Zavedenie stropu na ceny plynu by porušilo podmienky existujúcich zmlúv a viedlo by k ukončeniu dodávok zo strany Gazpromu, uviedol generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller v rozhovore s Pavlom Zarubinom”. „Viete, v skutočnosti sa riadime podpísanými zmluvami. Takéto jednostranné rozhodnutie je samozrejme porušením základných podmienok zmluvy, čo má za následok ukončenie dodávok,” povedal podľa agentúry TASS.

Pripomeňme, že šéfka amerického ministerstva financií Janet Yellenová uviedla, že Západ musí stanoviť stropnú cenu ruskej ropy na úrovni približne 60 USD za barel. Podľa nej to bola cena, za ktorú Rusko obchodovalo plyn aj predtým. Neskôr spresnila, že USA nežiadajú krajiny, ktoré nie sú súčasťou koalície, ktorá zaviedla cenový strop na ruskú ropu, aby túto politiku dodržiavali.

K tejto téme sa vyjadril aj prezident Putin na Energetickom týždni 12. októbra: „K zavedeniu stropu cien na energetické suroviny odkazujem tým, ktorí namiesto obchodného partnerstva a trhových mechanizmov uprednostňujú podvodné triky a bezohľadné vydieranie, čo je paradigma, v ktorej žijeme už desaťročia v politickej sfére, že Rusko nebude konať na vlastnú škodu. Majte to na pamäti. Musíme si jasne uvedomiť, že ak obmedzíme cenu ropy a plynu z Ruska alebo iných krajín, ak stanovíme umelé cenové stropy, nevyhnutne to zhorší investičné prostredie v celom globálnom energetickom sektore, vyvolá to celosvetový nedostatok energetických zdrojov a ďalšie zvyšovanie ich ceny, čo, opakujem, postihne predovšetkým najchudobnejšie krajiny. Dovoľte mi spomenúť ešte jeden dôležitý moment. Predpokladajme, ako som už povedal, že povestný strop bude zavedený, ale kto zaručí, že rovnaký strop nebude stanovený aj v iných odvetviach hospodárstva: v poľnohospodárstve, vo výrobe polovodičov, hnojív, v hutníctve. A to nielen pre Rusko, ale aj pre všetky ostatné krajiny sveta. Takéto záruky už nikto nedá. To znamená, že niektorí západní politici svojimi „odvážnymi“ rozhodnutiami ničia globálne trhové hospodárstvo. V skutočnosti predstavujú hrozbu pre blahobyt miliárd ľudí.“

Ďalej uviedol: „Energetický deficit je vlastná chyba Európy. Nie je to ani výsledok špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, v Donbase. Vôbec nie. Je to výsledok chybnej energetickej politiky v priebehu niekoľkých predchádzajúcich rokov, niekoľkých rokov. Rusko si vždy plní svoje záväzky. Tým sa zásadne líšime od západných krajín, ktoré cynicky odmietli dodržiavať už uzavreté zmluvy v oblasti financií, technológií, dodávok zariadení a údržby.“

V tejto súvislosti sa Putin tiež vyjadril k cieľom organizátorov teroristických útokov na plynovod Nord Stream: „Kto stojí za sabotážou na plynovode Nord Stream? Je zrejmé, že tí, ktorí chcú natrvalo pretrhnúť väzby medzi Ruskom a Európskou úniou, chcú natrvalo podkopať a zlikvidovať politický subjekt Európy, oslabiť jej priemyselný potenciál a dostať sa na jej trh.“

Nad osudom Nord Streamu a dopadu jeho sabotáže na Európu sa na portáli Geoenergetika zamýšľa energetický expert Boris Marcinkevič: „Položme si otázku ako môže Gazprom získať späť vysoké dodatočné investície na opravu Nord Streamu? NS2 nebol certifikovaný – kto zaručí, že po všetkých týchto dobrodružstvách na dne mora ho európski páni certifikujú? Presne tak – nikto. Ak nebudú žiadne dodávky, ako v skutočnosti žiadne neboli ani pred výbuchom, investícia sa nevráti. Pracovať pre radosť z práce? Je mi ľúto, ale to nie je pre Gazprom.“

Viac-menej všetci chápu, čo sa stalo a podrobnosti budú k dispozícii, len vtedy, keď zámorskí páni dovolia svojim európskym vazalom vyšetrovať a nebudú sa predháňať v uverejňovaní neuveriteľného množstva lží a vo frenetickom imitovaní činnosti. Na otázku kto je na vine odpovedal  Joe Biden na brífingu 7. februára tohto roku už známou vetou: „Ak Rusko napadne Ukrajinu, USA skoncujú s NS2.“ Tým, že USA zabránili ruskému plynu z plynovodov dostať sa k európskym spotrebiteľom, uvoľnili trh pre svoj skvapalnený zemný plyn a budú z neho mať nevídané zisky.

