Je to však naozaj tak?

Inštitút vzdelávacej politiky pod Ministerstvom školstva prináša štatistiku, ktorá hovorí o rekordnom odchode mladých do zahraničia. Slovensko totiž už pred pandémiou v roku 2021 „patrilo k štátom s najvyšším podielom vysokoškolákov v zahraničí – obsadilo 3. miesto v rámci EÚ a 12. miesto vo svete (spomedzi krajín s dostupnými údajmi).”

Pandémia tento proces logicky spomalila, no po jej konci dosiahol nové maximá: „V roku 2024 študovalo v zahraničí 39 % top maturantov zo slovenčiny a maďarčiny (oproti 35 % v roku 2016) a až 61 % z matematiky (oproti 46 % v roku 2016).” Ergo, odchádza čoraz viac našich najlepších maturantov – aspoň také sú závery Inštitútu.

Momentálne pritom študuje v zahraničí okolo 31 tisíc Slovákov: „Ide o podobný počet ako v roku 2010, dôvodom sú však menšie populačné ročníky vysokoškolákov. Celkový počet slovenských vysokoškolákov klesol z 257-tisíc (2010) na 157-tisíc (2021).” Za jedenásť rokov sa teda znížili buď záujem alebo pôrodná krivka o celých stotisíc.

Nie je to podľa vás alarmujúce číslo?

Dobrá správa je, že približne 40% odídencov sa po ukončení štúdia vracia domov na Slovensko. Výrazne viac sa pritom vracia Bratislavčanov, než Košičanov. Navrátilci potom zarábajú v priemere až do 2450 eur ročne viac, než ich kolegovia, ktorí diplom získali u nás (tzv. prémia za vysokoškolské vzdelanie dosiahnuté v zahraničí).

A prečo je pre nás dobré, aby sa absolventi stredných škôl vyučili vonku a potom vracali naspäť? „Študenti, ktorí vyštudujú v zahraničí a vrátia sa, sú pre verejné financie prospešní od prvého roka – Slovensko totiž nenesie náklady na ich vysokoškolské štúdium, no profituje z daní a odvodov, ktoré odvádzajú,” vysvetľuje Inštitút.

Všimnime si teraz politický aspekt vzdelanostnej migrácie (pretože opozícia s jej médiami dlhodobo politizujú aj vzdelanie). Opozičníci ako mantru opakujú donekonečna a ešte ďalej, že za odliv mozgov môže SMER a jeho koaliční partneri. Pretože ľuďom sa tu „nežije dobre”.

Tak prepáčte, ale počas pandémie, za Matoviča a spol., keď bolo všetko zavreté a krachovali prevádzky či malé živnosti, sa žilo lepšie? Keď už chcete argumentovať, kolegovia, tak korektne a realisticky – držme sa faktov, nie osobných sympatií či antipatií! V opačnom prípade bude debata rovnakej úrovne ako detské džavotanie.

Webový portál Vysoké školy má pravdu v nasledovnom tvrdení: „Študenti potrebujú nielen finančné stimuly, ale aj istotu, že po ukončení štúdia nájdu na Slovensku kvalitné pracovné príležitosti, primerané ohodnotenie a prostredie, v ktorom budú môcť plnohodnotne rozvíjať svoj potenciál.”

Nech mi niekto odpovie, nakoľko súvisia vymenované potreby mladých s vládnou mocou. Nemáme azda dostatok korporátov, kde sa dá zamestnať a urobiť kariéra? Veď takí Bratislavčania si môžu dovoliť meniť zamestnanie doslova každú chvíľu! Spýtajte sa ich, ak mi neveríte.

Takže keď niekto hovorí o tom, že mladí ľudia utekajú zo Slovenska (pozdravujeme Mr. Korčoka) „lebofico”, tak poriadne zavádza. Od vlády priamo závisia len osoby v štátnej správe, resp. na úradníckych pozíciách (aj tam len z toho hľadiska, že ich počty sa dajú znižovať alebo zvyšovať). Zahraničný kapitál sem prišiel už dávno, a stále prichádza. Od robotníka po odborníka si môže nájsť uplatnenie každý. Živnostníci a podnikatelia sú špecifické kategórie, to áno – avšak podnikavý typ človeka dokáže vyťažiť z akejkoľvek situácie (dokonca berie náročnú situáciu ako vhodnú príležitosť profitovať).

Tak prečo nás opozícia sústavne zavádza?

Odpoveď nájdeme v debatách s ľuďmi z liberálneho tábora. Ak aj nie osobne, v komentároch na webe vyzrádzajú na dennej báze, čo ich vlastne škrie. Nie je to nedostatok pracovných príležitostí ani nedostatočné finančné ohodnotenie. Sú nespokojní s osobou Roberta Fica a vládou ako takou len preto, že im médiá nahučali, aká je SMER „mafia”. A títo ľudia, namiesto toho, aby po fajronte rozvíjali svoju osobnosť, venovali sa koníčkom alebo rodine, budú brázdiť komentáre v online priestore a donekonečna sa hádať proti Rusku, Ficovi, či „dezolátom”. Hovoria o „napätej atmosfére” v spoločnosti, no sami sú jej strojcami…

Jediný reálny problém, ktorý u nich nachádzame, je ten, že ich niečo škrie vo vlastnom vnútri. Pretože – ako sme si vyššie vysvetlili, Slovensko ponúka vysokoškolsky vzdelaným navrátilcom zo zahraničia dostatočný priestor na profesionálnu realizáciu.Všetko ostatné sú len osobné, vnútorné búrky, výdatne roztáčané liberálnym prostredím médií a spriaznených politikov.

A nie, neobstojí ani poukazovanie na to, v akom štádiu sa nachádza či nenachádza školstvo a zdravotníctvo. Žijeme predsa v trhovej ekonomike, v demokracii a kapitalizme.Kto to kedy videl, aby sme vlády žiadali o čokoľvek okrem zabezpečenia základného chodu štátu!Už nie je socializmus, milí drahí, aby mal štát v náplni práce starostlivosť o jednotlivca i komunitu! A už vôbec nemá povinnosť dotovať „kultúrne podujatia” sexuálnych menšín. Na to sú sponzori z privátneho sektoru, nech sa páči – svet praje šikovným!

A nesťažujte si, vybrali ste si to, resp. o tom rozhodli vaši rodičia v novembri ´89 – tak sa s tým treba naučiť žiť. A nie vyplakávať, že do nemocnice si treba nosiť vlastný toaletný papier.

Doba je už raz taká: zisky sa odvádzajú do zahraničia, a deficit musia zatiahnuť Slováci. A hoci nemôžeme čakať, že štát sa o nás postará, môžeme naň aspoň slobodne nadávať na námestiach či online.

No to je mi ozaj výhra…

Prečítajte si tiež:

• Zotročenie pokračuje: Zákazník má pracovať namiesto zamestnancov!
• Zatvárať za „nenávisť”? Orwell bol oproti nim amatér