Sitno – tajomný vrch? Odkiaľ pochádza jeho názov?

Sitno 21. júna 2021 (HSP/Foto:Archív)

Sitno – vyhasnutý zvyšok obrovskej sopky, v ktorej driemu Sitnianski rytieri pozná asi každý z vás. Možno viacerí z vás by si už želali, aby tí rytieri konečne z toho Sitna vypochodovali a urobili poriadok v našej vlasti! Škoda, že je to len povesť z Povestí spod Sitna od Jozefa Horáka!

Sitno tróni kaldere – prepadlisku niekdajšej obrovskej sopky, stratovulkánu, ktorý mal vraj výšku až 4 kilometre. Ten sa prepadol pred miliónmi rokov. Kopec stuhol v strede, ako posledný výdych mocnej sily, ktorá stále drieme v útrobách Zeme. Jeho kilometrový vrch je najvyšší v Štiavnickom pohorí.

Už na konci doby bronzovej sa stal strategickým miestom, kde si ľudia vybudovali 16 hektárové hradisko. V našej dobe osídlenie pokračovalo hradom vybudovaným na ochranu rudných baní v 11. – 12. storočí. Sídlil tam vladyka Stojmír, Stojko, mal synov Tyra a Želibora. Radil mu žrec Nákon. Myslím, že to bolo ešte už na spomenutom hradisku! Sme tu predsa oddávna!

Zaujímavý je názov tohto kopca. Od Andreja Kmeťa vieme, že český etymológ Miklosich v 19. storočí odvodil názov od slova sýty, alebo od rastliny Sitina, ktorá sa tu ale nevyskytuje, pretože rastie na zamokrených miestach. V 14. – 15. storočí ho volali nemeckí osadníci Etzelberg. Attilov vrch. Nedokázal som zistiť, prečo.

Dnešné oficiálne vysvetlenie je, že Sitno je zrejme skomolenina Satana, pretože toto územie bolo peklom sopky. Názov Satan mohol k nám doraziť najskôr na začiatku letopočtu, keď sa tu objavili židovskí kupci s otrokmi. Aramejsky sa totiž Satan volá Šitná. Asi záleží na tom, kto vysvetľuje názov, na čiu stranu sa prikloní! Mohli by sme sa ľahko uspokojiť i s touto verziou. Ale skúsme pohľadať vysvetlenie v Slovanských jazykoch, pretože Sitno znie naozaj ponašsky! Skúste sa v diskusii ku mne pripojiť v hľadaní pravdy.

Najprv som si všimol, že na Slovensku je Vyšná a Nižná Sitnica nad Humenným podľa potoka Sitnička – sýtna voda, teda nasýtená. Aj tu, v Štiavnických vrchoch vyviera viacero kyseliek, ktorým tu hovoria medokýš. Má vrch názov podľa prameňov?

Ako som uviedol, tento vrch je len malý zvyšok po obrovskej sopke. Len taká omrvinka, ktorá ostala. No a práve tu môže smerovať vysvetlenie zo srbského, či iného, slovanského jazyka. V Rusku je Stara Sitna s potokom Sitna. V Poľsku rieka Sitnica s jazerom Sitno pri Gdaňsku. Bez minerálnych prameňov a sopiek. V Chorvátsku malá osada Gornje Sitno. No v Srbsku je to časté toponymum a slovo. Dedina Sitniče, ulice v Belehrade, Kragujevaci a iných mestách sú pomenované podľa Sitneho vrhu, kopca, ktorý je aj u nich významným, až posvätným. „СИТНО“ má v srbštine a bulharčine význam „malý, drobný“. Pečú tam sitne (malé) koláče z pšeničného, “sitneho = malého zrnka“. Je názov Sitno od toho, že tento kopec je malý zvyšok obrovskej sopky?

Alebo je najpravdepodobnejšie vysvetlenie od slova sidiť – sedieť? Ešte v minulom storočí písal Jonáš Záborský v Dejinách kráľovstva uhorského tak, že Sloveni „sedeli“ na svojej zemi, Srbi na svojej a pod. Aj vladyka Stojmír „sedel“ na svojom hradisku a vládol odtiaľ širokému okoliu. Od slova sidiť – sidno môže byť aj prastarý názov SÍDla miestodržiteľa, vladára. Mne sa toto zdá byť najprijateľnejšie vysvetlenie. Súhlasíte?

Alan Dolog