V čom môže EP pomôcť občanom Slovenska?

Veľká časť zákonov, ktoré prijíma slovenský parlament, má pôvod práve v EP. Takže je mimoriadne dôležité, kto v ňom sedí, akí kvalitní sú naši zástupcovia, do akej miery berú do úvahy záujmy slovenských občanov či firiem. Europoslanci môžu európske zákony ovplyvňovať. Samostatne môžu pomáhať aj konkrétnym slovenským primátorom, podnikateľom a občanom, keď napríklad potrebujú získať nejakú informáciu a podporu. To všetko europoslanci môžu a majú robiť. Okrem toho, že hľadia na záujmy Európy ako celku, musia pomáhať Slovensku a upravovať veci, ktoré sa v EP prerokúvajú tak, aby pomáhali slovenským voličom.

Akej agende by ste sa chceli ako europoslanec venovať?

Celý profesionálny život sa venujem zahraničnej a bezpečnostnej politike, takže by bola pre mňa prirodzená cesta do zahraničného výboru. Ale zdá sa mi, že v dnes sú aj pre Slovensko kľúčové témy ako spravodlivosť, Schengen, právny štát či migrácia. To sú témy, ktoré bude riešiť výbor pre osobné slobody. Čiže mojou prioritou by bol práve tento výbor a témy ako európsky prokurátor. Spravodlivosť je na Slovensku jednou z najväčších tém a som presvedčený, že napríklad v oblasti vymožiteľnosti práva či korupcie môže EÚ zohrať silnejšiu a pozitívnu rolu. A k tomu chcem prispieť.

Neobávate sa silnejúcich právomocí európskeho prokurátora a narušenia suverenity krajín?

Ja sa toho neobávam, ja by som chcel, aby európsky prokurátor mal silnejšie právomoci. Myslím si, že by mal okrem iného rozšíriť svoju pôsobnosť napríklad na colné podvody a iné formy organizovaného zločinu, ktoré sú cezhraničné a týkajú sa Európy ako celku. Napríklad podvody s DPH, boj s mafiou či terorizmom. EÚ potrebuje nástroje, ktorými vie cezhraničné trestné činy postihovať. Jedným by bol európsky prokurátor so silnejšími právomocami, v dlhodobom výhľade aj niečo ako európsky vyšetrovací úrad, ktorý by pomáhal európskemu prokurátorovi na úrovni policajného vyšetrovania.

Nebol by to príliš veľký zásah do fungovania slovenskej polície?

Myslím si, že európsky nástroj by mal výhodu nezávislosti, pretože by nemal priame väzby na slovenských podnikateľov, politikov či oligarchov. Ale Európska únia by v žiadnom prípadne nemala nahrádzať prácu a zodpovednosť slovenských orgánov. Mala by ju len dopĺňať v oblastiach, ktoré sú cezhraničné a v ktorých je potrebné spolupracovať s inými európskymi štátmi. Samozrejme, principiálne majú slovenská polícia, prokurátori a súdy riešiť trestnú činnosť alebo spravodlivosť na Slovensku. To je absolútne bez debaty.

Aké témy by ste chceli na pôde EP otvárať?

Najmä témy spravodlivosti a bezpečnosti, kde ľudia na Slovensku právom očakávajú, že EÚ bude aktívna. Myslím si, že všetky krízy, ktorými EÚ v posledných rokoch prechádzala aj vzhľadom na to, čo sa deje na východ od nás, ukázali, že EÚ v niektorých oblastiach potrebuje užšie spolupracovať. A to ani nehovorím o klimatických zmenách. Tými oblasťami sú bezpečnosť a obrana, to sa týka aj vonkajšej ochrany schengenských hraníc, budovania európskej bezpečnostnej politiky. To však nemusí znamenať okamžite vytvoriť európsku armádu, ale schopnosť EÚ nasadiť do krízovej oblasti ozbrojenú alebo mierotvornú jednotku v horizonte dní. Ďalej presadzujeme hlbšiu spoluprácu v hospodárskej politike. Tým, ako sú jednotlivé ekonomiky prepojené, potrebujeme väčšiu koordináciu hospodárskych a fiškálnych politík, preto navrhujeme napríklad európskeho ministra financií.

