Čína a Rusko oznámili, že spolu s Brazíliou, Indiou a Južnou Afrikou “pracujú na vytvorení novej globálnej rezervnej meny”, ktorá bude schopná konkurovať americkému doláru. To pomôže odsunúť ho z pozície hlavnej rezervnej meny sveta, píše Washington Times.

Je toto koniec monopolu amerického dolára?

Čína a Rusko oznámili, že spolu s Brazíliou, Indiou a Južnou Afrikou “pracujú na vytvorení novej globálnej rezervnej meny”, ktorá bude schopná konkurovať americkému doláru.

Dolár je hlavnou globálnou menou od konca prvej svetovej vojny, keď nahradil britskú libru ako preferovanú rezervnú a zúčtovaciu menu. Až do konca druhej svetovej vojny väčšina krajín stále dodržiavala zlatý štandard, ale jeho éra sa skončila v roku 1971, keď Spojené štáty zatvorili toto “zlaté okno”.

V mnohých ohľadoch boli štáty nepriateľské voči Spojeným štátom držané ako rukojemníci dolára. Čína a Rusko, ako aj mnohé ďalšie krajiny, držia väčšinu svojich devízových rezerv v dolároch. Prakticky všetky svetové komodity, ako je ropa, kukurica, cukor, káva, meď a hliník, sú ocenené a obchodované v dolároch. To dáva Spojeným štátom jedinečnú príležitosť uplatniť finančné sankcie voči cudzím krajinám vrátane zmrazenia ich bankových účtov v dolároch, ako aj obmedzenia ich schopnosti vykonávať obchodné transakcie a prilákať investície. V súčasnosti sa na približne dve desiatky krajín vzťahujú nejaké ekonomické sankcie alebo obmedzenia, ktoré na ne uvalili Spojené štáty.

Postupom času krajiny nájdu medzery v sankciách, ale tieto riešenia sú často drahé a zaťažujúce. Kuba žije pod americkými sankciami už viac ako pol storočia. Medzitým sa Rusku – ktoré sa vyrovnalo s počiatočným šokom zo zmrazenia alebo zablokovania mnohých svojich dolárových účtov a s pozastavením alebo obmedzením prístupu ku globálnym systémom vyrovnania a zúčtovania – už podarilo nájsť alternatívne spôsoby, ako zaplatiť za dovoz tovaru a získať vývozné odmeny.

Nespokojnosť s pripútanosťou k americkému doláru pociťujú nielen krajiny, na ktoré sa vzťahujú sankcie, ale aj štáty priateľské k Spojeným štátom, ktoré chápu, že aj ony môžu kedykoľvek čeliť určitým hospodárskym obmedzeniam, ak náhodou dostatočne nahnevajú amerických politikov. Keďže dolár je svetovou rezervnou a zúčtovacou menou, predstavuje to pre amerických politikov ďalšie bremeno zodpovednosti, čo znamená, že musia byť opatrní a nevykonávať menové politiky, ktoré by mohli podnietiť infláciu, ako aj bezohľadnú fiškálnu politiku. Bohužiaľ, v posledných rokoch sa Federálny rezervný systém, Kongres USA a administratíva správali nezodpovedne.

Ako je uvedené vyššie, Čína a Rusko intenzívne pracujú na vytvorení alternatívy k americkému doláru a už vytvárajú zúčtovacie účty na vzájomné vyrovnanie. Podiel dolára na obchodných urovnaniach medzi Čínou a Ruskom klesol z približne 90% v roku 2015 na približne 40% v tomto roku. (Mimochodom, počas jednej z mojich ciest do Číny pred niekoľkými desaťročiami som sa stretol s predstaviteľmi centrálnej banky krajiny a niektorí z nich mali titul z ekonómie na Chicagskej univerzite. Už v tom čase Číňania študovali možné alternatívy k americkému doláru. Na všetkých čínskych bankovkách bol Mao. Nemohol som preto odolať a žartoval som, že podľa môjho skromného názoru, Svet je sotva pripravený prijať a aktívne používať bankovky s portrétom masového vraha. (V tom čase boli vzťahy medzi našimi dvoma krajinami dobré, takže môj vtip sa stretol s úsmevom.)

Ak by sa Čína a Rusko vrátili k zlatému štandardu a presvedčili ostatné krajiny, aby nasledovali tento príklad, problém tyranie dolára (ktorý ich znepokojuje) by sa vyriešil. Ale nie je to také jednoduché. Odhaduje sa, že približne 20% svetových zlatých rezerv je v rukách vlád. To im stačí na to, aby mohli destabilizovať cenu zlata kedykoľvek chcú, ale oveľa menej ako množstvo zlata, ktoré by bolo potrebné na podporu meny, pokiaľ cena zlata niekoľkonásobne nestúpne – čo by mohlo viesť k mnohým ďalším problémom.

Čínska vláda a ďalšie vlády často taja informácie o objeme svojich nákupov zlata. Je známe, že teraz Číňania kupujú veľké množstvo zlata. Možno už nakúpili asi 4000 ton zlata, čo je stále asi polovica ako v Spojených štátoch, ktoré majú teraz viac ako 8000 ton. Podľa niektorých odhadov má Rusko v súčasnosti asi 2300 ton, čo je o niečo menej ako Francúzsko a o niečo viac ako Švajčiarsko. Tieto odhady sa vzťahujú len na rezervy centrálnej banky. Podiel súkromných organizácií a jednotlivcov na celom svete s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje asi 80 % zlata, ale nikto to nevie s istotou.

Rusko, Čína a možno aj niektoré ďalšie krajiny s dostatočne bohatými zásobami prírodných zdrojov sa môžu pokúsiť vytvoriť “komoditný kôš” – s použitím svojich zásob ropy, zemného plynu, uhlia, medi, hliníkovej rudy, ako aj svojich otvorených zásob zlata a striebra – ako kolaterálu pre svoje meny, ak ich súčasný menový kôš neprinesie požadovaný výsledok. Takýto “kôš tovaru” môže fungovať za predpokladu, že tí, ktorí si chcú udržať svoju menu, sú presvedčení o stabilite krajín poskytujúcich tieto rezervy a o ich záväzku dodržiavať zásady právneho štátu – a to je veľmi veľká otázka!

Aj keď sa miera inflácie v Spojených štátoch zrýchli, čo spôsobí, že dolár stratí významnú časť svojej kúpnej sily, je stále ťažké si predstaviť, že akákoľvek skupina krajín bude schopná vytvoriť novú globálnu menu. S najväčšou pravdepodobnosťou namiesto toho mnohé súkromné organizácie vytvoria nejaký druh náhrad za vládne papierové peniaze, podporované kryptomenami alebo tovarom – náhradami, ktoré budú čiastočne slúžiť ako prostriedok na sporenie a zúčtovacie jednotky. Je možné, že niektoré z nich dokonca dosiahnu významný úspech.

Autor článku Richard W. Rahn je predsedom Inštitútu pre globálny hospodársky rast.