V úvode pripomenul nedávne pochvalné vyjadrenia sa japonských kolegov a politológov na margo práce ruského diplomatického rezortu. „Samozrejme, je príjemné počuť lichotivé vyjadrenia o našom ministerstve zo strany japonských politológov, ale my, samozrejme, usmerňujeme našu prácu podľa hodnotení prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina. Realizujeme našu zahraničnú politiku, čo si vyžaduje nielen vypätie všetkých zdrojov Ministerstva zahraničných vec, ale tiež úzku spoluprácu s ďalšími rezortmi. Moderná diplomacia nemôže zostať klasickou, kabinetnou.

Je to práca, ktorá dnes, v kontexte globalizácie a vzájomnej previazanosti, pojíma všetky sféry ľudského života, takže bez spolupráce diplomatov s armádou, bezpečnostnými zložkami ktoré bojujú proti terorizmu, s tými ľuďmi, ktorí prekonávajú humanitárne krízy a katastrofy, reagujú na mimoriadne udalosti, ktorí sa zaoberajú vykorenením rôznych chorôb a epidémií po celom svete, ktorí pracujú na udržovaní plynulého chodu dopravných tepien našej planéty – vzdušných, pozemných, morských, bez mnohých ďalších našich kolegov efektívna práca v súčasnosti by bola takmer nemožná.

Som veľmi rád, že som sa zasa ocitol tu, na pôde Diplomatickej akadémie, a môžem sa zúčastniť na našom tradičnom výročnom stretnutí. Veľmi si vážime úsilie Diplomatickej akadémie ministerstva zahraničia Ruska vynakladané na prípravu vzdelaných, všestranne erudovaných odborníkov pre medzinárodné vzťahy, zvyšovanie kvalifikácie personálu rezortu, ďalších našich ministerstiev, ktoré sú zapojené do medzinárodného diania. Veľmi si vážime všetko, čo robíte pre zvýšenie kvalifikácie tých, ktoré riešia zložité medzinárodné  záležitosti.

Navštevujem vás pravidelne. Len pred niekoľkými dňami v tejto sále mal som stretnutie s účastníkmi prvého ročníka školenia pre diplomatov z krajín Latinskej Ameriky. Príprava  podobných kurzov pre rôzne regióny je dôležitou zložkou činnosti Akadémie prispievajúcej k   rozvoju medzinárodných kontaktov, prehlbovaniu vzájomného porozumenia, užitočnej interakcie s ministerstvami zahraničných vecí a odbornými kruhmi našich zahraničných partnerov.

Na stretnutí s latinskoamerickými diplomatmi som vyjadril myšlienku, ktorú by som chcel zopakovať dnes. Nemali by sme sa nechať zviesť štatistikou, podľa ktorej stav dnešného sveta nie je horší, ako bol, povedzme, pred 50 alebo dokonca pred viac ako 100 rokmi. Je dôležité si uvedomiť, že dejiny sa nevyvíjajú podľa vopred vymyslených vzorcov, predurčujúcich cestu k lepšej budúcnosti, ku konečnému víťazstvu tej-ktorej jednej ideológie, či už je to komunizmus alebo liberálny kapitalizmus.

Historický proces – zložitý a ťažko predvídateľný jav, a to najmä teraz, kedy podľa všetkých indikácií prežívame  etapu historického zlomu svetového vývoja, sme svedkami a priamymi účastníkmi formovania sa nového medzinárodného systému. Je dôležité, aby všetci, ktorí sa venujú alebo pripravujú sa profesionálne venovať medzinárodným záležitostiach, citovo hlboko prežili to, čo by som nazval „živý nerv“ svetovej politiky, osobitnú závažnosť súčasnej etapy.

Dnes sa vyžaduje jasný, neskalený pohľad na veci, na zložitú medzinárodnú situáciu. Primitívne čierno-biele vnímanie je nebezpečné a neodráža trendy medzinárodného vývoja. Vo vzájomne súvisiacom svete, ktorý sa vyznačuje rozptýlením ekonomického potenciálu a politického vplyvu, nie je možné pretrvávanie vedúceho postavenia určitého jediného centra, nie je možné výlučné postavenie jedného niektorého národa vo vzťahu k ostatným.

