Ministerstvo vnútra sa po rokoch tvári, že konečne pochopilo, čo znamená transparentnosť. Od pondelka (11. augusta) má verejnosť prístup k rozšírenému registru mimovládnych organizácií. Tento nástroj existuje od roku 2019, no doteraz bol informačne chudobný – základné údaje, štatutár, sídlo a zopár ďalších riadkov. Teraz ministerstvo pridalo ďalšie verejne dostupné dáta z rôznych registrov. Znie to pekne, ale… diabol je ako vždy v detailoch.

Už prvé hodiny po spustení ukázali podstatné: sme na začiatku. Ministerstvo dalo verejnosti kompas, ale k mape celej verejnej správy je ešte kus cesty. Občan oprávnene očakáva, že súčasná vládna koalícia bude v odhaľovaní šedých miest vo výdavkoch štátu, samospráv a eurofondov pokračovať.

Čo nový register ponúka navyše?

Konečne to nie je maratón po štátnych portáloch. Základné fakty o mimovládkach sú na jednom mieste a bežný človek aj novinár sa v nich vie zorientovať bez špeciálnych nástrojov. Žiaľ skutočne len základné, pre skutočnú investigatívu nepostačujúce informácie.

Nazreli sme pod povrch dobre známej Sorošovej Nadácie Otvorenej Spoločnosti. Z rozšírenej informácie sa dozvieme sumár príjmov a výdavkov za ostatný skončený kalendárny rok, sumár výdavkov a príjem z 2 %. Ani jeden údaj nie je možné rozkliknúť a ďalej štrukturovať.

Tento sumár dopĺňa celkový prehľad z registrov, ku ktorým má síce verejnosť prístup, ale doteraz neboli na jednom mieste:

Pokračovať sa dá na zoznam projektov, kde zaujme pozornosť medializovaný projekt „Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území SR – MNO“.

Žiaľ informácie o jednotlivých projektoch sú nedostačujúce, priam úbohé. To len toto je určené tým, ktorí tieto projekty financujú? Teda občanom?

Z Centrálneho registra zmlúv je k dispozícii prehľad všetkých zmlúv so štátnym a verejným sektorom. Ale je to chabý, na informácie chudobný prehľad, ktorý neumožňuje filtrovanie ani triedenie a nezobrazuje ani len poskytovateľa dotácie.

Podrobné informácie sú k dispozícii až po kliku na konkrétnu zmluvu, ktorý vás presmeruje do samotného Centrálneho registra zmlúv.

V prehľade súdnych rozhodnutí chýba informácia o tom, čoho sa súdne rozhodnutie týka. A klik na samotné súdne rozhodnutie vás však nepresmeruje do registra súdnych rozhodnutí, ale umožňuje konkrétne rozhodnutie stiahnuť v pdf formáte.

Nie je jasné, aké informácie sa verejnosť dozvie z katastra, lebo napr. u sorošovej nadácie neobsahuje žiadnu informáciu. Register partnerov verejného sektora vás informuje, či register obsahuje nejaký záznam a ak áno, tak v ďalšom kroku máte možnosť otvoriť záznam priamo v tomto verejnom registri.

Nie je zrejmé, aké údaje a z akých registrov poskytuje podstránka „Rizikové udalosti a finančná analýza“.  No určite poteší zoznam účtovných závierok, ktorý je tiež dostupný v Registri účtovných závierok. Aj keď prekvapivo sa neotvorila konkrétna vybraná závierka, ale celý archív pre daný subjekt.

To, čo bude klať oči „strážcom“ demokracie a transparentnosti je určite „Vizualizácia štruktúry vzťahov“, lebo tu štát verejnosti v spolupráci s komerčným subjektom rozkrýva v grafickej podobe informácie, ktoré doteraz musel našinec pracne hľadať inde. Škoda, že systém ponúka len prvú úroveň a pre ďalšiu analýzu je potrebný platený prístup na komerčnej stránke, kam sa systém odkazuje.

