Podľa politických poradcov Pekingu dal v posledných týždňoch pokyn svojej vláde, aby nadviazala silnejšie hospodárske vzťahy s Ruskom, a nadviazala tak na obchodné vzťahy, ktoré sa tento rok posilnili a stali sa pre Moskvu záchranným lanom tvárou v tvár tlaku Západu.

Plán zahŕňa zvýšenie čínskeho dovozu ruskej ropy, plynu a poľnohospodárskych výrobkov, viac spoločných energetických partnerstiev v Arktíde a zvýšenie čínskych investícií do ruskej infraštruktúry, ako sú železnice a prístavy, tvrdia poradcovia.

Rusko a Čína tiež uskutočňujú viac finančných transakcií v rubľoch a jüanoch, a nie v eurách alebo dolároch, čo im pomáha chrániť sa pred budúcimi sankciami a dostať čínsku menu do širšieho obehu.

Podľa WSJ, utužovanie väzieb je najnovším zvratom v bilaterálnych vzťahoch, ktoré sa zintenzívnili tesne pred ruskou inváziou, keď sa v spoločnom vyhlásení ubezpečilo, že partnerstvo “nemá hranice”. Po tom, ako sa zdalo, že si to Čína rozmyslela, či sa tak úzko spojí s Moskvou, Čína odvtedy začala upevňovať ich spoluprácu.

“Si posilňoval vzťahy Číny s Ruskom do značnej miery nezávisle od ruskej invázie,” povedal Yun Sun, riaditeľ čínskeho programu vo washingtonskom think tanku Stimson Center. “Je možné, že sa tieto vzťahy ešte viac zblížia.”

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v písomnom vyhlásení uviedlo, že “Čína a Rusko sú navzájom komplexnými strategickými partnermi v oblasti spolupráce. Rozvoj bilaterálnych vzťahov je založený na princípoch nespolčovania, nekonfrontovania a neútočenia na tretie strany.”

Tlačová služba Kremľa na žiadosť o komentár pre WSJ nereagovala.

Podľa WSJ, partnerstvo Číny s Ruskom pomohlo ochrániť Moskvu pred ekonomickými dôsledkami západných sankcií a umožnilo vodcovi Vladimirovi Putinovi udržať si vojnu. Zároveň prehlbuje globálne rozpory a odrádza mnohé rozvojové krajiny, ktoré sú od Číny závislé v obchode, od toho, aby sa postavili na ukrajinskú stranu konfliktu.

Podľa WSJ, Rusko a Čína sa už dlho snažia otupiť vplyv USA vo svete, čo je spoločný cieľ, ktorý sa v posledných rokoch vyostril, keďže obe krajiny nadobudli presvedčenie, že môžu zmeniť medzinárodný poriadok, ktorý obe považujú za zaujatý v prospech Západu a jeho spojencov.

Dlhodobý obdiv Siho k Rusku a Putinovi posilnil jeho snahu o posilnenie vzťahov so severným susedom Číny, pokračuje WSJ. Očakáva sa, že 69-ročný čínsky líder navštívi Moskvu budúci rok, pravdepodobne po marcovom zasadnutí čínskeho parlamentu, povedal nedávno novinárom ruský veľvyslanec v Pekingu Igor Morgulov. Ak sa návšteva uskutoční, bude to 40. osobné stretnutie oboch lídrov.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Peking a Moskva “budú pokračovať vo výmenách na všetkých úrovniach”.

Napriek tomu eskalujúca vojna na Ukrajine donútila Peking v poslednom čase kráčať po diplomatickom chodníku, pokračuje WSJ. Čína stále potrebuje západné technológie a úzke väzby s inými zahraničnými mocnosťami, aby mohla naplniť svoje ambície predbehnúť USA ako najväčšiu svetovú ekonomiku.

Si, ktorý sa dostal k moci v roku 2012, čelí výzvam aj doma, kde Čína zažíva najhoršie spomalenie hospodárskeho rastu za posledné desaťročia a prísne obmedzenia v oblasti kontroly Covid, ktoré vyvolali vlnu celonárodných protestov. Medzitým jeho spojenectvo s Putinom spôsobilo, že Čína je na svetovej scéne čoraz viac izolovaná, myslí si WSJ.

V posledných mesiacoch sa Si snažil vzťahy s Ruskom verejne zmierniť, aby nevyvolal kolektívnu reakciu Západu, tvrdia zahraniční analytici a vládni poradcovia v Pekingu. Najmä čínsky líder nedávno povedal ostatným svetovým lídrom, že je proti použitiu jadrových zbraní na Ukrajine – po tom, čo sa tým Putin vyhrážal.

Čína ruskú inváziu priamo neodsúdila. Aj naďalej sa však vyhýba dodávkam zbraní alebo inej otvorenej podpore vojnového úsilia Putina, pokračuje WSJ.

