Nemá problém s tým, ak má niekto homosexuálne cítenie, ale tvrdí, že je nevhodné sexualitu prezentovať na pochode, aký prebehne aj v Bratislave v sobotu 14. júla. „V českom spravodajstve je natočený film, kde muž, dva roky dozadu, na pražskom Pride, hovoril, že má cítenie ako pes a potrebuje mať svojho pána. Preto sa prezlieka,“ vysvetľuje . „Normálne, po šichte v práci, odíde z práce, naberie si na seba rôzne pomôcky, aby vyzeral ako pes, dá si taký rypáčik aj ušká. A nechal sa natočiť, ako si našiel svojho pána ako sexuálneho partnera,“ dodáva Škripek, ktorý takéto správanie nepovažuje za normálne.

Sexualita podľa neho patrí do súkromia ľudí, nie na verejnosť. „Sú to normálni občania ako každý jeden z nás. Ale ja poukazujem na to nerozumné predvádzanie svojej sexuality. Tieto ich pochody vyvolávajú odpor,“ tvrdí Škripek.

V rovnaký deň, soboru 14. júla, organizujú v Bratislave pochod aj konzervatívni aktivisti. „V ten deň bol vyhlásený, ako druhá strana mince, aj pochod Hrdí na rodinu. Organizujú ju ľudia, ktorí vyzvali, aby ľudia prišli aj so svojimi rodinami a ukázali, že na tieto rodiny sme hrdí, toto je najlepšie miesto na výchovu detí,“ uviedol.

Je mi ľúto, že som nezískal cenu Homofób roka, lebo by som ju dal do budúceho Múzea ľudskej hlúposti

Škripeka tento rok Inštitút ľudských práv za výrok „Som v politike aj preto, aby som obhajoval kresťanské a konzervatívne hodnoty a aby som stál proti šialeným nápadom potratových, propotratových, genderových a LGBT aktivistov“ nominoval na anticenu Homofób roka. Nakoniec ju však za iný výrok v internetovej ankete získal predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko, ktorý si po šiestich rokoch udeľovania ako prvý cenu aj osobne prevzal.

Pri tej príležitosti povedal, že nepodporí ani registrované partnerstvá, ani adopcie detí homosexuálmi, ale je nevylúčil podporu návrhom, ktoré by partnerom napríklad umožnili vzájomne nahliadať do zdravotnej dokumentácie.

„Som rád, že pán predseda Danko takto zareagoval. Ja by som reagoval rovnako. Lebo tu chýba rovina normálnej diskusie o tejto otázke. Oni chcú len zosmiešňovať, zhadzovať, urážať a ponižovať. Uviedli, že politici svojimi výrokmi šíria nenávisť voči menšinovým skupinám. Je mi ľúto, že som nezískal cenu Homofób roka, lebo by som ju dal do budúceho Múzea ľudskej hlúposti,“ reagoval Škripek. „Tam patrí. Je (anketa, pozn. Teraz.sk) urobená úplne amatérsky, rozhodovalo sa o nej na internete. A hádžu všetky výroky do jedného vreca. Medzi výroky homofóbov, teda nenávistníkov, dali normálne, legitímne politické výroky pána Danka, Hrnka, ale aj môj, a to sú legitímne politické postoje. A spolu s nimi hlboko urážlivé výroky niektorých politikov, ktoré by naozaj nemali hovoriť,“ dodal Škripek.

Aj on si myslí, že by sa v racionálnej rovine mohlo hovoriť o opatreniach v Občianskom zákonníku, ktoré by homosexuálnym partnerom umožnili riešiť niektoré praktické problémy. Odmieta však zrovnoprávňovanie homosexuálneho zväzku a manželstva. „Ja som jednoznačne proti tomu, aby sme vyhlasovali za manželstvo akýkoľvek iný zväzok ako zväzok jedného muža a jednej ženy,“ vyhlásil s tým, že takto je to definované aj v slovenskej ústave.

„Nejde o to, nič nedovoliť. Ale je veľký rozdiel vyhlasovať pred Bohom aj štátmi a národmi zákonom, že súhlasíme s takýmto predefinovávaním kultúrnych, filozofických, etických rámcov a noriem. Politici tu nie sú na to, aby vytvárali novú etiku či kultúru,“ povedal Škripek.

Odchýlku od normálneho sexuálneho správania

Sám považuje homosexualitu za „odchýlku“ od normálneho sexuálneho správania. „Jednoznačne je to odchýlka od bežného priemeru, bežne stanovených, prirodzene fungujúcich princípov, na základe ktorých existujeme ako ľudská rasa, bipohlavná,“ uviedol.