Oficiálna verzia: „kompas, nie kladivo“

Štátny tajomník Michal Kaliňák na TK tvrdil, že cieľom nie je útočiť na mimovládky, ale uľahčiť občanom orientáciu. V jeho slovníku ide o „kompas na rýchlu a pohodlnú orientáciu“, ktorý môže pomôcť pri rozhodovaní, komu venovať 2 % z daní. Zároveň má ísť o splatenie „dlhu mimovládok voči transparentnosti“. Ministerstvo sa vraj nebráni register ďalej rozširovať, ak o to bude dopyt.

Splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová hovorí o „modernom digitálnom riešení“ a o integrácii dát, ktorú si vyžaduje doba. Svoj príspevok okorenila ubezpečením, že podobné kroky víta aj OECD či Rada Európy.

Technické pozadie predstavil Tomáš Olexa – register má novú vizuálnu podobu podľa štandardu ID-SK a doplnené odkazy na ďalšie verejné zdroje. Novinkou je vizualizácia prepojení v spolupráci s portálom transparex.sk.

Plusy a mínusy rozšírenia

Marketing je jedna vec, realita druhá. Nový register má svetlé stránky, ale má aj diery, cez ktoré uniká podstata „transparentnosti“. Pozrime sa bez mejkapu na to, čo pomáha a čo ešte stále brzdí kontrolu verejných peňazí.

Projektová „čierna skrinka“

Najväčšia diera v transparentnosti zostáva pri projektoch, na ktoré mimovládky čerpajú peniaze. Centrálny register projektov, na ktorý sa register MVO odkazuje, je informačne biedny. Nevidíte tam zámer, rozpočet, hodnotiacu komisiu, výsledky, hodnotenie úspešnosti, prehľad spolufinancovania ani zoznam subdodávateľov.

A pritom práve tu sa skrýva priestor pre nekalú prax – žiadanie peňazí na ten istý projekt z viacerých ministerstiev, maskovanie skutočných príjemcov, či financovanie aktivít, ktoré s pôvodným zámerom nemajú veľa spoločného. Bez týchto informácií je kontrola len ilúziou.

Kam sa má register posunúť

Ak má ísť o reálnu kontrolu, potrebujeme dáta, nie slogany. Zverejňovanie zámerov, rozpočtov a výsledkov projektov nie je „nice to have“, ale úplný základ. Tu je krátky „roadmap“, ktorý by z kompasu spravil plnohodnotný auditný nástroj.

Transparentnosť len pre vyvolených?

Na tlačovke zaznelo od novinárov aj to, čo je úplne kľúčové – transparentnosť sa nesmie týkať len mimovládok. Politické strany a firmy obchodujúce so štátom tiež míňajú peniaze daňových poplatníkov. Ak sa na ne neaplikujú rovnaké pravidlá, celý projekt pôsobí ako selektívne vyberanie terčov.

Čo by pomohlo stransparentniť politické strany a firmy

Transparentnosť nemôže platiť iba pre mimovládky, kým politické strany a štátni dodávatelia ostávajú v pološere. Rovnaké pravidlá pre všetkých sú jediná cesta, ako zvýšiť dôveru v riadenie štátu. Nižšie uvádzame minimum, ktoré by malo byť štandardom.

Kompas áno, ale zatiaľ bez mapy

Register MVO v rozšírenej podobe určite uľahčí základnú orientáciu. Ale ak má byť skutočne účinným nástrojom na ochranu verejných financií, nestačí len pridať pár odkazov a graf prepojení. Potrebujeme detailné informácie o projektoch, zahraničnom financovaní, darcoch a subdodávateľoch. A hlavne – rovnaké pravidlá pre všetkých, kto hospodári s peniazmi občanov.

Kým sa to nestane, budeme mať len pekne zabalený „kompas“, ktorý ukazuje cestu, ale nedáva nám celú mapu.

Rozšírený register je dobrý začiatok, nie finále. Ak má mať tento krok reálny zmysel, musí prísť druhé dejstvo: plné dáta o projektoch, darcoch, subdodávateľoch – a rovnaký meter pre politické strany aj štátnych dodávateľov. Sme na začiatku; teraz je na vládnej koalícii, či bude mať vôľu dotiahnuť transparentnosť do konca a rozkryť šedé miesta v narábaní s peniazmi občanov a EÚ. Verejnosť to určite očakáva.