SDKÚ-DS: Vo voľbách do Európskeho parlamentu musíme ukázať, že nechceme návrat do minulosti

Bratislava 1. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)

SDKÚ-DS chce, aby v Európe bolo viac práce, demokracie, menej byrokracie, čo najmenej obmedzení a viac slobody

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP), ktoré budú 24. mája, treba ukázať, že chceme normálnu budúcnosť, a nie návrat do minulosti s extrémistami a nacionalistami. “Musíme ukázať, že normálne a stabilné politické sily majú chuť a odvahu meniť Európsku úniu (EÚ) k lepšiemu a nedať priestor extrémistom a nacionalistom, ktorých cieľom je len krátkozraká kritika, ale nie alternatíva.” V dnešnom vyhlásení k 10. výročiu vstupu Slovenska do EÚ to v stanovisku uviedli predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo, podpredseda strany Ivan Štefanec a poslanec EP Eduard Kukan.

“Našou víziou Slovenska a Európy na ďalších 10 rokov je Európska únia, ktorá sa stále viac približuje ľuďom, ktorá namiesto obmedzení uvoľní ruky tým, ktorí sú tvorcami hodnôt. Aby únia obhajovala najmä záujmy strednej vrstvy, na ktorej stojí každá úspešná spoločnosť. Aby v Európe bolo viac práce, demokracie, menej byrokracie, čo najmenej obmedzení a viac slobody,” uviedli v stanovisku.

Najkritickejším okamihom pre SR bolo hlasovanie o dočasnom eurovale, tvrdí Kukan

Za najkritickejší okamih v 10-ročnej ére Slovenska v Európskej únii označil bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan (SDKÚ-DS) hlasovanie o posilnení dočasného eurovalu. “Z pohľadu dôveryhodnosti a proeurópskeho premýšľania bol toto určite pre nás kritický moment. Bola to skúška pre Slovensko, ktorú celá Európa sledovala s veľkou pozornosťou. Našťastie sme ju vyriešili dobre,” uviedol v rozhovore pre TASR.

Hlasovanie spojila vtedajšia premiérka Iveta Radičová s hlasovaním o dôvere vlády, čo viedlo k jej pádu. O dva dni, v októbri 2011, poslanci podporili posilnenie dočasného eurovalu za výdatnej pomoci Smeru-SD, keďže vtedajšia koalícia nemala dostatok hlasov. Smer-SD tak urobil výmenou za podporu predčasných parlamentných volieb.

Okrem uvedenej situácie si Kukan nespomína na žiadnu udalosť, kedy by Slovensko ako člen EÚ urobilo nejakú vážnu politickú chybu, za ktorú by si zaslúžilo zdrvujúcu kritiku. “Pomerne skoro sme presvedčili našich kolegov v únii, že sme dôstojný nový člen a že nás treba brať vážne,” poznamenal. Podľa neho sa nestalo to, čo v ďalšom kole rozširovania v roku 2007, keď do únie vstúpilo Bulharsko a Rumunsko skôr na základe politických úvah než na základe plnenia kritérií. “Veľmi rýchlo sa ukázalo, že tam niektoré veci nefungujú a prinieslo to mnoho porúch pre tieto štáty. U nás sa nič také nestalo. Závažných hrubých politických chýb sa Slovensko nedopustilo,” zdôraznil.

Rovnako vníma zmenu pozerania sa “starých” členov na štáty strednej a východnej Európy, ktoré 1. mája 2004 rozšírili rady EÚ. Išlo o najväčšiu vlnu rozširovania, v ktorej bolo okrem SR ďalších deväť štátov. “Pohľady ako na krajiny bývalého východného bloku sa skončili. Desať rokov je dosť dlhá doba na to, aby sa partneri spoznali,” podotkol Kukan.

Dodal, že Slovensko má vybudovanú dobrú pozíciu a kredit. Pri jednomyseľných rozhodnutiach mnohokrát dokázalo, prečo je považované za seriózneho partnera. “Keď sa hovorí o možnosti intenzívnejšieho rozvoja spolupráce v rámci únie, tak Slovensko je vždy medzi tými štátmi, s ktorými sa do takejto spolupráce počíta,” priblížil. Napriek tomu si myslí, že Slovensko by v niektorých prípadoch malo vystupovať ráznejšie a jednoznačnejšie. “Každý štát má právo vyjadriť svoj názor veľmi jasne. Oceňujú sa proeurópske vyhlásenia, ale aj v nich možno prezentovať stanovisko svojho štátu bez zahmlievania. Netreba dopredu súhlasiť so všetkým, čo Brusel navrhuje, treba sa k tomu vyjadrovať veľmi jasne,” upozornil bývalý šéf diplomacie a súčasný europoslanec.

ru