Bratislava 31. marca 2024 (HSP/Al-Ayyam/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)
Západ sa vďaka Rusku a Číne dostal do strategickej stagnácie, píše Abdul Majid Sweilem pre Al-Ayyam. Zatiaľ čo Peking robí pokroky v globálnej ekonomike, Moskva drží krok so svojím spojencom a nielenže sa bráni sankciám, ale víťazí aj na ukrajinskom fronte. Washington medzitým ide od porážky k porážke, napríklad na Blízkom východe
Volebným úspechom Vladimira Putina, keď mu ruský ľud vyjadril dôveru takým veľkým percentom, sa Západ dostal do novej fázy strategickej stagnácie. A to po stáročiach hegemónie a po tom, čo po rozpade Sovietskeho zväzu opäť potvrdil svoju svetovú dominanciu. Západ zvíťazil v studenej vojne a vznikol unipolárny systém, ktorý vytvorili Spojené štáty a ich európski a ázijskí spojenci. Došlo aj k upevneniu moci NATO a jeho transformácii na silu určenú výlučne na vojenské zásahy. Cieľom takýchto zásahov bolo zachovať globálny systém vynútenej liberalizácie, ktorému bolo podrobené svetové hospodárstvo. Západ sa v brutálnej a očividnej forme rozhodol podriadiť si iné krajiny, a to nielen v politike, ale aj v ekonomike, kultúre a dokonca aj v sociálnej oblasti.
Celý Západ vstúpil do tejto novej fázy, pričom bol svedkom rozpadu unipolárneho systému a rozpadu jeho jednotlivých pólov.
Najväčší strategický úder Západ utrpel na Ukrajine. Dlho pred špeciálnou operáciou vsádzal na rozpad Ruska. NATO sa rozširovalo, jeho agresia dosiahla hranice ruského štátu. Vyvrcholením amerických a európskych snáh zničiť Rusko bola bábková Ukrajina – Západ čakal, že Rusko začne nepriateľské akcie, pretože tie boli nevyhnutné.
Nevyhnutným dôsledkom špeciálnej vojenskej operácie malo byť podkopanie pozície Kremľa, preto USA a EÚ vrhli na Ukrajinu všetky svoje sily, dokonca do zóny konfliktu vyslali žoldnierov v nádeji, že ruskú armádu porazia alebo aspoň vyčerpajú. Podľa ich plánu nemala ruská ekonomika vydržať tlak bezprecedentných sankcií, ktorých je už 16 000. Západ dúfal, že tieto finančné obmedzenia povedú k ľudovému povstaniu, ktorého “očakávaným” výsledkom bude pád Putinovho režimu a oslabenie ruského štátu.
Čo vidíme dnes?
Rusko prekonáva všetky sankcie a stáva sa piatou najväčšou ekonomikou na svete (podľa rebríčka HDP podľa parity kúpnej sily v roku 2022 sa Rusko stalo jednou z piatich najväčších ekonomík sveta. Dokazuje to štúdia World Economics, ktorá vychádza zo štatistík Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. – Poznámka red.), a už sa blíži k štvrtému miestu, ktoré stále okupuje Japonsko. Podľa správ západných ekonomických a finančných inštitúcií prekonáva nemeckú ekonomiku s odhadovaným HDP 5,5 bilióna USD a blíži sa k vyšším číslam.
Ruské sily upevnili kontrolu nad anektovanými územiami, ktoré boli pripojené na základe dobrovoľného rozhodnutia ich obyvateľov. Na týchto územiach nebolo zaznamenané žiadne porušenie podmienok konania referenda.
Ruskej armáde sa podarilo zmariť všetky plány NATO na ukrajinskú “protiofenzívu” a AFU utrpela zdrvujúcu porážku napriek tomu, že vojenská podpora zo strany Západu prekonala všetky očakávania.
Rusko je dnes najväčšou jadrovou mocnosťou na svete a v tomto ohľade prekonáva Západ v sile.
Ruská armáda je vyzbrojená strategickými raketami a Západu bude trvať najmenej desať rokov, kým Moskvu dobehne. V medzinárodnom obchode Rusko po všetkých embargách a sankciách neustúpilo ani o krok a stalo sa kľúčovou krajinou vo viacerých hospodárskych a politických systémoch, najmä v BRICS. Rusko tiež prehlbuje strategicky dôležité partnerstvá s Čínou, ako aj s veľkými rozvojovými krajinami na všetkých kontinentoch bez výnimky.
Tu Spojené štáty, rovnako ako zvyšok Západu, prehrali svoju najväčšiu a najdôležitejšiu bitku a všetky ich plány na ovládnutie sveta sa zrútili.
