Bratislava 23. novembra 2019 (HSP/Foto:Facebook)
Česká ekonómka a spisovateľka Markéta Šichtařová v svojom blogu popisuje súčasný stav v ktorom sa nachádza Severoatlantická aliancia. Francúzsky prezident Emannule Macron totiž pred nedávnom v jednom z rozhovorov povedal, že sa NATO nachádza v štádiu mozgovej smrti, čo vyvolalo okamžité reakcie politikov
Šichtařová píše, že Macrona sa už dlhšiu dobu skúša hrať na nového Napoleona a teraz, keď sa blíži Brexit, vidí svoje šance na získanie politického, kultúrneho i ekonomického vplyvu nad väčšinou kontinentu.
Podľa ekonómky sa mu k tomu ale vôbec nehodí, aby Európa bola začlenená do nejakých širších štruktúr a rozbitie NATO by mu tak v tejto chvíli vyhovovalo.
Našlo sa však niečo, v čom Šichtařová s Macronom súhlasí. „NATO už nefunguje. Aktuálne nás nikto nechráni. Pravda je totiž taká, že NATO malo zmysel, keď existovala Varšavská zmluva. Dve svetové zóny, dve vojenské zoskupenia, jedna železná opona. Jeden blok sa vymedzoval proti druhému. Keď sa východný blok zosypal, padol úhlavný nepriateľ NATO. A kde nie je spoločný nepriateľ, tam nie je spoločné spojenectvo,“ myslí si Šichtařová.
Ekonómka ďalej hovorí, že to bolo dobre vidieť, keď Donald Trump verejne hodil niektoré členské krajiny NATO cez palubu ešte predtým, než sa stal prezidentom. Trump počas svojej prezidentskej kampane totiž vyhlásil, že ak sa stane prezidentom, NATO nemusí automaticky prísť napadnutému spojencovi na pomoc. „Ak najsilnejší hráč NATO, teda USA, verejne povie, že záväzky vyplývajúce z členstva v NATO nemieni dodržiavať, existuje potom ešte nejaké NATO?“ kladie si otázku Šichtařová.
Šichtařová sa ďalej venovala Turecku, ktoré je teoreticky spojencom USA. V Sýrii a Iraku sme však mohli vidieť, že to s tým spojenectvom nebude až tak jednoznačné. Ekonómka si myslí, že Turci sú pravdepodobne ako jediný člen NATO ochotní USA vzdorovať, no zároveň sú tiež ochotní brániť si blízkych Ujgurov v Číne.
Ak by mala Európa menovať, koho by sa mala báť teraz najviac, potom by musela vymenovať predovšetkým Turecko, arabskú časť Blízkeho Východu a Čínu. „Nie snáď že by nás Turecko alebo krajiny Blízkeho Východu napadli vojensky. Ale napríklad ich hranice akosi presakujú … a do Európy sa hrnú ľudia, ktorí by sa hrnúť nemali. A majú sa k nám hrnúť ľudia organizovane v rámci armády, alebo neorganizovane každý sám za seba? Je to v konečnom dôsledku rozdiel? Sú následná zmena kultúry a presadzovania cudzích pravidiel v oboch prípadoch tak odlišné? Obrana hraníc, ako obrana hraníc,“ konštatuje Šichtařová s tým, že vymedziť sa voči týmto oblastiam si Európa netrúfa, alebo z ideologických dôvodov ani nechce.
Radšej sa Európa bude tváriť, že je NATO životaschopné a že sa v rámci NATO musíme vymedzovať hlavne proti Rusku. Ekonómka si však myslí, že vymedzovať sa proti Rusku ako proti najväčšiemu nepriateľovi je podarená “Potemkinova dedina”. Šichtařová tvrdí, že brať Rusko ako najväčšieho nepriateľa nie je rozumné, lebo dnes má len ropu, ktorej význam klesá a armádu, ktorá má tú najväčšiu slávu už za sebou.
V tejto súvislosti ekonómka poukazuje na to, že v roku 2017 mali najväčšie výdavky na obranu USA. Na obranu vynaložili až 610 mld. dolárov, čo predstavuje 35% globálnych výdavkov v tomto smere. Druhé najvyššie výdavky mala Čína. Na treťom mieste skončila Saudská Arábia, ktorá na obranu vynaložila 69 mld. USD. Rusko skončilo až na štvrtom mieste s výdavkami v hodnote 66 mld. dolárov.
„Skrátka európski politici aj európska verejnosť, najmä potom u nás, sú trochu sentimentálni k osemdesiatým rokom k studenej vojne medzi USA a Ruskom. Stále riešia, kto je a nie je ruský agent. Lenže Rusko je už len tieňom a paródiou tej pôvodnej veľmoci. Studená vojna skutočne stále existuje, ale Európa doteraz akosi nepochopila, že táto nová studená vojna má už nových aktérov: totiž USA a Čínu,“ dodáva v závere Šichtařová.