V kampani hovoríte o dotiahnutí európskej cesty Slovenska do úspešného konca. Čo si pod tým môžu predstaviť voliči?

Pod dotiahnutím európskej cesty do konca si predstavujeme to, čo sme si predstavovali na začiatku pri vstupe do EÚ – že budeme mať školstvo a zdravotníctvo na úrovni Nemecka, platy, ktoré sa budú blížiť tým v západnej Európe, že budeme mať vymožiteľnosť práva a súdy, políciu, prokuratúru, ktorým budeme môcť dôverovať. To je zavŕšenie tej cesty – aby sme mali európsku kvalitu života. EP a EÚ k tomu vedia dopomôcť tým, že poskytujú rámec pre stabilitu a mier. Zvyšok je na nás. Nikdy sme na to nemali lepšiu príležitosť, ako členovia EÚ. Samozrejme veľa z toho sú naše domáce úlohy.

Do ktorej frakcie v EP chcete patriť?

PS je členom frakcie ALDE, čo je zoskupenie liberálnych strán v Európe. V tejto chvíli je tretie najsilnejšie so šancou, že po voľbách sa môže stať druhou najsilnejšou. Otázka je, čo sa stane po voľbách. Ak uspeje strana En Marche francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona, je predpoklad, že sa preformátuje celá stranícka politika v EP a vznikne jedna veľká stredová frakcia na báze spolupráce medzi ALDE a En Marche, prípadne ďalšími. PS, alebo ja osobne by som chcel byť toho súčasťou. To je aj to, čo naša kandidátka ponúka – že budeme členmi najsilnejších zoskupení v EP, ktoré budú reálne vládnuť.

Neobávate sa silnejúceho nacionalizmu? Podľa viacerých analýz môžu antisystémové, nacionalistické alebo krajné pravicové strany tvoriť väčšinu v EP.

Obávam sa toho do tej miery, že keď uspejú v európskych voľbách, môžu paralyzovať fungovanie EP, blokovať napríklad menovanie novej európskej komisie a kreovanie ďalších inštitúcií. Neobávam sa toho v zmysle, že budú tvoriť väčšinu. Na to nemajú čísla, moc a ani sa na tom nevedia dohodnúť medzi sebou. To je príznačné napríklad pre euroskeptické, nacionalistické strany, že ich spája nenávisť k EÚ alebo Bruselu, ale aj k hodnotám, ktoré Únia reprezentuje. Národné záujmy, ktoré presadzujú, často idú proti sebe. Mnoho nacionalistov sa vie spojiť pred voľbami v spoločných heslách, ale reálne nebudú mať spoločnú agendu, ktorou by menili EÚ.

Ste za užšiu integráciu krajín v EÚ? Malo by Slovensko patriť do jadra Únie?

Je to nezmyselná, respektíve zavádzajúca debata. Slovensko už patrí do toho najvnútornejšieho okruhu európskej integrácie, sme súčasťou eurozóny, Schengenu, projektu európskeho prokurátora, a tiež užšej spolupráce v oblasti obrany, tzv. Pesca. V niektorých oblastiach je nevyhnutné aby štáty EÚ užšie spolupracovali. To je presne obrana, bezpečnosť, migrácia, eurozóna. A potom sú oblasti, v ktorých nepotrebujeme, aby do nich Únia zasahovala. A to sú oblasti, ktoré sa dotýkajú kultúrno-etických otázok, komunálnej politiky, trestného práva a mnoho iných oblastí. Tam EÚ nemá kompetencie a nechceme, aby ich mala.

Myslíte si, že EÚ potrebuje reformu?

