Nechcel som byť prorokom, ale musím povedať, že som to hovoril. Že to takto dopadne. A to už hneď na začiatku.

Stručný návrat do minulosti:

Dňa 09.03.2020 prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR vzniesla obvinenie celkovo 18 osobám, z toho bolo 14 sudcov (išlo o kauzu mediálne známu ako „Búrka“). Dňa 11.03.2020 došlo k zadržaniu obvinených osôb s tým, že niektorí z nich boli následne vzatí do väzby.

Dňa 13.03.2020 (dva dni po zadržaní obvinených) bolo v Denníku N uverejnené moje vyjadrenie k vznesenému obvineniu, v ktorom som, po jeho preštudovaní, vyslovil počudovanie nad tým, že na vznesenie obvinenia postačovala iba osamotená a inými dôkazmi neoverená výpoveď hlavného podozrivého (kajúcnika) s tým, že obvinenie som označil za unáhlené. Argumentoval som ďalej, že pri výpovedi kajúcnika možno predpokladať, že jeho výpoveď bola vykonaná pod ťarchou dôkazov voči jeho osobe a to aj s jeho možným motívom rozdrobiť svoju vinu aj na iné osoby a takto si od orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť rôzne benefity. Ďalej som v zverejnenom vyjadrení argumentoval tak, že výpoveď kajúcnika nemôže byť automaticky považovaná za pravdivú vo všetkých smeroch a voči všetkým obvineným osobám a mala byť riadne dokazovaním preverená, pričom som pripomenul rozhodnutie ESĽP vo veci Adamčo, v ktorom nám tento súd vytkol, že dôslednému preverovaniu výpovedí kajúcnikov neprikladáme náležitú pozornosť.

Bývalý predseda Súdnej rady SR Ján Mazák žiadal moje disciplinárne potrestanie aj za vyššie uvedenú kritiku postupu orgánov činných v trestnom konaní od sudcovskej rady Krajského súdu v Bratislave, ktorá na svojom zasadnutí dňa 02.09.2020 jednohlasne nezistila žiadne moje disciplinárne previnenie poukazujúc na slobodu prejavu sudcu. Vzhľadom k uvedenému ma Ján Mazák aj za toto vyjadrenie disciplinárne potrestal sám a to napomenutím (neopodstatnená kritika orgánov činných v trestnom konaní a obhajovanie obvinených), pričom tento skutok uvedený v napomenutí vyhlásil Najvyšší správny súd za neplatný svojím rozhodnutím z 27.10.2022.

Skok do roku 2025:

Nižšie v texte je zverejnené kompletné znenie uznesenia prokurátora GP SR zo dňa 06.06.2025, ktorým po 5 rokoch a 3 mesiacoch od vznesenia obvinenia zastavil trestné stíhanie proti obvinenej sudkyni JUDr. Andrei Haitovej (uznesenie o zastavení trestného stíhania je právoplatné).

Dôvody, ktoré viedli prokurátora k zastaveniu trestného stíhania sú hanebné, nakoľko odhaľujú to, že k vzneseniu obvinenia zo strany prokurátorky UŠP (teda nie začínajúceho vyšetrovateľa ale prokurátorky údajne „elitnej“ prokuratúry) prišlo absolútne aktivisticky (premotivovane, neodborne), keď na vznesenie obvinenia stačilo len nepreverené tvrdenie kajúcnika (tzv. narozprávaný skutok, ktorý nebol objektivizovaný žiadnym dôkazom) a to dokonca tvrdenie, ktoré bolo tzv. dôkazom z počutia (svedectvo z druhej ruky). A to sme ešte nedávno počúvali zo strany ÚŠP, že nikdy nedošlo k vzneseniu obvinenia iba na podklade nepreverenej výpovede kajúcnika. Nielen že došlo, ale dokonca bolo obvinenie vznesené na podklade dôkazu z druhej ruky, čo neurobí ani začínajúci poverený príslušník PZ.