Podľa IEA doviezli krajiny EÚ v roku 2021 spolu 388 miliárd kubických metrov zemného plynu – potrubím aj vo forme LNG. Z toho podiel Ruska predstavoval približne 160 miliárd m3, z čoho 150 miliárd m3 bolo dodaných potrubím a zvyšok LNG. V tom istom roku dodali americkí výrobcovia LNG do Európy 25,5 miliárd m3 LNG. Z tohto objemu odrátame dodávky do Turecka a Anglicka – tieto krajiny nie sú členmi EÚ a čistý objem dodávok amerických výrobcov do EÚ je 18 mld. m3. Z aritmetiky vyplýva, že na nahradenie ruského plynu z plynovodov budú musieť štáty EÚ zvýšiť objem dovozu o 150 mld. m3 od iných producentov, a to v krátkom čase. Ak však spočítame, prepočítame a zohľadníme všetky nové projekty LNG oznámené v USA, do konca roka 2025 sa objem ťažby zvýši len na 190 miliárd m3. Nezabúdajme však, že sa tak stane len vtedy, ak sa udeje veľa pozitívnych vecí. Je dobre známe, že nárast ťažby LNG v štátoch v súčasnosti prebieha s hlasným piskotom – vďaka zelenej demagógii Demokratickej strany na čele s Joeom Bidenom sa neinvestuje do nových plynovodov – z polí do závodov na LNG. Štatistiky sú neúprosné: aj keď je európsky trh s plynom superprémiový, zariadenia na skvapalnený zemný plyn v USA nepracujú na svoju projektovanú kapacitu, ale len na 70 %. Žiadne potrubie – žiadny LNG, jednoduchý algoritmus. Predpokladajme však, že USA sa s týmto problémom vysporiadajú – zmení sa súčasná legislatíva, tamojšie banky prestanú ohŕňať nos nad uhľovodíkovými projektmi atď. Prečo? Pretože treba nájsť najoptimistickejší scenár pre Spojené štáty a najpesimistickejší pre Rusko. Avšak predstava, že by sa celý tento objem, 190 miliárd m3 ročne, posielal do EÚ, kde sa trh s plynom stal skutočne najziskovejším na planéte, je možná len za veľmi nepravdepodobného predpokladu, že by USA museli zastaviť dodávky dlhodobých kontraktov do juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky. Na to by sa musel splniť ďalší predpoklad – všetky spoločnosti, ktoré vlastnia projekty LNG v Spojených štátoch, by sa museli spoločne zblázniť. Vrátane majiteľov indických a juhokórejských firiem, ktoré majú dlhodobé zmluvy na dodávky LNG do svojich krajín, kde majú celé siete koncových odberateľov.

A čo zostalo z rusko-európskeho plánu vyradiť Ukrajinu z obchodu s plynom? “Blue Stream” a “Turkish Stream”, 15 miliárd kubických metrov a 31,5 miliardy kubických metrov. Jamal – Európa je zahltený rusofóbiou poľskej mocenskej elity, tri vetvy Nord Streamu sú vyhodené do vzduchu a ani predtým nefungovali. Cena plynu v Európskej únii sa pohybuje okolo 2 000 USD za tisíc metrov kubických, v USA je to dnes 240 USD za rovnaký objem. Takže zarábajú americkí výrobcovia LNG na hlúpych Európanoch, ktorí zatiaľ ešte stále akosi prežívajú? Samozrejme, a kráľovsky. Je tu predsa len aj obeta – pred rokom stál plyn v USA menej ako 100 USD za 1 000 m3, čo predstavuje viac ako dvojnásobný nárast. Európski priemyselníci sú s tým však celkom spokojní, čoraz aktívnejšie vysťahovávajú svoje závody do Spojených štátov, čo je logické. Plyn je tam lacnejší, závislosť od dovozu je nulová; uhlie je lacnejšie, závislosť od dovozu je nulová. A lacnejšia je aj ropa – Biden sa zúfalo snaží vyčerpať národné rezervy, aby získal akúkoľvek nádej na úspešné presadenie sa demokratov v Senáte a Kongrese v nadchádzajúcich voľbách. Ale aj keď po voľbách bude galón benzínu opäť stáť 5 dolárov, je to 1,30 dolára za liter, čo je stále o 50-60 % menej ako v Európskej únii. Spojené štáty do začiatku jesene zabezpečili všetky potrebné predpoklady. Ceny energií v tejto krajine sú mnohonásobne nižšie ako v EÚ – to zaručuje, že miera presunu európskych tovární a závodov do USA sa zvýši, čo zachráni túto krajinu pred recesiou. Cena v EÚ je taká, že aj americkí výrobcovia LNG budú zarábať oveľa viac.

