Podľa Trumpových poradcov Donald Trump chápe, čo je podstatou moci a intuitívne pochopil hlavnú myšlienku, ktorá sa rinie Thukydidovým dielom História Pelopónezskej vojny (Peloponézska vojna – konflikt medzi Spartou a Aténami v rokoch 431 – 404 pred Kristom).
Thukydidove dielo História Peloponézskej vojny predstavuje vlastne prvú skutočnú historickú prácu západnej civilizácie, odchovanej na gréckych koreňoch. Thukydides vo svojom diele hovorí, že zahraničnopolitická aktivita každého národa je determinovaná troma hlavnými dôvodmi. Týmito dôvodmi sú strach, potreba chrániť svoju česť, alebo špecifické národné záujmy. Existenciu týchto troch faktorov, spomenutých Thukydidom možno vidieť aj v Trumpových prípravách na samit s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.
Trump zaujal tvrdý postoj voči Severnej Kórei, na jej adresu chrlil neuveriteľné množstvo agresívnych výpadov. Proti spojencom s EÚ neváha začať obchodnú vojnu, pretože má dojem, že USA majú zviazané ruky a existujúci systém je pre USA nespravodlivý. Trump je presvedčený, že podstatne lepšie chápe ako funguje geopolitika a poukazuje na neschopnosť protitrumpovských elít, ktoré dokázali zanechať USA darčeky v podobe nevýhodných obchodných vzťahov s Čínou, WTO a za hlavu pritiahnutých aktivít, ktorých cieľom mala byť zmena Afganistanu a Iraku na “západné demokracie”, podľa amerického vzoru a uviaznutie Američanov v konfliktoch na Blízkom východe a v Ázii.
V saudskom Rijáde Trump oznámil lídrom arabského sveta, že sú povinní zbaviť svoje krajiny od extrémistov a teroristov, lídrom štátov NATO oznámil, že posledné desaťročia nerobili nič iné, len kŕmili USA falošnými sľubmi a nevykonali žiadne adekvátne kroky k tomu, aby zvýšili úroveň svojej bezpečnosti. Trump otvorene povedal, že USA už nebude osamotené financovať NATO a štáty EÚ, ak chcú aby NATO chránilo ich bezpečnosť, budú musieť podstatne zvýšiť svoje príspevky do spoločného rozpočtu. Podľa Trumpových prívržencov, okrem Trumpa treba vyzdvihnúť medzi americkými prezidentami už len Ronalda Reagana, ktorý urýchlil koniec Studenej vojny a ktorého politika viedla ku krachu ZSSR.
Aký by mal byť Putinov prístup k stretnutiu s Trumpom v Helsinkách? Bez ohľadu na taktickú orientáciu, strategický prístup by mal ostať rovnaký, ako pred tým, ako sa stal Donald Trump americkým prezidentom.
Možno si ešte čitatelia pamätajú, ako krátko po svojej prezidentskej inaugurácii uskutočnil Trump tlačovú konferenciu vo svojom mrakodrape v New Yorku. Dostal otázku ohľadne vývoja rusko-amerických vzťahov. Trump vtedy uviedol nasledujúce slová “Rusko si bude viac vážiť USA, keď začnem uplatňovať svoju politiku. Som iný ako Hillary, ktorá vychádzala Rusom v ústrety. S Rusmi môžeme spolupracovať, ale aj nemusíme. Verím, že budeme spolupracovať, možný je ale aj opačný vývoj v naších vzťahoch.”
Podľa Trumpových poradcov ide o odpoveď realistu a pragmatika. Vidieť, že Trump študoval nielen Thukydida, ale aj Clausewitza a Sun – C.
Trump potreboval menej ako 60 slov k tomu, aby demonštroval svoje odmietnutie Obamovho a Clintonovej diletantizmu. Trump je presvedčený, že zlepšenie vzťahov s Ruskom sú pre USA výhodné. Rusko je superveľmoc s atómovými zbraňami, dostatkom zdrojov a krajinou s najväčšou rozlohou na svete. Trump je ale ochotný v prípade potreby ísť aj do konfrontácie s Ruskom a nespolieha sa len na to, že vývoj sa bude uberať cestou spolupráce. Trumpa podľa protrumpovských analytikov treba hodnotiť ako prezidenta, ktorý je zbavený naivného vnímania reality, charakteristického pre rôznych malých a zakomplexovaných amerických partnerov v EÚ, presvedčených o tom, že Rusko je “kolos na hlinených nohách”.
Trump sa pripravuje na samit s Putinom so všetkou vážnosťou, pretože bude viesť rozhovory o amerických záujmoch, záujmoch amerických spojencov a globálnej stability. Trump bude požadovať zastavenie destabilizácie vo východnej Európe, pobaltských krajinách a na Blízkom východe, v opačnom prípade bude presadzovať rozširovanie protiruských sankcií. Trumpove postoje sú jasné. Neakceptuje skutočnosť, že za destabilizáciou Ukrajiny stoja Američania, rovnako ako za vojnou v Sýrii. Odmieta skutočnosť, že politické elity východoeurópskych krajín svoje výpady voči Rusku činia na americký príkaz, pretože Američania potrebujú vyostrovanie situácie, len aby mohli posilňovať svoj vplyv na úkor spojencov. Trump sa tvári, že nie Američania sa predierajú čoraz bližšie k ruským hraniciam, ale že Rusko obranou svojích záujmov ohrozuje USA.
Rusko však nie je len obyčajnou krajinou. Rusko je superveľmoc a je pod vedením Putina, ktorému sa podarilo zabrániť rozparcelovaniu a likvidácii Ruska. Rusko má dostatok možností ako brániť svoju suverenitu a dokazuje to už aj na medzinárodnej scéne. Rusko sa zdvihlo z kolien a už si nedá diktovať, ako v období gorbačovsko-jeľcinovského temna. USA prechádzajú ťažkým obdobím, v krajine sa prehlbujú rozpory medzi protrumpovským a protitrumpovským táborom. O podobných rozporoch v rámci aténskych elít hovorí aj Thukydides vo svojom diele o Peloponézskej vojne. Peloponézska vojna ako je z histórie známe, sa nakoniec kvôli rozporom v aténskom tábore skončila porážkou Atén (kolíska demokracie) a víťazstvom Sparty (militaristický štát).
Donald Trump má za sebou skúsenosti z vrcholného biznisu, ktoré z neho robia tvrdého partnera v rokovaniach. Vladimír Putin má za sebou skúsenosti z práce v bývalej sovietskej tajnej služby KGB. Ich vzájomné stretnutie časom ukáže, kto lepšie zhodnotil situáciu, kto má lepšie skúsenosti a kto sa lepšie pripravil na rokovania.
Stále však platí axióma definovaná Clausewitzom, že vojna je len pokračovaním politiky inými prostriedkami. Platilo to v dobe Thukydida a platí to aj dnes.