“Nezmysel”

Siove proruské sklony čiastočne vyplývajú z jeho rodiny a životopisu. V roku 1953, keď sa Si narodil, Mao Ce-tung spustil kampaň zameranú na štúdium Sovietskeho zväzu ako vzoru pre čínsky politický, hospodársky a vojenský systém.

Otec Siho, Si Zhongxun, stranícky revolucionár, ktorý bojoval po Maovom boku, odišiel koncom 50. rokov minulého storočia do Sovietskeho zväzu, aby študoval jeho ťažký priemysel.

Podľa historikov toto hnutie hlboko formovalo mladosť Siho, čo viedlo k hlboko zakorenenému obdivu k sovietskym hodnotám, histórii a kultúre.

Jeho “ruský komplex”, ako ho niektorí nazvali, bol taký hlboký, že ním neotriasli ani takmer tri desaťročia sovietsko-čínskeho rozkolu kvôli ideologickým a iným rozdielom. Vzťahy medzi Pekingom a Moskvou sa zlepšili po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku ruského štátu v roku 1991, pričom obe strany vnímali USA ako konkurenta.

V roku 2013, v predvečer Siovej štátnej návštevy v Rusku, jeho prvej zahraničnej cesty vo funkcii čínskeho prezidenta, Putin poznamenal, že obe krajiny vytvárajú osobitný vzťah. Autoritárski lídri mali podobné vízie o obnovení zašlej slávy svojich krajín. “Mám podobnú osobnosť ako vy,” povedal Si počas návštevy Moskvy Putinovi.

Podľa WSJ, si odvtedy obaja vytvorili rituál vzájomného blahoželania k narodeninám.

Po nástupe k moci sa Si snažil zmeniť štruktúru čínskeho vedenia a viac ju prispôsobiť “putinovskému modelu”. Znížil postavenie vplyvného Stáleho výboru politbyra, čím si na druhej strane získal väčšie právomoci.

Hospodárske väzby medzi Čínou a Ruskom sa prehlbujú od roku 2014, keď Moskva zabrala Ukrajine Krym.

Odmietnutie Pekingu pripojiť sa k západným sankciám voči Rusku spôsobilo, že niektoré ruské podnikateľské sektory vrátane výrobcov energií a poľnohospodárskych produktov sú čoraz závislejšie od čínskych trhov a financovania, pokračuje WSJ.

Znak Siovej podpory Rusku prišiel krátko po tom, ako sa Donald Trump začiatkom roka 2017 stal prezidentom USA. Predvolebný sľub Trumpa zlepšiť vzťahy s Ruskom vyvolal v uzavretom areáli vedenia v Pekingu znepokojenie.

Správa, ktorú zaslala alma mater Siho, prestížna univerzita Tsinghua, tvrdila, že ruská ekonomika nemá budúcnosť, čo podľa ľudí oboznámených so záležitosťou znamenalo pre Čínu malý prínos z užších vzťahov.

“Nezmysel,” napísal Si na okraj správy, tvrdia títo ľudia.

Obchodná vojna Trumpa proti Číne pomohla ázijskú krajinu ešte viac priblížiť k Rusku, tvrdia politickí poradcovia v Pekingu.

Začiatkom leta 2019, krátko po tom, ako Trump obvinil Čínu z nedodržiavania dohodnutej obchodnej dohody a zaviedol ďalšie sankčné clá na čínske výrobky, Si po ôsmykrát ako najvyšší čínsky predstaviteľ odcestoval do Moskvy.

Keďže Peking počas obchodného konfliktu výrazne obmedzil nákup americkej sóje a iných poľnohospodárskych produktov, Čína sa obrátila na Rusko, aby ju nahradila.

Podľa čínskych colných údajov sa obchod medzi Čínou a Ruskom vlani prudko zvýšil na 146,9 miliardy USD z 95,3 miliardy USD v roku 2014. Tento rok podľa očakávaní úradníkov aj analytikov dosiahne rekordnú hodnotu 200 miliárd USD.

Ropa tvorí polovicu celkového ruského dovozu do Číny a Rusko je čoraz viac závislé od svojho južného suseda v oblasti elektroniky, ako sú vysielacie zariadenia a počítače.

Peking sa v priebehu rokov postavil aj do pozície partnera pri rozvoji projektov v oblasti ropy a zemného plynu v ruskej arktickej zóne.

Keď USA a Európska únia po anexii Krymu obmedzili Rusku prístup k západnému financovaniu, štátne firmy z Číny pomohli Rusku pokročiť v projekte ťažby zemného plynu v Arktíde.

Čínsky energetický gigant a štátny investičný fond získali v projekte majetkové podiely, čínske banky ho financovali a čínski kupujúci sa pripravujú na veľké nákupy.

