Môj profil 
Predplatné
Bratislava 9. februára (TASR) – Ak by sa spoločná mena Čechov a Slovákov pred dvadsiatimi rokmi nerozdelila rýchlo, hrozili by kadejaké špekulatívne presuny peňazí a národohospodárske škody. Pre TASR to povedal europoslanec Sergej Kozlík (ĽS-HZDS), ktorý bol účastníkom delenia spoločnej meny. Kozlík pripúšťa, že k nejakým škodám napriek rýchlemu rozdeleniu mohlo dôjsť, avšak neboli dramatické.
"Rýchlosť pri delení bola dôležitá, pretože keď sa to vlečie, môžu vzniknúť špekulatívne presuny peňazí, určité národohospodárske škody. Keďže škody nikto nekvantifikoval, tak predpokladám, že ak nejaké vznikli, neboli nejaké dramatické. A podstatné je, že dramatické škody nevznikli," uviedol Kozlík.
Pre súčasného europoslanca sa otázka delenia meny začala v apríli či máji v roku 1992. "Vtedy som robil poradcu, ekonomickým podpredsedom bol Michal Kováč. Začali sme pripravovať predstavu, ako by mohol vyzerať zákon o Národnej banke Slovenska," priblížil. Priznal, že keď sa dozvedel o rozhodnutí rozdeliť štát a teda aj menu, nebolo mu všetko jedno. "Úprimne poviem, že ten prvý moment, keď Mečiar prišiel v júni po rokovaní s Klausom a povedal, páni, je to rozhodnuté, delíme sa, vtedy vo mne hrklo. Tam už nebol čas rozvažovať a uvedomoval som si, aká skúsenosť leží na českej strane," zaspomínal si Kozlík.
Keď už bolo zrejmé, že sa štát rozdelí, u Michala Kováča sa podľa Kozlíka stretli "starí bankári", ktorí už zažili emisiu slovenských peňazí. "Rozoberala sa vtedy otázka, ako by mala vyzerať slovenská mena a rozhodlo sa o podobe bankoviek," povedal Kozlík. Po prípravách už to išlo podľa jeho slov rýchlo. "Nastal 1. január a prechodná doba. Boli zadané do tlače v Kanade slovenské bankovky, kolky," doplnil.
Kozlík pripustil, že delenie meny nebolo jednoduché, ani neprebiehalo ideálne. "Ideálne by bolo, keby nová mena išla hneď od 1. januára, ale to nie je také jednoduché, pretože sme mali stále spoločnú československú národnú banku, boli tu určité zvyky, štát bol vnútorne veľmi previazaný," vysvetlil. Poukázal aj na očakávanie a obavy, ktoré delenie sprevádzali. "Napríklad, že v prípade oddelenia meny spadne slovenská koruna na tretinu hodnoty českej koruny," pripomenul Kozlík, ktorý nevie povedať, čo bolo na delení meny najťažšie. "Nedá sa to takto povedať. Mena samotná bola len čriepkom v celom procese tvorby štátnosti. Povedal by som, že v rámci celého delenia to bola jedna z každodenných epizód," uzavrel Kozlík.
Samostatné meny ČR a SR vznikli 1. januára 1993. Pre nepripravenosť nových bankoviek nebolo možné uskutočniť súčasne výmenu federálneho obeživa za nové. K výmene bankoviek malo dôjsť 30. júna 1993. Dovtedy mala medzi oboma štátmi fungovať menová únia. Počas tohto prechodného obdobia mala ako platidlo naďalej zostať československá koruna. Česká strana dohodu o menovej únii predčasne vypovedala, a preto došlo 8. februára 1993 k menovej odluke. Tento deň súčasne považujeme za deň vzniku slovenskej koruny (Sk).
.JPG)
.jpg)