V prvom rade EÚ zmizne z mapy ako ekonomický konkurent, a skôr než zanikne, bude pumpovať kapitál do USA. Po druhé – Rusko bude nútené začať hľadať nové trhy. Po tretie – Čína bude trochu zaskočená tým, že jej Hodvábna cesta o niekoľko rokov nikam nepovedie, pretože EÚ ako trh pre čínsky tovar sa neskutočne zmenší. Rusko bolo nútené začať Špeciálnu vojenskú operáciu, ktorá zrejme nebude rýchlo ukončená, čo je skvelý výsledok pre amerických cynikov a Rusko aj EÚ opäť tancujú okolo Kyjeva, ktorý opäť dostal šancu stať sa centrom rusko-európskych plynových vzťahov.

Zničenie Nord Streamu je triumfom teórie riadeného chaosu, ktorú Spojené štáty predviedli na Blízkom východe. Aby Európa nejakým spôsobom zmiernila dôsledky výpadku ruského plynu, bude sa pohybovať rôznymi smermi. Nákup drahého LNG akéhokoľvek pôvodu, návrat nielen k výrobe elektriny z uhlia, ale aj z ropy. Presvedčiť Spojené štáty, aby zatlačili na kyjevský režim a získali tak možnosť zvýšiť dodávky prostredníctvom ukrajinského plynovodu, by mohlo fungovať, ale určite to bude drahé. Výbuch plynovodu Nord Stream je jasným dôkazom toho, že podmorské plynovody, ktoré sa kedysi zdali najbezpečnejšie, už nie sú bezpečné. Nemecko, Dánsko a Švédsko sa už dohodli na vyšetrovaní nehody – bez Ruska, bez účasti Gazpromu. Nevylučujem, že tieto vyšetrovania budú viesť profesionáli, ale predpovedať výsledky… Európania chápu, že môžu nájsť dôkazy o tom, že USA spáchali sabotáž – no a čo? Nebudú robiť škandál, budú vymýšľať príbehy o UFO, o Nessie, ktorá utiekla zo Škótska a živí sa potrubím, ale ako správni vazali nepôjdu proti svojmu pánovi. Myslím si, že  zabránenie účasti Ruska na vyšetrovaní je zárukou toho, že Gazprom ani len nepomyslí na obnovenie Nord Streamu.

Celá táto situácia však nič nezmení na závere, ktorý Vladimir Putin vyslovil už v apríli tohto roku: „v strednodobom horizonte bude mať európsky trh pre naše energetické zdroje druhoradý význam.“ Nakoniec, aký je pre nás rozdiel, či Európska únia ukončí svoju samovraždu rýchlo alebo pomaly? Úloha, ktorú máme, je rovnaká: do roku 2030 stihnúť nájsť nové trhy pre naše energetické zdroje, ale zároveň niekoľkonásobne zvýšiť objem ich spracovania doma, nezabŕdnuť do komplikovanej logistiky miliónov ton ropy, uhlia a plynu, prejsť na výnosnejšiu výrobu, vytvoriť desiatky, stovky tisíc pracovných miest v reálnom sektore domácej ekonomiky. Rusko by malo vstúpiť do úplne inej éry: do obdobia staviteľov lodí, oceliarov, chemikov zaoberajúcich sa ropou a plynom, staviteľov nových železníc, nových prístavov, nových elektrární na takej technologickej úrovni, že sa stanú vývozným tovarom. Je to síce otrepaná fráza, ale čo sa dá robiť, keď ju okolnosti nútia opakovať: „Oneskorenie znamená smrť”. Čas poľavenia sa skončil, a to sa týka nielen frontu, ale aj ostatných oblastí nášho života – hospodárstva, poľnohospodárstva, dopravy, vzdelávania a dokonca aj informačnej politiky, uzatvára túto pre EÚ nie práve optimistickú úvahu energetický expert Boris Marcinkevič.