Rusko predstihlo Európu a USA v raste HDP

Bratislava 9. februára 2024 (HSP/Theeuropeanconservative/Foto:TASR/AP-Alexander Kazakov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

Niektorí spochybnili pravdivosť správy MMF, podľa ktorej ruská ekonomika prekonala západnú. Je však mimoriadne ťažké sfalšovať údaje o HDP, píše The European Conservative (TEC). MMF navyše používa jasné štandardy na zber, spracovanie a analýzu údajov píše Sven Larson pre The European Conservative

Keď Medzinárodný menový fond zverejnil aktualizovanú správu o svetovom hospodárskom výhľade na január 2024, mnohí pozorovatelia nechápavo zdvihli obočie. MMF odhaduje, že ruská ekonomika v roku 2023 prekoná v raste USA aj Európu.

– MMF odhaduje reálne tempo rastu HDP v USA na 2,5 %, zatiaľ čo ruská ekonomika vzrástla o 3,0 %.

– Podľa Eurostatu hospodárstvo eurozóny v roku 2023 vzrástlo o 0,1 % po zohľadnení inflácie.

Údaj pre hospodárstvo USA sa blíži k hodnote, ktorú môžeme vypočítať na základe údajov amerického Úradu pre ekonomické analýzy. Podľa jeho predbežného odhadu HDP za štvrtý štvrťrok hospodárstvo USA v roku 2023 po očistení o infláciu vzrastie o 2,6 %.

Zdá sa však, že niektorí komentátori sa len ťažko vyrovnávajú so silným výkonom ruskej ekonomiky. V diskusii za okrúhlym stolom v televízii al-Džazíra sa nórsky analytik insolvenčných rizík a expert na sankcie Erlend Bjørtvedt sťažoval, že západné sankcie voči Rusku nespôsobili ekonomike očakávané škody.

Jeho proroctvá o blížiacej sa skaze a kolapse ruskej ekonomiky však vyvrátil Chris Weafer, strategický obchodný konzultant a špecialista na Rusko a Euráziu. Bjørthvedt sa snažil spojiť vysoké hodnoty rastu HDP s vojenskými výdavkami, zatiaľ čo Weafer vysvetľoval, že rast je silný a udržateľný.

V komentármi nabitom spravodajskom článku k tej istej správe MMF Rádio Sloboda uviedlo:

“Ruský prezident Vladimir Putin tento rok zvyšuje výdavky na obranu a míňa peniaze na obyvateľstvo pred marcovými voľbami. Výsledkom je, že ruská ekonomika dosiahla oveľa lepšie výsledky, ako odborníci predpovedali po rozsiahlych západných sankciách, ktoré boli v roku 2022 uvalené ako trest za špeciálnu operáciu na Ukrajine.”

.

Z toho vyplýva, že ruská federálna vláda rozširuje rodinné dávky, aby si “kúpila” hlasy v nadchádzajúcich voľbách.

Nemám v úmysle zisťovať pravdivosť ani tohto tvrdenia, ani argumentov, ktoré Chris Weafer uviedol v uvedenej diskusii na Al-Džazíre. Stojí však za zmienku, že obvinenia, že Putinova administratíva podpláca voličov štátnymi prostriedkami, a akékoľvek náznaky, že prezident a jeho strana falšujú voľby, sa v podstate navzájom vylučujú.

Dôležitejšie je, že januárové vydanie World Economic Outlook nie je zďaleka prvým priaznivým hodnotením ruskej ekonomiky zo strany MMF. V apríli minulého roka denník The Moscow Times informoval:

“Medzinárodný menový fond v utorok zvýšil prognózu hospodárskeho rastu Ruska na rok 2023, pričom predpovedá, že deficitné vládne výdavky pomôžu kompenzovať rastúce náklady na boje na Ukrajine.”

V ďalšom odseku článku sa vysvetľuje, že pôvodná dlhodobá prognóza MMF bola pesimistická. Tvrdila, že do roku 2027 bude ruská ekonomika “približne o 7 % menšia”, ako predpovedali prognózy spred ŠVO.”

Príznačný je aj ďalší zvrat, keď MMF zmenil svoju negatívnu prognózu rastu na pozitívnu. Jeho aprílová prognóza ročného rastu ruského HDP očisteného o infláciu bola 0,7 %. A čerstvo zverejnená správa World Economic Outlook tento údaj výrazne zvýšila na 3,0 %.

Skôr než sa pozrieme na korene ruského hospodárskeho rastu, je dôležité odpovedať na samozrejmú otázku, ktorá sa neustále objavuje na sociálnych sieťach: možno vôbec dôverovať ekonomickým štatistikám z Ruska?

Ak by údaje pochádzali priamo z Rosstatu, znepokojenie kritikov by bolo ešte pochopiteľné. Čísla, o ktorých sa tu hovorí, sú však prevzaté zo správy Medzinárodného menového fondu, jedného z najautoritatívnejších inštitútov ekonomického výskumu a štatistiky na svete. Tak ako každá iná uznávaná štatistická agentúra kalibru Eurostatu, OECD, amerického Úradu pre ekonomické analýzy, Svetovej obchodnej organizácie alebo systému národných účtov OSN, aj MMF používa jasné štandardy pre zber, spracovanie a analýzu údajov.

