Z približne 1500 útokov kyselinou zaznamenaných ročne vo svete sú v 80 percentách obeťami ženy, vyplýva z údajov Medzinárodného fondu pre ľudí, ktorí prežili útok kyselinou (Acid Survivors Trust International, ASTI) so sídlom v Londýne.
“Keď hovoríme o zákonoch, nesmieme sa pozerať iba na ľudí, ktorí oblievajú kyselinou druhých, musíme sa pozerať na dostupnosť kyseliny – na tých, ktorí ju predávajú, a na výrobcov kyseliny, ktorá sa predáva v týchto malých fľašiach,” uviedla Kumaramangalamová.
V Indii bolo v roku 2014 oznámených 349 útokov kyselinou, čo predstavuje výrazný nárast oproti 116 útokom v roku 2013 a 102 útokom v roku 2012. Vyplýva to z prieskumu Indickej nadácie pre ľudí, ktorí prežili útok kyselinou (Acid Survivors Foundation India, ASFI).
Kyseliny sú v Indii stále bežne dostupné, hoci bol prijatý zákon, ktorý útok kyselinou trestá najmenej desiatimi rokmi väzenia, a najvyšší súd rozhodol, že predaj nebezpečných chemikálií musí byť regulovaný. Predsedníčka Národnej komisie pre ženy upozornila, že lacné a bežne dostupné čistiace prostriedky indickej výroby obsahujú vysoko koncentrované kyseliny. Kumaramangalamová hovorila na akcii pri príležitosti vydania novej knihy ASFI na pomoc tým, ktorí sa starajú o obete útokov kyselinou.
Na akcii vystúpila jedna z týchto obetí, 35-ročná Anu Mukherdžíová, ktorú obliala kyselinou žiarlivá kolegyňa. Zdôraznila, že vláda musí presadiť uplatňovanie predpisov obmedzujúcich predaj kyseliny, urýchliť zdĺhavé procesy a zaručiť prísne potrestanie útočníkov a adekvátnu rehabilitáciu pre ich obete.
“Útok zničil celý môj život. Moje sny sa rozplynuli,” povedala bývalá tanečníčka, ktorá zostala po útoku v roku 2004 zmrzačená a slepá. “Ženy ako ja sa cítia byť zahanbené a nechodia von, aby na nich ľudia neciveli alebo ich neľutovali. Chceme prácu a pomoc, aby sme mohli rovnako ako všetci ostatní pokračovať v živote,” dodala.