Ľudia majú podľa mňa pocit, že je dobré, že sme v EÚ, ale že Únia v mnohom zlyháva. A to je pravda. Zlyhala počas migračnej či ekonomickej krízy. Únia potrebuje reformu v oblastiach ako obrana a bezpečnosť, migrácia, fiškálna politika – a tiež zahraničná politika, pretože je zjavné, že svet smeruje k súpereniu veľmocí. Únia potrebuje jednotnú zahraničnú politiku a vystupovať ako veľmoc. Na to potrebuje aj reformu toho, ako sa robí zahraničná politika. Môj názor je, že jednou z kľúčových zmien, ktorá by mala nastať, je hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade Európskej únie. Rovnako potrebuje reformu spravodlivosť a právny štát. Nie je to len európsky prokurátor, ale aj ochrana základných hodnôt Únie. Okrem rastu extrémizmu, euroskepticizmu a krajnej pravice je tu aj fakt, že členské krajiny porušujú základné hodnoty a pravidlá. Keď nebude mať Únia nástroje ako vynútiť ich dodržiavanie, tak to neprežije. V tomto prípade podporujeme snahy na nadviazanie čerpania eurofondov na dodržiavanie základných princípov právneho štátu.

Mala by Európska únia prijať krajiny západného Balkánu? Môže to Úniu posilniť alebo oslabiť?

Je záujmom Slovenska, aby štáty západného Balkánu boli súčasťou EÚ. Otázka je, kedy sa to stane. Slovensko spolu s inými krajinami nášho regiónu od začiatku podporuje rozšírenie Únie na západný Balkán. Aj naša koalícia to jednoznačne podporuje. Stabilita na západnom Balkáne je kľúčová pre bezpečnosť celého európskeho kontinentu. Z vlastnej skúsenosti vieme, že politika rozšírenia Únie je tá najlepšia cesta k stabilite. Dôležité je to aj preto, aby EÚ vedela brániť svoje záujmy zoči-voči veľmociam ako Čína alebo Rusko, ktoré v tomto regióne rozvíjajú svoj vplyv a chcú vytlačiť EÚ.

Slovensko má dlhodobo nízku účasť v eurovoľbách. Čo je podľa vás príčinou a ako sa to dá zmeniť?

Je to zodpovednosť predovšetkým europoslancov, ale aj celej politickej scény, aby hovorila o Európe, aby dávala najavo, že EÚ nie je len niečo cudzie, vzdialené, ako Brusel a diktát, ale aby hovorili ako to je – že sme plnohodnotnou súčasťou EÚ, že my sme EÚ a že sa podieľame na všetkých rozhodnutia. Nízku účasť vidím aj ako dôsledok toho, že sa slovenskí politici od vstupu do Únie na ňu vykašľali, nekomunikujú európske témy. Keď niečo hovoria, je to väčšinou kritika. Používajú EÚ ako fackovacieho panáka, aby nahnali politické body. A toto je výsledok. Ľudia sa ani po pätnástich rokoch podľa mňa nedostatočne zžili s tým, že EÚ je náš životný priestor.

Aké pozitíva priniesla EÚ Slovensku?

Vďaka EÚ je dnes Slovensko slobodnejšie, bohatšie a bezpečnejšie než kedykoľvek predtým v našich dejinách. Mohli sme z EÚ vyťažiť viac, mohli sme lepšie využiť eurofondy, mohli sme byť aktívnejší v tvorení európskej politiky, mohli sme byť silnejší hráči, mohli sme my sami doma urobiť viac, aby sme sa priblížili európskym štandardom. Ale trúfam si povedať, že bez členstva v EÚ by sme boli úplne inde a viac by sa kvalita života a demokracie na Slovensku približovala štátom postsovietskeho priestoru. Myslím si, že pre Slovensko nie je iná alternatíva, a to, že sme sa stali členmi EÚ, je jedným z kľúčových zlomov v slovenských moderných dejinách.