Hazard na Slovensku: Huliakove polovičaté riešenia, tiché lobistické záujmy a čo naozaj funguje vo svete

Hazard na Slovensku už dávno nie je len zábavkou pár hráčov v kasínach či tipujúcich športové výsledky. Je to biznis, ktorý ničí životy tisícom Slovákov a ich rodinám. Každý rok rastie počet ľudí závislých od hazardu, pribúda zadlžených domácností a psychicky zdevastovaných rodín.
Preto by malo byť cieľom každého politika dostať hazard pod kontrolu – nie kvôli finančnému profitu štátu či súkromníkov, ale aby čo najmenej ľudí padlo do jeho pasce.

Lenže, ako ukázali posledné dni, politické plány sa od tohto cieľa môžu poriadne vzdialiť.

Huliak: viac peňazí, málo ochrany

Minister životného prostredia a športu Rudolf Huliak na tlačovej konferencii 11. augusta predstavil víziu regulácie hazardu, v ktorej kľúčovú úlohu hrá štátny prevádzkovateľ TIPOS. zdôraznil, že hazard prináša peniaze pre šport a kultúru: „Peniaze z hazardu sú obrovským zdrojom, z ktorého vieme podporiť šport, kultúru a ďalšie oblasti.“ V praxi to má vyzerať tak, že TIPOS by okrem online hier prevádzkoval aj nové štátne kamenné herne a kasína. „Ak môžu mať herne súkromníci, prečo by ich nemohol mať aj štát a zarábať na tom pre ľudí?“ povedal minister.

Problém je, že Huliak neplánuje zrušiť ani obmedziť existujúce súkromné prevádzky – naopak, celková ponuka hazardu sa rozšíri. V praxi by teda nevznikol plnohodnotný štátny monopol, ale hybrid, kde by štát len „okúsil“ časť trhu a zvyšok nechal súkromníkom. Takýto model nezabezpečí prísnu kontrolu hazardu – naopak, môže ho ešte viac znormalizovať, keďže k súkromnej ponuke pribudne aj štátna.

O tom, kto dostane „dary“ z TIPOS-u, dnes rozhoduje komisia, ktorej zloženie ani presné kritériá nie sú špecifikované: „Stačí požiadať, a komisia rozhodne,“ poznamenal Huliak.

Huliak navyše nepredstavil konkrétny plán, ako obmedziť dostupnosť hazardu, či už počtom prevádzok, otváracími hodinami alebo prísnejšou kontrolou veku hráčov. O reklame na hazard ani nehovoril.

Peter Beňa pre HS: tvrdý štátny monopol a zákaz reklamy

Úplne inak sa na to pozerá Peter Beňa z iniciatívy Zastavme hazard. Ten požaduje tvrdý štátny monopol – jeden prevádzkovateľ, ktorý funguje pod prísnymi pravidlami, s obmedzeným počtom prevádzok a povinnou registráciou hráčov.

Huliakov návrh je len polovičatý a nerieši základné problémy: „Štát má mať v rukách reguláciu, nie len ďalší biznis. Ak nezavedie povinnú registráciu hráčov, limity pre hranie a nezakáže najrizikovejšie formy hazardu, počet závislých bude rásť.“

Beňa upozorňuje aj na reklamu: „Dnes vidíte hazard na každom kroku, v televízii, na internete, pri športových prenosoch. Bez zásadného obmedzenia reklamy sa situácia nezlepší.“ A dopĺňa:  „máme tu priemysel, ktorý cielene láka nových hráčov, a štát tomu nekladie žiadne vážne prekážky.“

Peter Beňa poukazuje na skutočnosť, že Slovensko už teraz patrí medzi krajiny, kde je dostupnosť hazardu veľmi vysoká a legislatíva má množstvo dier. „Ak niekto povie, že odvod z hazardu sa nezvýši, tak tým vysiela jasný signál prevádzkovateľom: všetko ostáva po starom,“ konštatoval Beňa.
Pripomenul, že v zahraničí sa osvedčilo obmedzovanie prevádzkových hodín herní, znižovanie počtu prevádzok a tvrdšie limity na stávky a prehry.