O šikovnosti štatistikov MMF svedčí aj to, že vyhľadávanie v ich databáze ruskej ekonomiky neprináša taký vyčerpávajúci súbor údajov ako v prípade otvorenejších západných ekonomík. Je to spôsobené technickými metódami výpočtu reálneho a nominálneho HDP a úrovňou podrobnosti dezagregovaných údajov.

Jednoducho povedané: MMF buď nemá prístup k spoľahlivým, podrobnejšie členeným údajom, alebo zistil, že dostupné údaje sú nedostatočne kvalitné. Ostatné tamojšie štatistiky sa pritom považovali za dostatočne spoľahlivé na to, aby sa mohli zverejniť popri podobných údajoch z Európy a Ameriky.

OECD, veľká nezávislá medzinárodná výskumná organizácia so sídlom v Paríži, tiež s určitými obmedzeniami zverejňuje národné správy o ruskej ekonomike.

To znamená, že štatistici a ekonómovia, ktorí neúnavne analyzujú a vyhodnocujú údaje o ekonomikách na celom svete, vo všeobecnosti považujú ruské štatistiky za pomerne spoľahlivé, ale buď nemajú prístup k údajom s dostatočne podrobným členením, alebo majú určité výhrady ku kvalite niektorých podskupín údajov. Tieto výhrady sú významné z dvoch dôvodov:

– Je to znak toho, že medzinárodné štatistické agentúry dodržiavajú pri svojej práci neochvejné profesionálne štandardy.

– Údaje, ktoré zverejňujú, sú rovnako spoľahlivé ako údaje z Ameriky alebo Európy.

Stojí za zmienku, že v tomto ohľade sú ruské národné údaje približne na rovnakej úrovni ako údaje zo západných krajín zo 70. a v niektorých prípadoch aj z 80. rokov 20. storočia. od 20. rokov 20. storočia máme k dispozícii spoľahlivé americké štatistiky HDP, ale úroveň podrobnosti nie je ani zďaleka taká dobrá ako v moderných štatistikách HDP.

Tieto údaje sú teda celkom dôveryhodné. Ruské štatistiky HDP od renomovaných medzinárodných agentúr sú úplne spoľahlivé – aj keď ich úroveň podrobnosti je porovnateľná s európskymi alebo americkými spred polstoročia.

Navyše, z dôvodov, ktoré podrobnejšie rozoberiem v niektorom z budúcich článkov, je mimoriadne ťažké falšovať národné údaje. Zatiaľ sa obmedzím na odkaz na spomínaný okrúhly stôl, kde podobný názor vyslovil Chris Weafer.

A čo sankcie – zabrali? Údaje MMF naznačujú opak. Ďalším dôvodom domnievať sa, že Rusko odolalo sankciám tak úspešne, ako to naznačuje správa World Economic Outlook, je skutočnosť, že ruská ekonomika sa vo svojej podstate nelíši od ostatných vyspelých priemyselných krajín. Makroekonomický výhľad založený na databáze OSN vykresľuje obraz vyváženej ekonomiky s prijateľnou mierou rastu vo všetkých ohľadoch.

Cyklické zmeny v investíciách a spotrebe sa vyvíjajú presne tak, ako by sa dalo očakávať: prvé predbiehajú druhé. V súlade s očakávaniami je aj pokles celkovej miery rastu od rastového cyklu v rokoch 2003 až 2007 po pomalší rast v roku 2010. Alebo povedané na rovinu: ak by niekto chcel vyrobiť falošné údaje o HDP, nenapadlo by ho synchronizovať falošný údaj s medzinárodnou ekonomikou.

Existuje niekoľko spôsobov, ako tieto čísla overiť pomocou sekundárnych zdrojov údajov. Azda najlepším je sledovať, ako sa ruský vývoz a dovoz mení v závislosti od hospodárskeho cyklu. Takáto variabilita sa dá ľahko zistiť a porovnať s tým, ako by konkrétna ekonomika so svojou obchodnou štruktúrou “mala” kolísať. Na zahraničný obchod, podobne ako na akékoľvek cezhraničné finančné transakcie, možno odpovedať číslami z druhej strany – vieme, koľko ropy Európa v danom roku z Ruska doviezla, a teda vieme, koľko vyviezla.

Existujú aj iné spôsoby kontroly národných účtov, ktorým sa opäť budem venovať v niektorom z budúcich článkov. Zatiaľ sa uspokojme so záverom, že na údajoch MMF o ruskom HDP nie je nič podozrivé. Všetkých nás mrzí, že Rusko obišlo sankcie, ale je to fakt a netreba popravovať posla – teda národnú štatistiku.

Ak však chceme prehodnotiť sankcie na základe ich účinnosti, urobme to.

Sven Larson je doktor ekonomických vied a píše pre TEC. Pracoval ako ekonóm pre think-tanky a ako poradca politických štábov. Je autorom viacerých odborných článkov a kníh. Vo svojich prácach sa zameriava na sociálny štát, na to, ako vedie k hospodárskej stagnácii, a na reformy potrebné na zníženie negatívneho vplyvu veľkej vlády.