Tvrdí, že v LBGT komunite sa stále formujú nové skupiny s novými požiadavkami. „Je to povymýšľané, veď už ani nevedia, kde majú tie písmená koniec. Najprv to bolo LGBT, potom LGBTI, potom LGBTQ, potom LGBTXY a niektorí už hovoria o štyridsiatich kategóriách. Kde je teda hranica?,“ pýta sa Škripek.

„Máme všetci právo na všetko a máme to vyťahovať na verejnosť? Veď v súkromí nech si robí čo chce,“ uvádza. „Tieto skupiny sú bizarne rôzne. A majú stupňujúce sa požiadavky, s ktorými sa v európskej politike stretávam, aby sme to vnášali do školských osnov, aby sme tým vychovávali k tolerancii, hovorili, že je to správne a učili to deti,“ dodáva.

„Je to o tom, že nie sme schopní rešpektovať žiadny vyšší princíp, odmietame akúkoľvek vyššiu autoritu. Ja ako kresťan rešpektujem Božie zjavenie a v tomto je jasne definované, že takéto správanie je nesprávne a spoločnosť na ňom byť založená nemôže,“ povedal.

Na námietku, že nie každý musí akceptovať kresťanskú platformu ako východisko diskusie, Škripek reagoval, že vznikajú aj iné problémy etického druhu. „Inak, sa im čudujem, že v čase, keď sa polovica heterosexuálnych manželstiev rozvádza, presadzujú aj homosexuálne. A žiadať si deti? Keďže sa dieťa nedá získať prirodzenou formou, čo sa v prípade homosexuálov nedá, tak si ho máme právo vyrobiť. Môžeme si kúpiť semená a vajíčka na internete, nechať ho vynosiť v náhradnej maternici… Tu sme už vo veľmi ťažkých otázkach. Ja musím politicky proti tomu stáť. Nemá to nič spoločné s nenávisťou,“ uzavrel Škripek.

Škandál s predajom schengenských víz

V diskusii sa venoval aj škandálu s predajom schengenských víz. „Posielam list Komisii s otázkami o nelegálnom predaji víz na maltskom konzuláte v Líbyi. Podporili ho poslanci z piatich politických skupín. Teší ma, že sú medzi nimi aj slovenskí kolegovia,“ uviedol Škripek na sociálnej sieti 6. júla.

V Tablet.TV dodal, že ho podporili takmer všetci slovenskí europoslanci. „Je to výzva prvému podpredsedovi Komisie, Fransovi Timmermansovi, aby sa zaoberal škandálnym prípadom predaja schengenských víz a medicínskych, zdravotných víz na Malte, cez diplomatické zastúpenie v Tripolise,“ vysvetlil.

V kauze má ísť o predaj takmer 90.000 schengenských víz v rokoch 2013 a 2014 v Líbyi a podozrenie, že podobná prax prebiehala aj v Alžírsku.

„Podľa mňa to je bezprecedentné ohrozenie schengenského priestoru. My sa tu chceme chrániť pred terorizmom a Malta jednoducho predáva tieto víza, niektorí politici na tom hnusne zarobili, a my vôbec nevieme, do akých rúk víza išli. V Líbyi sa dnes ukrýva množstvo bývalých príslušníkov teroristickej skupiny Islamský štát,“ poznamenal Škripek.

Na problém ho upozornil jeden z politikov Európskeho kresťanského politického hnutia, ktorý sa kauze venuje už viac ako dva roky. „Vždy bola zamietnutá pod koberec ako políciou, tak politickými predstaviteľmi. Novinár, ktorého on oslovil, ktorý sa kauzou zaoberal, zistil veľa závažných skutočností. Podľa nich predaj zariaďoval človek priamo z kancelárie predsedu maltskej vlády,“ tvrdí Škripek.

Išlo podľa neho jednak o predaj zdravotných víz, ktoré majú byť pre ohrozené osoby zadarmo, ale neskôr aj predaj schengenských turistických, diplomatických aj študentských víz. „Do Líbye ich v rokoch 2013 a 2014 predali 88.000,“ povedal Škripek s tým, že kauza leží aj na maltskom súde.

„Ja som to už vytiahol na mojom výbore pre občianske slobody a vnútornú bezpečnosť a hneď sa ozval jeden kolega europoslanec, že ide o národnú kompetenciu Malty. Hneď som oponoval, že nie je. Lebo tu ide o bezpečnosť schengenského priestoru. Ja si dokonca myslím, že by sme na základe tohto otrasného prípadu mali Maltu zo schengenského priestoru dočasne vylúčiť,“ povedal Škripek.

„Preto žiadame pána predsedu Junckera a podpredsedu Timmermansa, aby sa začalo vyšetrovanie. A mimochodom, zavraždená maltská novinárka Daphne Caruanová Galiziová sa tiež ozvala, že tento predaj zaregistrovala, ale v Alžírsku. A tiež cez konzulárne zastúpenie Malty,“ doplnil europoslanec.