Genadij Zjuganov podrobil ostrej kritike snahy o plíživú reanimáciu gajdarovsko-jeľcinovského klanu, ktorý sa stále nevzdáva myšlienky zadusiť Rusko, ako sa mu to takmer podarilo v 90-tych rokoch minulého storočia. Aktuálnymi exponentmi tohto liberálno-fašistického klanu sú podľa Zjuganova ľudia ako Kudrin, Oreškin, Siluanov a Nazarov. Ich spôsob myslenia demonštroval najmä posledne menovaný Vladimir Stanislavovič Nazarov z vedecko-výskumného finančného inštitútu Ministerstva financií Ruskej federácie (RF), ktorý je podľa Zjuganova faktickým autorom kontroverznej penzijnej reformy. Napriek svojmu relatívne mladému veku 35 rokov pôsobí Nazarov v ruských vládnych štruktúrach na základe svojich predchádzajúcich študijných pobytov v Kanade a Anglicku, kde bol indoktrinovaný ideami sociálneho darwinizmu a liberálneho fašizmu. Ako dôkaz citoval Genadij Zjuganov vyjadrenie Nazarova na margo sociálneho štátu a tradičných hodnôt: „Inštitúty, ktoré existovali tisícročia, napríklad rodina a cirkev, alebo v posledných storočiach, ako napríklad penzia a dôchodok, v súčasnosti už strácajú svoju aktuálnosť a význam, či dokonca úplne zanikajú. Sociálny štát je každopádne brzdou vývoja,“ tvrdí Nazarov.
Ideálom Nazarova je štát, ktorý negarantuje pracujúcim žiadne práva, čiže stopercentný sociálny darwinizmus, respektíve liberálny fašizmus, zhrnul Genadij Zjuganov východiská penzijnej reformy v réžii Nazarova a ďalších v Rusku krajne neobľúbených pohrobkov gajdarovsko-jeľcinovského klanu, ktorý v 90-tych rokoch minulého storočia takmer priviedol Rusko do záhuby. Exponenti tohto klanu si v Rusku vyslúžili povesť liberálnych fašistov vzhľadom na ich nenávisť k všetkému ruskému a nekritický obdiv všetkého západného vrátane podsúvania genderovej agendy LGBT a miešania rás na báze nekontrolovanej migrácie. Plán kontroverznej penzijnej reformy je v tomto kontexte vnímaný ako ich snaha o vyvolanie rozkolu v ruskej spoločnosti, ktorý by mohol prerásť do nepokojov podľa vzoru ukrajinského majdanu.
Gabriel Gačko