Sankcie ruinujú Nemecko, avšak profitujú na nich predovšetkým India a Čína

Bratislava 7. novembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber)

Samovražedná politika predstaviteľov Nemecka privádza krajinu na pokraj hospodárskej katastrofy. Svorne to uvádzajú všetky seriózne nemecké i zahraničné zdroje. Ak ešte v prvej polovici roka 2022 zaznamenávalo nemecké hospodárstvo rast, už v treťom štvrťroku sa situácia dramaticky mení. Podľa nedávneho prieskumu agentúry Reuters očakávajú oslovení ekonómovia pokles výkonu nemeckej ekonomiky v treťom štvrťroku o 0,2 percenta. Ani pre štvrtý štvrťrok nemá mníchovský Ifo-Institut pre Nemcov pozitívne prognózy. Jeho experti očakávajú vo štvrtom štvrťroku pokles HDP o 0,6 percenta v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom

Aj nemecká Bundesbank (Spolková banka) vidí krajinu na pokraji recesie. Konštatuje výrazný, plošný a dlhotrvajúci pokles hospodárskeho výkonu. Podľa hodnotenia banky mohol HDP Nemecka prestať rásť už v uplynulom letnom štvrťroku. Nemeckú ekonomiku zaťažuje „vysoká inflácia a neistota ohľadom dodávok energie…“

Hotovú katastrofu pre Nemecko však prinášajú prognózy na rok 2023, ktoré sú ešte temnejšie.

Podľa odhadov MMF sa v budúcom roku dostanú do recesie Nemecko a Taliansko. Práve v Nemecku však multi- alebo polykríza spomaľuje hospodársky motor krajiny omnoho výraznejšie ako vo väčšine iných priemyselných krajín. Vyplýva to z pochmúrnej prognózy

Medzinárodného menového fondu (MMF) pred výročným zasadnutím MMF a Svetovej banky vo Washingtone. Odhady MMF hovoria o poklese HDP Nemecka v roku 2023 na úrovni mínus 0,3 percenta. Sankcie zrazili Nemecko na kolená, lenže Čína a India z nich kráľovsky profitujú, pretože teraz môžu získavať ropu a plyn z Ruska za výrazne nižšie ceny. MMF očakáva pre rok 2023 rast HDP Číny o 4,4 % a Indie dokonca až o 6,1 %. Spojené štáty, ktoré sa priživujú na hospodárskom poklese Nemecka, si podľa MMF udržia rast na úrovni 1 percenta. Kým Nemecko, závislé od dovozu energonosičov, je násilne odstrihnuté od lacných energií z Ruska, USA sú vďaka frakovaniu nezávislé na dovoze ropy a zemného plynu zo zahraničia, ale naopak, môžu Európu zásobovať predraženými energiami, takže na sankciách výdatne profitujú.

A prečo je práve Nemecko hospodársky také zraniteľné kvôli sankciám?

Táto hospodársky najsilnejšia krajina Európy disponuje mohutným a energeticky náročným chemickým a ťažkým priemyslom. Mnohým kovospracujúcim podnikom, ale aj veľkým priemyselným parkom hrozia prestávky vo výrobe kvôli obmedzeným dodávkam plynu. Nemecko sa tak ocitlo na prahu deindustrializácie a presunu energeticky náročnej výroby preč z Nemecka. Kríza nemilosrdne odhaľuje slabé stránky nemeckého obchodného modelu – veľkú závislosť od energií z Ruska a od odbytu nemeckých tovarov v Číne. Bez okamžitého zrušenia sankcií je prakticky nemožný návrat Nemecka k prosperite. Pier-Olivier Gourinchas z MMF komentoval súčasný vývoj nasledovne: „Otrasy tohto roka znovu otvoria ekonomické rany, ktoré boli po pandémii zahojené len čiastočne. To najhoršie ešte len príde.“

Ako píše v jednom svojom článku Dietrich W. Thielenhaus, známy nemecký podnikateľ a predseda poradného zboru Thielenhaus Technologies, „Nemecko stojí pred najhoršou krízou povojnového obdobia. Zabezpečuje to historicky jedinečná zmes politických a ekonomických problémov a výziev, ktoré sa navzájom znásobujú a vyostrujú. Popri ukrajinskej vojne, pandémii, megainflácii, prerušeniam dodávateľského reťazca a ekonomickom prepade vrhajú čoraz dlhšie tiene aj explodujúce ceny energií a pochybnosti o bezpečnosti ich dodávok… Inflácia v Nemecku vzrástla v septembri o 10 percent na najvyššiu úroveň od roku 1951. Presne to zodpovedalo priemernej hodnote v eurozóne. Najsilnejším ťahúňom boli ceny energií, ktoré v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka vzrástli o 40,8 percenta.“

Thielenhaus sa odvoláva na údaje mnohých inštitúcií. Podľa prieskumu Združenia rodinných podnikateľov označilo 42 percent firiem svoju situáciu za „existenčne ohrozenú“. Nárast nákladov v septembri v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka predstavoval 173 percent pri elektrine a 224 percent pri plyne. 48 percent spoločností plánuje obmedzovanie výroby, presuny do zahraničia alebo dočasné či trvalé odstávky výroby.

HDP klesol už v lete a počet insolvencií firiem v septembri v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka stúpol o 34 percent.

Deutsche Bank (Nemecká banka) odhaduje zníženie produkcie nemeckého priemyslu o 2,5 percenta v tomto roku a o ďalších 5 percent v roku 2023. Ak by sa proces deindustrializácie Nemecka nezastavil, katastrofa krajiny by sa ešte viac prehĺbila a nabrala by nezvratné rozmery. V spracovateľskom priemysle pracuje približne 5,5 milióna ľudí. Od tohto odvetvia závisí sektor dodávok a služieb, zamestnávajúci milióny ďalších pracujúcich. Ako najohrozenejšie vidí banka nemecké stredné podniky. Focus poukazuje na priame spojenie medzi infláciou a deindustrializáciou. Predovšetkým explózia nákladov na energiu katapultovala výrobné ceny komerčných výrobcov o 45,8 percenta na štatisticky najvyššiu úroveň zaznamenanú od roku 1949 a „existuje riziko, že vyrábať v Nemecku bude príliš drahé.“

Ešte nie je neskoro aspoň čiastočne zvrátiť situáciu a zabrániť nezvratnej katastrofe. Problém je v politikoch. Neschopní ekonomickí analfabeti ako sú náš premiér Heger, minister Matovič, prezidentka Čaputová a ďalší „experti“ slovenskej politickej scény, sú totiž aj v Nemecku. Predovšetkým mor nemeckej strany Zelených sú hrozbou pre nádeje krajiny do budúcnosti. Ak sa situácia na nemeckej politickej scéne v dohľadnej dobe nezmení, krajina bude nenávratne smerovať k deindustrializácii a poklesu životnej úrovne.

Karol Dučák