Rád by som v tejto súvislosti uviedol názor jedného z pamätníkov, veterána európskej politiky Hansa-Dietricha Genschera, ktorý zdôrazňuje, že „XXI. storočie bude prvým globálnym storočím v ľudskej histórii. Všade vo svete sa hlásia a zintenzívňujú aktivitu centrá politickej a ekonomickej moci. To si vyžaduje globálnu spoluprácu a uznanie rovnosti práv všetkých subjektov nového svetového spoločenstva. Myšlienka o dominancii určitého regiónu by spochybnila stabilitu nového svetového poriadku“. Plne súhlasíme s týmito slovami a vychádzame z tohto pohľadu na svetový vývoj.

V nedávnom interview pre časopis Atlantic prezident USA Barack Obama zdôrazňoval, že bez účasti USA sa neustanoví ani jeden program na dôležitých mnohostranných fórach. Inak to ani nie je možné, ak sa jedná o najmocnejšom a najvplyvnejšom štáte súčasného sveta. Nejde o to, odsunúť USA od schvaľovania kľúčových medzinárodných rozhodovaní ale o to, aby účasť Američanov pri vypracovávaní spoločných postupov nebola zameraná na uspokojovanie vlastných egoistických záujmov, ale na dosiahnutie konsenzu s cieľom zaručenia medzinárodnej bezpečnosti a trvale udržateľného rozvoja. Také vedúce postavenie, som presvedčený, by medzinárodné spoločenstvo uvítalo najmä preto, že dnes každý osebe nie je schopný vyriešiť ani jeden viac či menej vážnejší problém. Príkladov tomu je v posledných niekoľkých desaťročiach množstvo.

Fedor Dostojevskij vo svojom diele „Denník spisovateľa“ v roku 1877 predpovedal, že XIX. storočie sa zavŕši niečím „živelným a hrozným“, „so zmenou tváre tohto sveta.“ Ako vidíme, jeho proroctvo, žiaľ, sa splnilo, hoci s určitým časovým oneskorením. Mnohí dnes hľadajú paralely medzi obdobím pred Prvou svetovou vojnou a súčasnou situáciou v medzinárodnom dianí. Je ťažké povedať, či je to oprávnené, ale je nepochybné, že teraz, rovnako ako vtedy, zanietené získavanie krátkodobých výhod, uplatňovanie konjunktúrnych podmienok môže mať za následok iba katastrofu.

Sme presvedčení, že dnes sú potrebné najmä postupy orientované do budúcnosti, opierajúce sa na strategické chápanie globálnych procesov, vyžaduje sa politický realizmus. Rusko je nástupcom Sovietskeho zväzu a v tejto úlohe, ako aj v pozícii pokračovateľa tradícií pre-sovietskej éry rozvoja nášho štátu si jasne uvedomuje kontraproduktívnosť mesiášstva, snáh o vnucovanie ostatným národom vlastných modelov rozvoja a hodnôt. Región Stredného východu a severnej Afriky názorným príkladom toho, ako absurdné je predkladať zbožné prianie ako skutočnosť a nahrádzať realitu za ideologické chiméry, nakoľko bezhlavé je nazývať „Arabskou jarou“ tragické  prevratné udalosti ktoré sa prehnali regiónom, nesprávne zaoberať sa geopolitickým inžinierstvom napomáhajúc rozširovaniu  priestoru chaosu, ktorý veľmi rýchlo obsadzujú teroristi.

Niektorí západní činitelia občas obviňujú Rusko z revizionizmu a nepredvídateľnosti, vytýkajú mu zničenie medzinárodného systému. Ale ak chápeme globálnu architektúru ako oporu medzinárodného práva, ústrednej úlohy OSN, a v európskych záležitostiach – Helsinských záverečných protokolov, je Rusko práve v pozícií strážcu tohto poriadku, zatiaľ čo naši partneri v USA, Európe a NATO sa správali, pamätáte si, ako ničitelia tohto poriadku pri bombardovaní Juhoslávie, keď vtrhli do Iraku, zničili líbyjskú štátnosť v príkrom rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.

V storočí informačných technológií sa stierajú hranice medzi politikou a propagandou, a to najmä v prípade, že kľúčovou, povedal by som zachvacujúcou, starosťou vlád sa stáva víťazstvo v najnovšom elektorálnom kole. Rusko pevne a sústavne podporuje myšlienku o vytiahnutí medzinárodnej politiky z tohto „zazrkadlia“ a začiatku, konečne, serióznej spoločnej práce nacielenej na vyhľadanie optimálnych riešení platných pre všetky problémy. Tento prístup zaberá v prípadoch, keď všetci účastníci preukazujú dobrú vôľu na dosiahnutie vzájomne vhodných kompromisov.

