Ponuku mu dal Smer-SD, v pondelok mu avizoval podporu vedenia. Šefčovič si dôveru Smeru-SD váži, zdôrazňuje ale, že nie je členom Smeru-SD. Bude sa však opierať aj o ich podporu. “Spolupracujeme dlhodobo a keďže som kandidatúru oznámil iba dnes, musím sa spoľahnúť aj na podporu zo strany Smer-SD,” povedal s tým, že sa vie správať nezávisle. Podpisy pre kandidatúru ešte zbiera a chce ich odovzdať na budúci týždeň.

“Celý život som zastupoval Slovensko a bojoval za jeho záujmy. Vždy som to robil s cieľom, aby bolo Slovensko rešpektované a so sebavedomým hlasom. Dnes pred vami stojím ako kandidát na prezidenta SR,” vyhlásil Šefčovič.

Slovensko podľa jeho slov potrebuje dobrého a nadstraníckeho prezidenta a celospoločenský zmier. Naštrbená dôvera podľa neho vedie ľudí k hlásateľom extrémistických názorov.

“Otázka dnes nestojí tak, či potrebujeme koaličného alebo opozičného prezidenta. Nepotrebujeme trvalý politický konflikt. Je to neproduktívne a oslabuje nás to. Slovensko potrebuje prezidenta všetkých občanov, ktorý bude vláde nastavovať rovné zrkadlo,” uviedol Šefčovič s tým, že je odhodlaný to robiť za ľudí.

Prezidentský kandidát cíti zodpovednosť, pokoru, odhodlanie a váži si dôveru Smeru-SD. Kampaň práve spúšťa a chce ju viesť pozitívne. “Slovensko má už napätí a konfliktov naozaj dosť,” vyhlásil. Práve si zriaďuje transparentný účet, do kampane dá vlastné finančné prostriedky, osloví aj prípadných podporovateľov a s financovaní mu pomôže aj Smer-SD. “Som rád, že mi strana Smer-SD pomôže v úvodnom financovaní ako tretia strana,” uviedol.

Šefčovič chce byť ako prezident čo najbližšie k ľuďom, hovorí o potrebe modernizácie, zlepšeniach v zdravotníctve, školstve a sociálnych veciach. Modernizácia by mala mať podľa neho silný sociálny rozmer. Hovorí tiež o potrebe boja s korupciou a zdôrazňuje, že bude garantom ukotvenia Slovenska v Európskej únii.

“Musíme jasne povedať, že chceme byť aktívna a plnohodnotná súčasť jadra EÚ. Je to tá najlepšia voľba pre Slovensko a jeho budúcnosť. Byť vo vyspelej Európe je našim národným záujmom a chcem zabezpečiť, že to nebude nikým spochybňované,” doplnil.

Podporu prišla Šefčovičovi vyjadriť jeho manželka Helena, ktorá je pripravená prevziať na seba úlohu prvej dámy. Mieni sa venovať napríklad charite.

Smer-SD mesiace hovoril, že najlepším kandidátom by bol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ten však od začiatku kandidatúru odmietal a rozhodnutie nezmenil. Pred pár dňami dal Smer-SD ponuku Šefčovičovi, ktorého meno sa tiež objavovalo v prvých úvahách sociálnych demokratov o prezidentskom kandidátovi.

Prezidentské voľby budú v sobotu 16. marca, prípadné druhé kolo 30. marca. Návrhy kandidátov bude možné doručovať do 31. januára 2019 do polnoci.

Životopis Maroša Šefčoviča

Kariérny diplomat JUDr. Maroš Šefčovič PhD. sa narodil 24. júla 1966 v Bratislave. Šefčovič študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave aj na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (1985 – 1990). Postgraduálne doktorandské štúdium absolvoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave (1996 – 2000). V diplomacii pôsobí od roku 1990, keď nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí ČSFR. Tam pôsobil ako poradca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí. V rokoch 1991 a 1992 ho vyslali na veľvyslanectvo do Zimbabwe. V roku 1992 pôsobil ako druhý tajomník a zástupca vedúceho zastupiteľského úradu v Kanade.

V roku 1996 sa stal zástupcom riaditeľa odboru krajín Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), o rok na to bol zástupcom riaditeľa kancelárie ministra zahraničných vecí. V roku 1998 bol Šefčovič riaditeľom kancelárie a v tom roku odišiel do Bruselu, kde bol zástupcom vedúceho misie SR pri EÚ. Mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom sa stal v roku 1999, bol veľvyslancom v Izraeli. Po návrate na Slovensko bol generálnym riaditeľom sekcie bilaterálnej spolupráce a generálnym riaditeľom sekcie EÚ záležitostí. V rokoch 2004 až 2009 bol stálym predstaviteľom SR pri EÚ.

V roku 2009 nahradil v Európskej komisii Jána Figeľa. V EK José Manuela Barrosa sa stal komisárom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Podpredsedom Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti bol v rokoch 2010 – 2014. V roku 2014 sa zúčastnil aj na voľbách do Európskeho parlamentu, viedol kandidátku za stranu Smer-SD, členom strany ale nie je. V roku 2014 sa stal v EK vedenej Jean-Claudom Junckerom podpredsedom zodpovedným za energetickú úniu (2014 – doteraz), hoci pôvodne mal mať v portfóliu napríklad vesmír.

V roku 2018 prejavil záujem stať sa hlavným kandidátom európskych socialistov na post predsedu Európskej komisie. Napokon sa vzdal v prospech svojho vnútrostraníckeho konkurenta, Holanďana Fransa Timmermansa. Podľa ľudí pôsobiacich v Bruseli je Šefčovič rešpektovaný diplomat s dobrým menom. Je ženatý, má tri deti. Hovorí po anglicky, francúzsky a rusky.