“Náš mladý štát prešiel dlhú cestu. Po počiatočnej nedôvere, či sme vôbec schopní samostatnej existencie, sme dokázali, že na to máme. Začlenili sme sa do medzinárodných štruktúr a ostatné krajiny nás berú ako rešpektovaného partnera. Vážme si našu krásnu krajinu,” napísala.
Prijatie slovenskej ústavy sa pripomína každoročne 1. septembra štátnym sviatkom – Dňom Ústavy SR. Schváleniu základného zákona štátu, 1. septembra 1992, predchádzal nemenej významný akt súvisiaci s Deklaráciou o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) od 1. januára 1993.
Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu Slovenskej republiky schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 bolo proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra toho roku na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí. Účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia – 1. októbra 1992.