Rok po ruskej invázii na Ukrajinu sa zdá, že transatlantické spojenectvo je oživené a silnejšie ako kedykoľvek predtým. Významnou súčasťou tohto procesu boli strategické vzťahy medzi USA a Nemeckom. V dôsledku hospodárskeho a geopolitického napätia za posledných 12 mesiacov by však toto partnerstvo mohlo vyplávať na rozbúrené more.

Od ruskej invázie na Ukrajinu pred rokom Západ uvalil na Rusko bezprecedentné sankcie, a to aj na jeho energetický sektor. Nemecko je od 80. rokov minulého storočia závislé od lacného ruského plynu, ktorý zásobuje jeho rozsiahlu priemyselnú výrobu. Polovica hospodárskej produkcie Nemecka a takmer dve tretiny pracovných miest v krajine sa nachádzajú v rámci “mittelstand”, teda 2,6 milióna malých a stredných podnikov, ktoré majú obmedzenú schopnosť reagovať na náhle zvýšenie výrobných nákladov. Pre Nemecko bolo preto mimoriadne náročné vyrovnať sa s dôsledkami náhleho prerušenia dodávok ruskej energie.

Zatiaľ čo Nemecko čelí pravdepodobnej recesii a poklesu životnej úrovne, Spojené štáty predávali Nemecku drahý skvapalnený zemný plyn ako náhradu za ruský zemný plyn a výrazne na tom profitovali. Predpokladá sa, že potreba LNG v Európe sa v rokoch 2021 až 2040 zvýši o 150 %. Hoci americký LNG už teraz prúdi v rekordných množstvách, na obnovenie rovnováhy na európskych trhoch s plynom ho bude potrebné oveľa viac.

Náklady spojené s touto zvýšenou závislosťou od skvapalneného plynu budú mať zásadný vplyv na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Nemecko a Francúzsko obvinili USA, že profitujú z vojny na úkor Európanov. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire varoval pred tým, aby konflikt na Ukrajine viedol k ekonomickej dominancii USA a oslabeniu Európy, a vyhlásil, že je neprijateľné, aby USA vyvážali skvapalnený zemný plyn za štvornásobne vyššiu cenu, ako sa predáva vo vnútri krajiny.

Okrem toho americký prezident Joe Biden predstavil zákon o znížení inflácie, ktorého cieľom je bojovať proti klimatickým zmenám a zároveň obnoviť americký priemysel a infraštruktúru. Zatiaľ čo opatrenia na podporu amerického priemyslu sú z domácich dôvodov pochopiteľné, jeho protekcionistické politiky môžu spôsobiť, že kľúčové časti európskeho priemyslu nebudú konkurencieschopné. Nemecký automobilový priemysel je týmto zákonom obzvlášť zraniteľný.

IRA zavádza požiadavky, aby ekologické technológie, ako sú elektrické vozidlá, mali súčiastky vyrobené v USA. Sľubuje tiež veľké dotácie na ekologický vodík, čím motivuje európskych výrobcov, aby presunuli svoje podniky do Spojených štátov. Týka sa to najmä energeticky náročných odvetví, ktoré už začínajú presúvať výrobu do zahraničia kvôli nižším nákladom na plyn a elektrinu. Nemecké obavy zo straty konkurencieschopnosti celej ekonomiky a deindustrializácie sa určite zintenzívnia.

Počas celého minulého roka americká administratíva, nasledovaná sekretariátom NATO a niektorými európskymi vládami, vydávala odvážne politické vyhlásenia na spôsob, že táto vojna je globálnym bojom medzi demokraciou a autokraciou. Obnovený elán, ktorý stojí za týmto ideologickým bojom, zahŕňa nové taktiky, ako napríklad “friendshoring”, v rámci ktorého demokracie investujú do podobne zmýšľajúcich krajín a zároveň znižujú svoju závislosť od autokracií.

Spočíva to aj v presmerovaní dodávateľských reťazcov do politicky a ekonomicky “bezpečných” krajín, aby sa predišlo prípadným narušeniam. Takáto politika je motivovaná otrasmi svetového hospodárstva v dôsledku pandémie COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu. Napriek týmto novým vnímaným hrozbám sú kroky Spojených štátov a Nemecka v príkrom rozpore s ich vzájomnými politickými vyhláseniami a záväzkami.

IRA neobsahuje opatrenia na rozšírenie ochrany alebo dotácií pre spojencov a vysiela protekcionistický signál americkým priateľom v zahraničí. EÚ zasa predstavila svoj priemyselný plán Green Deal, vlastný plán na poskytovanie dotácií na ekologickú energiu, ktorý má zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v podmienkach amerického protekcionizmu a vysokých cien energie. Hoci obchodné spory medzi EÚ a Spojenými štátmi nie sú úplnou novinkou, toto súčasné “vzájomné doberanie sa” v oblasti ekologických dotácií by mohlo znamenať novú éru protekcionizmu, ktorá ovplyvní globálne väzby, medzinárodný obchod a spoluprácu v geopoliticky napätom období.

