Môj profil 
Predplatné
Jordánsko je krajinou, ktorá prijala veľký počet utečencov a zápasí s obrovskými problémami. Branislav Škripek môže porovnať situáciu s Libanonom, kde bol zhruba pred mesiacom. “Zásadný rozdiel je tom, že v Jordánsku utečenci nemusia byť v utečeneckých táboroch a môžu aj pracovať. Len 20 % utečencov žije v táboroch, ostatní bývajú v podnájmoch, či v centrách, ktoré sú pre nich vybudované,” hodnotí Branislav Škripek. Odhaduje sa, že v Jordánsku sú skoro 2 milióny utečencov a krajina už zatvorila hranice.
V Jordánsku sa spolu s kolegami z politickej strany ECPM zamerali hlavne na situáciu so vzdelávaním detí utečencov a mladých ľudí. Môžu konštatovať, že sa podarilo väčšinu z nich zapojiť do vzdelávania, čo je dôležitým krokom pre ich lepšiu budúcnosť. Nešlo by to však bez pomoci mnohých humanitárnych pracovníkov, učiteľov a dobrovoľníkov z radov kresťanov. Branislav Škripek spolu s kolegami navštívil aj hlavné mesto Jordánska – Ammán a kresťanskú farnosť v Zarkate. “Jordánsko je moslimská krajina, kde v ústave majú islam ako štátne náboženstvo. A preto je evanjelizácia, takú ako ju napr. poznáme u nás, nemožná. No treba tiež povedať, že vďaka panovníkovi Abdullahovi II. žijú kresťania v pokoji a omnoho lepších podmienkach, ako v iných moslimských krajinách,” opisuje Branislav Škripek. V praxi to však neznamená, že majú rovnaké podmienky ako kresťania v Európe. Škripekovi pre lepšie pochopenie opisoval situáciu jeden miestny kňaz, ktorý nezištne pomáha nielen kresťanom, ale aj moslimom. Medzi miestnymi je obľúbený a majú ho tam radi. Ale keď pápež Benedikt v roku 2006 citoval z historických zdrojov nelichotivé výroky o prorokovi Mohamedovi, miestni moslimovia neváhali a kostol zasypal spŕškou kameňov. Vybili aj niektoré sklenené okná. “Tu som si uvedomil ako náboženstvo formuje kultúru. Pre nás, Európanov, je takéto chovanie ďaleko za čiarou a je odsúdeniahodné. Pre ľudí z Blízkeho východu však nie. Je to aj preto, lebo naša kultúra je formovaná kresťanstvom. Preto som veľmi vďačný za naše tradície a aj za to, že som kresťan a žijem na kontinente, kde je kresťanská kultúra,” povedal o svojich dojmoch Branislav Škripek.
Podľa Škripeka je tiež dôležité, aby sme v Európe vedeli rozlišovať islamistov od bežných moslimov a nehádzali všetkých do jedného vreca. Preto vysvetľuje: “Bežný moslim je ako u nás priemerný nominálny kresťan. Dva až trikrát za rok cez sviatky ide do kostola alebo zboru, zbežne pozná svoju vieru. Islamista je sfanatizovaný moslim, ktorý verí, že si násilím musí podmaniť neveriacich.”
B. Škripek sa tiež stretol s kresťanskými rodinami, ktoré utiekli z kurdského Karakešu. Dostali avízo, že prichádza armáda tzv. Islamského štátu do ich mesta. V priebehu piatich hodín z Karakešu ušlo 50.000 obyvateľov. Majetnejší unikali na autách, chudobnejší na bicykloch či pešo. Utiekli do irackého Erbilu, kde sa o nich postaral aj na Slovensku známy katolícky kňaz otec Douglas (zabezpečil príchod utečeneckých rodín na Slovensko). Potom však museli ďalej utiecť do Jordánska, lebo už ani tam nebolo bezpečne. Otec piatich detí hovoril o tom, ako sa jeho bývalý kolega a dlhoročný sused, sfanatizoval, vstúpil do ISIS. Zavolal mu, už keď boli na úteku a z toho telefonátu až mrazilo. Ďalej rozpráva Branislav Škripek: “Bývalý sused tejto rodiny, stál v ich obývačke, s telefónom na uchu medzi kumpánmi z ISIS a informoval ho, že im všetko ukradli a za chvíľu vyhodia do vzduchu ich dom.” Táto rodina preto chce ísť radšej do Austrálie, kde majú príbuzných. S obavami sledujú situáciu u nich doma a majú strach z toho, aké politické zriadenia tam bude po porážke ISIS.
“Stále sa presviedčam, že je nutné podporiť v maximálnej miere demokratické iniciatívy obyvateľov Blízkeho východu, nielen pomáhať utečencom. Viaceré početné národy nemajú vlastné územie a hľadajú sebaurčenie. Demokratická samospráva Rojava nám ukazuje, že kresťania, Kurdi, Arabi a ďalšie menšiny dokážu spolu vychádzať. Sú k tomu potrebné tri veci. Ochota prevziať zodpovednosť za vlastnú krajinu, medzinárodné uznanie a mať ústavu v súlade s našimi európskymi demokratickými princípmi, t.j. nedopustiť nadradenosť žiadneho náboženstva,” uzatvára Branislav Škripek.
TASR o tom dnes informovala Elena Burešová z Kancelárie europoslanca.
.jpg)
.JPG)