Nedávne príklady, o ktorých sa hovorilo už skôr, – dohoda o iránskom jadrovom programe, dohoda o likvidácii chemických zbraní v Sýrii a začiatok procesu politického urovnania v krajine so súčasným ukončením vojnového stavu, riešenie humanitárnych problémov. Z nevojenskej oblasti spomeniem dosiahnutie veľmi dôležitej univerzálnej Dohody o klíme, ktorá bola podporená všetkými účastníkmi decembrovej konferencie v Paríži.

Našej krajine po stáročia pripadá úloha zmierlivej, udržujúcej rovnováhu sily v európskych a svetových záležitostiach. Dnes priebeh historických udalostí posúva Rusko na kľúčové pozície formovania novej architektúry medzinárodných vzťahov. Máme v tomto ohľade množstvo rovnako zmýšľajúcich ľudí – drvivú väčšinu štátov, predovšetkým našich partnerov z Eurázijského hospodárskeho spoločenstva (EAES), Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), BRICS, Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO). Vyzdvihol by som najmä naše mnohostranné strategické partnerstvo s Čínou, ktoré je na najvyššej úrovni za celé obdobie našich bilaterálnych vzťahov.

Súčasne s BRICS je aktívny formát, ktorý poslúžil východiskom pre činnosť pätice a vznik ktorého inicioval náš veľký učiteľ Jevgenij Primakov, myslím tým Rusko, Indiu a Čínu (RIC). Aj keď sa založila „päťka“ z Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky, RIC naďalej funguje. V blízkej budúcnosti v našej krajine sa uskutoční ďalšie stretnutie ministrov Ruska, Indie a Číny.

Pri presadzovaní svojich pozícií sa Rusko nesnaží posúvať medzinárodnú situáciu do novej bipolarity smerom „Západ – nie Západ“ resp. „Západ – Eurázia“. Nebojujeme proti nikomu, ale sme za riešenie medzinárodných problémov na rovnoprávnom, vzájomne rešpektovanom a spravodlivom základe, pretože len tento môže zabezpečiť spoľahlivý fundament pre dlhodobé ozdravenie situácie v našom nepokojnom svete.

V tejto súvislosti, samozrejme, s poľutovaním vnímame nedávno uverejnené, povedal by som že priam nudné, smernice upravujúce vzťahy EÚ s Ruskom a najmä výzvu EÚ s požiadavkou na všetky svetové krajiny zaviesť protiruské sankcie. Takéto pozície, zbavené predstavivosti a pochopenia rýchlo sa meniaceho globálneho prostredia sú, podľa mňa, najhoršou verziou „tunelového“ myslenia. V tejto situácii je Rusko predurčené podporovať i naďalej intelektuálny prístup, politický dynamizmus, posilňovať pozitívny vplyv na formovanie nového svetového poriadku.

Naďalej sa neústupne pridržiavame presvedčenia, že budúca štruktúra globálneho svetového poriadku by mala byť založená na polycentristickom základe, opierajúc sa na partnerstvo hlavných centier moderného sveta, ktoré vyjadruje kultúrnu a civilizačnú rozmanitosť. Takéto partnerstvo by malo byť „zamerané“ na odrazenie súčasných výziev, medzi nimi dnešnej prioritnej hrozby medzinárodného terorizmu.

Spáchané pred niekoľkými dňami hrôzostrašné teroristické útoky v hlavnom meste Európy – Bruseli sú ďalším potvrdením tejto pravdy, opodstatnenosti iniciatívy Prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina, predloženej v OSN, o formovaní širokého medzinárodného antiteroristického frontu. Tieto otázky zostávajú v centre našich medzinárodných kontaktov, vrátane stretnutia s nemeckým ministrom zahraničia Frank-Walter Steinmeierom, ministrom zahraničných vecí USA Johnom Kerry tento týždeň a nadchádzajúceho dnešného stretnutia s ministrom zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Talianskej republiky P. Dzhentiloni.

Dúfam, že kolektív Diplomatickej akadémie ministerstva zahraničných vecí Ruska bude lídrom v riešení stojacich pred nami rozsiahlych problémov, bude aj naďalej prispievať k celkovým snahám o posilnenie autority a vplyvu Ruska vo svete prostredníctvom prípravy kvalifikovaných pracovníkov, školenia odborníkov vo sfére medzinárodných vzťahov, rozširovania siete kurzov pre našich kolegov v zahraničí aj cez rozvíjanie takej užitočnej iniciatívy, akou je diplomatický klub, činnosť ktorého aktívne podporujeme,“ zdôraznil v závere svojho prejavu ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.