Zdá sa tiež, že v rozpore so zásadami “friendshoringu” Nemecko zvýšilo svoju závislosť od Číny na úkor Spojených štátov a ďalších západných krajín. V novembri minulého roka navštívil nemecký kancelár Olaf Scholz Peking s podnikateľskou delegáciou z veľkých nemeckých korporácií. Symbolizuje to pretrvávajúci záujem kancelárstva o úzke hospodárske vzťahy s Čínou napriek tomu, že Scholtzova koaličná vláda je v otázke nemeckej politiky voči Číne hlboko rozdelená. Automobilový priemysel krajiny je na Číne obzvlášť závislý, keďže Volkswagen sa na čínsky trh spolieha minimálne z polovice svojich ziskov. V roku 2022 Nemecko investovalo do čínskeho hospodárstva rekordných desať miliárd eur.

Aby toho nebolo málo, Seymour Hersh nedávno zverejnil bombastickú správu, v ktorej naznačil, že za minuloročnými bombovými útokmi na plynovod Nordstream mohli stáť USA. Predchádzajúce vyšetrovania švédskej, nemeckej a dánskej vlády odhalili, že incident bol skutočne aktom sabotáže zo strany štátneho subjektu, ale páchateľ bol stále neznámy. O niekoľko mesiacov neskôr nasledovala správa denníka Washington Post, v ktorej sa uvádzalo, že sa nenašli žiadne dôkazy o tom, že čin spáchali Rusi, čo vyvolalo vo verejnosti pochybnosti o tom, kto by skutočne mohol byť páchateľom.

Nemecká vláda na Hershove obvinenia nereagovala, aspoň nie verejne. Nemecké mainstreamové médiá reagovali na Hershov článok oneskorene, ale len preto, aby ho odmietli bez seriózneho vyšetrenia. To naznačuje jednu z dvoch vecí: buď Nemci neveria, že obvinenia sú pravdivé, a jednoducho ich ignorujú, alebo nie sú politicky schopní vydať akékoľvek negatívne vyhlásenie vzhľadom na konfrontačnú geopolitickú situáciu, v ktorej sa Západ dnes nachádza.

Ak by sa Hershove obvinenia ukázali ako pravdivé, naznačovalo by to, že USA možno cítili potrebu “držať Nemecko na uzde” uprostred ruského útoku na Ukrajine zo strachu, aby jednoducho pokračovalo v získavaní svojich veľmi potrebných dodávok plynu z Ruska. A ak je to pravda, naznačovalo by to, že základný vzťah, ktorý bol od roku 1945 dôležitou zložkou moci USA vo svete, má oveľa vratkejšie základy, než sa navonok prejavuje.

Pri príležitosti jedného roka vojny na Ukrajine americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken na stretnutí so svojím náprotivkom Wang Li na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii tvrdí, že Čína zvažuje poslať Rusku smrtiacu pomoc. Číňania neurobili žiadne oficiálne vyhlásenie v tomto zmysle, ale ak sa skutočne vydajú touto cestou, Spojené štáty budú nepochybne cítiť potrebu reagovať. Niektoré z týchto reakcií by mohli zahŕňať uvalenie sankcií na Čínu, posilnenie prísneho dodržiavania sankčného režimu voči Rusku, zvýšenie vojenskej pomoci USA Taiwanu alebo zvýšenie bezpečnostnej pozície USA v Ázii.

Vzhľadom na hospodárske obavy Nemecka môžu mať Spojené štáty problém získať potrebnú podporu transatlantických spojencov, aby boli voči Číne také tvrdé, ako by chceli. Keďže táto vojna sa stupňuje s väčším potenciálnym zapojením Číny, prinútenie Nemecka vybrať si stranu bude skutočnou skúškou vzťahov.

Jedno je však jasné, ak Nemecko v takom krátkom čase náhle preruší hospodárske väzby s Ruskom aj Čínou, krajina sa ocitne na istej ceste k hospodárskemu sebazničovaniu, najmä tvárou v tvár obnovenému americkému protekcionizmu. Ako ďaleko je Nemecko ochotné zájsť v záujme hodnôt a geopolitických úvah, sa ešte len uvidí, ale americko-nemecké vzťahy môžu čeliť ťažkým výzvam.

Ochota liberálnych európskych vlád nasledovať americký príklad v posledných dvoch rokoch do veľkej miery vďačí skutočnosti, že v Bielom dome sedí demokratický prezident. Ak by sa o dva roky do prezidentského kresla opäť dostala neatlantická osobnosť podobná Donaldovi Trumpovi, mohlo by to vzťahy výrazne oslabiť, a to aj napriek tomu, že rastúce hospodárske obavy v Nemecku z nebezpečenstva pre nemecký priemysel nútia nemeckú vládu zaujať tvrdší postoj voči tlaku USA na izoláciu Číny.

To sú dôležité faktory, ktoré treba zvážiť, keď uvažujeme o ročnom výročí ruskej invázie na Ukrajinu a rozhodujeme o tom, ako tento konflikt ukončiť skôr, než sa vystavíme riziku väčšej eskalácie a väčšej geopolitickej konfrontácie.