To, čo som uvádzal dva dni po zadržaní obvinených a čo je zrejmé každému policajtovi a prokurátorovi, ktorý nestratí neutralitu, t. j., že tzv. narozprávaný (oznámený) skutok, je iba tvrdenie, ktoré nie je podložené dôkazmi a preto narozprávaný skutok (tvrdenie) je nutné overovať a nie je možné ho stotožňovať so skutkom pre ktorý je možné vzniesť obvinenie, nakoľko ten musí byť výsledkom dokazovania, fakticky napísal prokurátor do uznesenia o zastavení trestného stíhania po uplynutí piatych rokov a troch mesiacov, keď len lakonicky uzatvoril, že svedectvo kajúcnika z počutia sa nepodarilo preukázať.

Takže najskôr bola výpoveď kajúcnika, v ktorej narozprával skutky (tvrdenia) a uviedol množstvo mien. Potom namiesto toho, aby sa tieto tvrdenia dokazovaním preverovali, sa „rozstrihali“ na jednotlivé body uznesenia o vznesení obvinenia (vložili sa do uznesenia o vznesení obvinenia) a zadržali sa obvinené osoby, pričom sa orgány činné v trestnom konaní spoliehali, že obvinení budú väčšinovo väzobne trestne stíhaní a tam už „zmäknú“ a potvrdia tvrdenia (narozprávané skutky) kajúcnika. Riadne dokazovanie sa nahradilo skratkou a skutok ako výsledok dokazovania sa nahradil len neovereným tvrdením kajúcnika. Ak by aj boli obvinené osoby páchateľmi trestnej činnosti, nie je možné pripustiť, aby dokazovanie nahradili vyšetrovacie metódy (teda, aby namiesto dokazovania bola len túžba orgánov činných v trestnom konaní po priznaní obvineného prostredníctvom väzby a tým aj potvrdenie výpovede kajúcnika).

Toto je toľkokrát v médiách omieľané „systémové zlyhanie justície?“ Obvinenia kvôli neovereným narozprávaným tvrdeniam, ktoré sa „vyšetrovali“ 5 rokov a skončili zastavením, že ide o nepreukázané tvrdenie z počutia? Toto sú tie svine v talároch, o ktorých vine pochybuje len ten čo žil na Mesiaci, ako to zhrnula jedna „elitná“ sudkyňa? Áno. Išlo o systémové zlyhanie, ale orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vytvárali iba zdanie vyšetrovania údajnej trestnej činnosti a ktoré túžili viac po pozornosti médií a skalpoch obvinených, než po skutočnej pravde.

Orgány činné v trestnom konaní tým vlastne dali na vedomie, že ich aktivistická prezentácia v médiách prostredníctvom predvádzania spútaných zadržaných je podstatnejšia ako nejaké skúmanie, či overovanie výpovede kajúcnika. Alebo povedané inak, koho vlastne zaujíma nejaká Haitová? Veď trestné stíhanie bolo zastavené, tak prečo sa k tomu vracať? Ospravedlní sa aspoň generálna prokuratúra za to, že to bola práve prokurátorka, ktorá vzniesla obvinenie aj za skutok z počutia a že prokuratúre trvalo neuveriteľných 5 rokov!!! kým to zistila? Pochybujem…

Právoplatné zatavenie trestného stíhania sudkyne JUDr. Andrei Haitovej nie je pritom osamotené. Ak spomenieme len právoplatne skončené trestné veci súčasných, či bývalých sudcov, tak zastavením trestného stíhania v kauze Burka skončilo v nedávnych dňoch aj trestné stíhanie JUDr. Dušana Srogončíka, či JUDr. Otílie Dolákovej. Toto je teda výsledok „kvalitnej“ práce špecializovaného vyšetrovacieho tímu Hmla a „kvalitnej“ dozorovej činnosti „elitnej“ UŠP.

Nech je aj toto trestné stíhanie mementom, že klaňať sa dopredu pred výpoveďou kajúcnika, chcieť byť v pozornosti médií, respektíve stotožňovať priznanie obvineného s pravdou je znakom úpadku trestného práva, keď sa nielen riadne dokazovanie nahrádza túžbou, či vierou (hoci trestné právo nemá náboženský rozmer), ale aj zásada voľného hodnotenia dôkazov sa nahrádza zásadou svojvoľného hodnotenia údajných dôkazov (tvrdení). Subjektívne presvedčenie o vine obvineného, ktoré sa neopiera o relevantné dôkazy, iba o ničím nepreverené tvrdenie vedie vždy k nezákonnému procesu.

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.