Všetko je inak. Čo sa skutočne stalo slovenskej menšine v Báčskom Petrovci. Exkluzívne pre HS porozprával srbský veľvyslanec

Čo presne sa Báčskom Petrovci odohralo a nakoľko vyhrotená bola situácia?

Slovenské národné slávnosti sú najväčším kultúrnym podujatím slovenskej komunity v Srbsku, pričom každoročne priťahujú tisíce návštevníkov vrátane občanov rôznych národností, oficiálnych predstaviteľov aj hostí zo zahraničia. Podľa dostupných informácií prišlo počas Slovenských ľudových slávností k spolitizovaniu kultúrneho podujatia zo strany opozičných politických aktivistov, ktorí chceli vyvolať nepokoje. Mimo oficiálneho programu na verejnom priestranstve zavesili fotky z protestov v Srbsku a tým sa im žiaľ, podarilo spôsobiť malý, izolovaný incident medzi jednotlivcami, ktorého sa na oboch stranách zúčastnili príslušníci slovenskej aj srbskej národnosti.

Čo sa fyzických útokov údajne prívržencov SNS týka, išlo len o drobné potýčky alebo situácia prerástla aj do väčších bitiek a konfliktov? Koľko prívržencov SNS bolo na mieste prítomných a koľkí sa zapojili do útokov proti slovenskej menšine? Aké veľké bolo celé toto zhromaždenie?

Zdôrazňujeme, že nedošlo k útoku na slovenskú národnostnú menšinu, ako senzacionalisticky, sugestívne a mimoriadne nepresne uviedli niektoré médiá. Nemáme informácie o politickej príslušnosti jednotlivcov, ktorí sa zúčastnili krátko trvajúcej fyzickej potýčky, pričom nedošlo k žiadnemu koordinovanému útoku. Zdôrazňujeme, že pozadie udalosti spočíva v lokálnych rozporoch a politických nezhodách a nemá medzietnický charakter.

Podcenili bezpečnostné zložky situáciu, keďže k fyzickým stretom prišlo niekoľko hodín potom, ako sa konflikt začal roztrhaním vystavených fotografií z protivládnych protestov?

Poriadkové orgány boli prítomné počas celej udalosti, pričom reagovali v súlade s vyhodnotením bezpečnostnej situácie.

Akademická obec vo Vojvodine volá po odstúpení ministra Berišu. Bude mať tento incident aj politické dôsledky?

Musím vás opraviť a uviesť, že nejde o akademikov Vojvodiny, ale o Akademickom pléne, neformálnom združení jednotlivých profesorov z fakúlt v Autonómnej oblasti Vojvodina, ktoré v žiadnom prípade nereprezentuje akademickú obec.

Ako je vnímaná slovenská menšina v Srbsku väčšinovým obyvateľstvom?

Slovenská národnostná menšina v Srbsku sa teší vysokej úrovni rešpektu, podpory a integrácie do spoločenského, kultúrneho a politického života krajiny. Má všetky zákonom zaručené práva vrátane vzdelávania v materinskom jazyku od základnej školy až po univerzitnú úroveň, vlastné médiá, kultúrne inštitúcie a aktívnych politických predstaviteľov. Chcel by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, že Srbsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá zapísala do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO niečo, čo patrí národnostnej menšine žijúcej na jej území, a to zapís „Kovačickej naivnej maľby“, kultúrnej hodnoty patriacej slovenskej národnostnej menšine.

Historicky boli vzťahy medzi srbským a slovenským národom sprevádzané početnými príkladmi priateľstva a spolupráce, z ktorých spomeniem len niektoré:

Ľudovít Štúr a knieža Michal Obrenović pestovali priateľské vzťahy a kultúrne väzby; Vuk Karadžić spolupracoval so slovenskými intelektuálmi v oblasti jazyka a kultúry (preto je po ňom pomenovaný jeden z najkrajších bratislavských bulvárov, Karadžićova ulica); Milan Rastislav Štefánik bránil Srbsko v prvej svetovej vojne a získal si veľkú úctu srbského národa, pričom za svoje činy mu bola za jeho hrdinstvo v roku 1915 udelená Zlatá medaila Miloša Obilića za odvahu;

Slovenská komunita v Srbsku dnes predstavuje živý most priateľstva medzi oboma národmi a aj vďaka tomu sú vzťahy medzi oboma štátmi stabilné, priateľské a založené na vzájomnej úcte a rešpekte.