Hazard v rukách štátu? Beňa pre HS o návrhoch Huliaka: "Nemusím ošklbať každého hráča o všetky peniaze, ktoré má na účte"

Ako správny príklad regulácie hazardu uvádza severské krajiny: „Vo Fínsku a Nórsku má hazard štátny monopol, prísne pravidlá a transparentné rozdeľovanie zisku. Závislosť je tam nižšia a peniaze idú tam, kde to spoločnosť naozaj potrebuje.“

Podľa neho je nevyhnutné vytvoriť legislatívu, ktorá nielen reguluje hazard, ale aj presne určuje, kam pôjdu zisky – na verejnoprospešné účely, a to transparentne.

Porovnanie prístupov: kto chce hazard skutočne dostať pod kontrolu?

Ak sa na to pozrieme čisto z pohľadu občana, kľúčová otázka znie: Ktoré opatrenia preukázateľne fungujú pri znižovaní dopadov hazardu?

V severských krajinách – Nórsku, Fínsku a vo veľkej miere aj vo Švédsku – je hazard pod kontrolou vďaka prísnej regulácii a často aj štátnemu monopolu.

V Nórsku a Fínsku je hazard plne v rukách štátu. V Nórsku má hazard pod palcom štátna spoločnosť Norsk Tipping, zisky idú priamo na šport, kultúru a dobročinnosť. Vo Fínsku funguje podobný model cez spoločnosť Veikkaus, ktorá má povinnosť investovať značnú časť príjmov do prevencie závislostí a verejnoprospešných projektov. Švédsko síce otvorilo trh licencovaným súkromníkom, no sprísnilo limity, reklamu a zaviedlo online kontrolu hráčov.
Dostupnosť hazardu je prísne regulovaná: obmedzený počet prevádzok, povinná identifikácia hráčov, limity na vklady a straty, a reklama je prakticky zakázaná.

Výsledok? Nižší podiel patologických hráčov, viac peňazí pre štát a žiadny politický „rozdávací“ mechanizmus.

Peniaze z nešťastia: komu sa ujde?

Hazard prináša štátu milióny, ale nie sú to čisté, bezproblémové peniaze. Každé euro, ktoré pretečie účtami TIPOSu, je v skutočnosti peniazom od človeka, ktorý prehral – možno svoje úspory, možno peniaze určené na nájom, možno výživné na deti. Hovoríme im „peniaze z nešťastia“, pretože ich existencia je priamo podmienená tým, že iní ľudia prehrávajú a prepadávajú sa do dlhov či závislosti.

Dnes pritom neexistuje žiadna jasná legislatíva, ktorá by transparentne určovala, ako sa tieto peniaze rozdeľujú. Minister Huliak otvorene priznáva, že stačí požiadať o dar od TIPOSu a „komisia“ v zatiaľ nejasnom zložení rozhodne, či ho dostanete alebo nie. To otvára obrovský priestor pre klientelizmus, keď sa peniaze môžu ujsť najmä sympatizantom aktuálnej politickej garnitúry. O tom ako sa milióny z Tiposu nalievajú do mainstreamových médií aj za súčasnej vlády, sme písali (tu, tu).

Čo keby sme to otočili?

Prerozdeľovanie ziskov z hazardu by sa mohlo odvíjať od jasne merateľných kritérií – napríklad podľa úspechov športovcov, počtu divákov na kultúrnych podujatiach, či podľa toho, aký reálny spoločenský prínos má daný projekt. Nebola by to politická komisia, ale systém zásluhovosti, ktorý by zaručil, že peniaze z hazardu idú tým, ktorí naozaj prinášajú výsledky.

A prečo by sme nemohli mať aj stratégiu? Štát by sa mal pozrieť, na čo má Slovensko v športe a kultúre reálne predpoklady – podobne ako Holanďania, ktorí dlhodobo dominujú v rýchlokorčuľovaní či plávaní, práve vďaka cielenej a systematickej štátnej podpore. Ak už hazard existuje, jeho zisky by mali slúžiť na to, aby sa nimi podporovali oblasti, kde máme potenciál byť najlepší, a nie na to, aby sa stali „vreckovým“ pre politicky blízke skupiny.

Hazard nie je o zisku, ale o ľuďoch

Hazard má obrovský ničivý potenciál. Politici by sa nemali predbiehať v tom, kto z neho vyťaží viac pre svoj rezort alebo kamarátov, ale v tom, kto ho dokáže lepšie zregulovať v prospech občanov.

Kým Huliak ponúka polovičné riešenia a opozícia odmieta kľúčový nástroj – štátny monopol – Nórsko a Fínsko dokazujú, že sa to dá robiť tak, aby z prísne regulovaného hazardu v rukách štátu profitovala celá spoločnosť, nie úzka skupina vyvolených.