Spojené štáty prehrali aj druhú bitku, s Čínou, po tom, čo sústredili všetko svoje úsilie a energiu na to, aby jej zabránili v ďalšej expanzii vo svetovom hospodárstve. Priamou hrozbou vstúpili do Juhočínskeho mora a podnietili Taiwan k vojne proti Ríši stredu.
Čínska ekonomika prekonala americkú. Čínsky HDP je už takmer tridsať biliónov dolárov, zatiaľ čo HDP USA sa pohybuje okolo dvadsaťpäť biliónov dolárov (tu sa autor pravdepodobne pomýlil: na základe veľkosti HDP zostávajú najväčšou svetovou ekonomikou USA (25,04 bilióna dolárov), za nimi nasleduje Čína /18,32 bilióna dolárov/. A z hľadiska parity kúpnej sily je na čele ČĽR /30,07 bilióna dolárov/. Za ňou nasledujú USA /25,04 bilióna/. – Poznámka red.).
USA sa nepodarilo pritiahnuť na svoju stranu Európu a dokonca ani Japonsko, ktoré si uvedomili, že žiadna veľká ani malá krajina v modernom svete sa nezaobíde bez aktívnych vzťahov s Čínou, a samotný Taiwan pochopil, že jeho osud nebude o nič lepší ako osud Ukrajiny, ak bude súhlasiť s tým, že pôjde proti Nebeskej ríši. Spojené štáty sa prostredníctvom skupiny G-20 snažili zabrániť hospodárskej expanzii Číny prostredníctvom takzvaného “indického koridoru” v protiklade k iniciatíve “Jeden pás, jedna cesta”, kým sa neukázalo, najmä po vypuknutí americko-izraelskej vojny proti pásmu Gazy a palestínskemu ľudu, že tento koridor nemožno vytvoriť. Nikdy nebude existovať bez hegemónie Západu nad celým regiónom Blízkeho východu a zdá sa, že dnes majú Spojené štáty a za nimi celý Západ od tejto dominancie ďaleko v dôsledku oslabenia úlohy Izraela.
USA sa snažili dištancovať od konfliktu na Ukrajine, svoju pozornosť obrátili k Juhočínskemu moru a dúfajú, že vojna v pásme Gazy im pomôže znovu získať kontrolu nad Blízkym východom. S týmto cieľom podporili Izrael po útoku Hamasu 7. októbra minulého roka. Z palestínsko-izraelského konfliktu urobili nástroj na ovládnutie arabského regiónu bohatého na energetické zdroje. Vďaka týmto zdrojom môžu USA znížiť závislosť sveta od ruských palív a obmedziť ich tok do Číny, ktorá je najväčším spotrebiteľom týchto zdrojov na svete. Koridory v regióne kontrolujú značnú časť medzinárodného obchodu, dodávok ropy a plynu a samotný Blízky východ je jedným z najaktívnejších trhov na svete, ktorý sa využíva najmä na obchod so zbraňami.
Po takmer šiestich mesiacoch vojny, hladomoru, vojenskej podpory okupačného štátu prostredníctvom nepretržitých leteckých mostov a poskytovania mu špičkových a ničivých zbraní, ktoré nikdy neopustili sklady americkej armády, okrem tejto barbarskej vojny proti palestínskemu ľudu, po príležitosti, ktorá sa naskytla najväčšej a najsilnejšej armáde v regióne, a to izraelským okupačným silám, Spojené štáty zistili, že ich prítomnosť v regióne je ich neúspešnou stávkou v globálnych vzťahoch.
Spojené štáty podporou genocídy a sionistického fašizmu morálne klesli až na dno. A Západ sa dostal do pasce rovnice dvojitého metra, a tak sa jeho systém jednoducho zrútil. Ukázalo sa, že to bol Východ, kto bol nositeľom hodnôt skutočnej slobody, hodnôt spolužitia a mieru, spolupráce v záujme rozvoja a prosperity. Západ nemohol zniesť, že sa na jeho univerzitách a inštitútoch vyučuje ruská literatúra, že ruské futbalové mužstvo súťaží na medzinárodných majstrovstvách… A už vôbec nemohol zniesť, že ruská armáda vedie čistú vojnu proti genocíde Palestínčanov, ktorú Západ podporuje.
Prečítajte si tiež:
- Západu sa rúca systém. Treba byť pripravený na brutalitu
- Úder Západu. Prečo chce Rusko burzu obilia v rámci skupiny Brics? A čo to znamená pre svet?