Rusko sa v júli stalo tretím najväčším trhom pre platby v jüanoch mimo pevninskej Číny, podľa systému Swift, ktorý používajú finančné inštitúcie na spracovanie medzinárodných platieb.

Ešte vo februári sa Rusko nedostalo ani na zoznam 15 najväčších trhov v jüanoch, ktorý zostavuje spoločnosť Swift.

Ruský štátny energetický gigant Gazprom nedávno uviedol, že začne fakturovať Číne v jüanoch a rubľoch za dodávky zemného plynu, zatiaľ čo ruská banka VTB uviedla, že spúšťa prevody peňazí do Číny v jüanoch.

Žiadne obmedzenia

Koncom roka 2021 začal Peking plánovať samit hneď, ako Putin prijal pozvanie Siho na februárové otvorenie zimných olympijských hier v Pekingu.

Západné krajiny vrátane USA, Veľkej Británie a Kanady v tom čase pripravovali pôdu pre diplomatický bojkot hier pre stav ľudských práv v Číne. Bidenova administratíva sa začiatkom decembra chystala začať samit za demokraciu, ktorého cieľom bolo vytvoriť alternatívu voči vláde Pekingu.

Tieto kroky rozzúrili Peking a prinútili Siho k odvážnemu vyhláseniu o vzťahoch Číny s Ruskom, keď vyhlásil, že partnerstvo nemá “žiadne hranice”.

Zámerom nebolo vyhlásiť vernosť Rusku v prípade vojny, tvrdia ľudia blízki rozhodovaniu Pekingu, ale skôr vyslať signál, že obe krajiny sú odhodlané čeliť tomu, čo vnímajú ako rastúce americké hrozby.

Keď sa ruské vojská zhromažďovali na hraniciach Ukrajiny a čínskym predstaviteľom boli predložené americké spravodajské informácie, že Rusko sa chystá na inváziu, Peking odmietol tento scenár ako nepravdepodobný.

Ruská invázia tak skoro po februárovom stretnutí prinútila Peking ísť po delikátnej diplomatickej línii, pokračuje WSJ.

V marcovej videokonferencii s prezidentom Bidenom sa Si snažil dištancovať Čínu od ruskej vojny bez toho, aby ju odsúdil. Podľa ľudí oboznámených s rozhovorom Si povedal Bidenovi, že o plánoch ruského vodcu na inváziu vopred nevedel. Si povedal americkému prezidentovi, že pozval Putina na oplátku za jeho pozvanie na otvorenie zimných olympijských hier v Soči v roku 2014, tvrdia títo ľudia.

Si sa s Putinom opäť stretol v septembri v Uzbekistane na okraj regionálneho samitu, kde bola nálada tlmenejšia v porovnaní so stretnutím “bez hraníc” začiatkom roka.

Keď obaja sedeli na opačných stranách dvoch dlhých zaoblených stolov, ruský líder sa začal navážať do USA a ocenil Siho za “vyvážený postoj našich čínskych priateľov v súvislosti s ukrajinskou krízou”. Potom Putin povedal: “Rozumieme vašim otázkam a obavám v tejto súvislosti,” bez bližšieho vysvetlenia.

Počas výmeny názorov sa Si snažil vyzdvihnúť úlohu Číny ako benevolentnej veľmoci tým, že prisľúbil spoluprácu s Ruskom na obnovení stability. Podľa politických poradcov Pekingu mal čínsky líder v úmysle využiť stretnutie aj na to, aby dal najavo svoju nespokojnosť s ruskou agresiou na Ukrajine.

Tento odkaz bol podľa poradcov zameraný najmä na európskych spojencov Washingtonu. Peking v tom čase rokoval s Nemeckom o návšteve kancelára Olafa Scholza. Čínsky líder potom na stretnutí so Scholzom v Pekingu dal jasne najavo, že je proti “použitiu jadrových zbraní alebo hrozbe ich použitia”.

Podľa Bieleho domu tento postoj potvrdil aj na stretnutí s prezidentom Bidenom na indonézskom ostrove Bali v polovici novembra.

Oficiálna čínska správa o stretnutí sa o takomto komentári nezmieňuje, čo je úmyselné vynechanie, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby Putin nadobudol dojem, že sa obaja lídri proti nemu spojili, tvrdia ľudia blízki uvažovaniu Pekingu.

Posilnením svojho odporu voči jadrovým zbraniam dal Si najavo, že si myslí, že má v bilaterálnych vzťahoch navrch, tvrdia politickí poradcovia a experti na zahraničné vzťahy.

“Nenaznačuje to, že Čína opúšťa Rusko, ale naznačuje to, že Čína teraz považuje odmietanie Ruska za prijateľné,” povedala pani Sun zo Stimsonovho centra. “Čínska dominancia v týchto vzťahoch rastie,” dodala.