prvej eliminácii a konečné šieste miesto ju veľmi mrzelo. K lepšiemu umiestnenie jej podľa vlastných slov chýbal kúsok šťastia.

Barteková skončila v kvalifikácii na spoločnej piatej priečke s ďalšími troma súperkami, v rozstrele však uspela. Vo finále však nezostrelila 10., 14. a 19. terč a neprešla prvou elimináciou. „Moje pocity sú trpko – sladké, lebo som postúpila do finále, čo sa mi podarilo po prvý raz od februára. Od januára to organizujem, aby som mala hlavu nastavenú tak, ako mám mať, bohužiaľ, ten rok bol veľmi náročný. Vybila som sa energeticky na to, aby som zvládala normálne preteky. Tak, ako bol minulý rok, stratosférický a všetko mi vychádzalo, tak tento rok bol úplne nanič. Bolo to moje prvé finále od SP v Baku, takže sa z toho veľmi teším, že som sa tam vôbec dostala. A vo finále tak, ako som sa nechytila celý rok, tak som sa nechytila ani teraz. Bohužiaľ. Kúsok šťastia som potrebovala na to, aby som urobila to, čo viem robiť. A by som trafila buď ten posledný terč, alebo na tej päťke, tak by to bolo lepšie,“ uviedla Barteková.

Pred štartom pod piatimi kruhmi sa tak po nie príliš vydarenom období sústredila Barteková najmä na psychiku. „Sústredila som sa na to, aby som to tu zvládala najlepšie, ako som mohla. Mala som okolo seba skvelý tím ľudí, ktorý som si poskladala a mohla som sa na neho spoľahnúť. Všetko ´fičalo´, ako malo, vlastne aj preto sme sa nejakým spôsobom dostali do finále. Skvelá vec je, že sa mi podaril rozstrel, bol to obrovský výbuch emócií, že som naozaj znova vo finále. No bohužiaľ, nechytila som sa. Raz to ide, raz to nevyjde. Videli ste sami, je to lotéria a niekedy ani ten zásah nestačí, keď vám ho neuznajú. Bohužiaľ. Len kúsok chýbal na to, aby som išla ďalej a možno by to dopadlo úplne inak. Možno by som sa tam nejako chytila, ale nepodarilo sa mi to a veľmi ma to mrzí.“

Tridsaťdeväťročná skúsená olympionička sa vyjadrila aj k tomu, či sa ešte bude pokúšať o účasť na ďalších OH v roku 2028 v Los Angeles. „Neviem, povedala som si, že nebudem robiť rozhodnutia v smútku, v plači, ani v emóciách, ani po výbuchoch radosti, lebo by som sa sľúbila na všetko. Nechcem určite robiť rozhodnutia, keď nemám čistú hlavu, takže vôbec neviem. Ale keď si predstavím, že by som toto ešte mala absolvovať… Je to 7 rokov roboty a vôbec si teraz neviem predstaviť ísť do toho znova. Ale možno prídem domov a poviem si, že ďalšia olympiáda je moja.“

Bartekovej pomáhal v hľadisku fanklub, počas jednotlivých položiek s ním udržiavala očný kontakt. „Veľká devíza bola, že tam bol Sandro Bellini, môj taliansky technický tréner. Preto som sa naňho pozerala, hľadala som aj jeho, aby som mala to potvrdenie a ten pokoj. Dodával mi ho aj priateľ Patrik spolu s Fedorom Dunajčíkom, ktorí sú ďalší členovia môjho tímu. Takže som sa len potrebovala nabiť, ukázať, že som v pohode, všetko je v poriadku.“

Na medailu napokon nedosiahla ani ďalšia Slovenka vo finále, Vanesa Hocková. Bartekovú však teší, že slovenský ženský skeet sa dokázal presadiť v silnej konkurencii: „Dve Slovenky v olympijskom finále je asi niečo, čo sa bude ťažko opakovať. Musím povedať, že dávam Vanese veľkú pochvalu, že ustála takýto tlak na prvýkrát. Gratulujem jej k fantastickému výsledku. Držala sa vo finále, potom samozrejme, škoda toho jedného stanovišťa, ktorý jej proste nevyšiel. Ale je to presne o tom, že tam bolo treba kúsok, jednu ´sekerku´, jeden kúsok holuba, ktorý by tam bol a mohlo to všetko ináč dopadnúť.“