V prvej fáze nového systému platieb sa to bude týkať dodávok ruského plynu do Číny cez východnú trasu plynovodu „Sila Sibíri“, ktoré predstavujú minimálne 38 miliárd kubických metrov plynu ročne (bcm/rok). Potom sa bude nový systém platieb ďalej rozširovať. Na tomto mieste je vhodné poznamenať, že hoci prebiehajúce medzinárodné sankcie voči Rusku v súvislosti s jeho februárovou inváziou na Ukrajinu boli posledným impulzom pre túto zásadnú zmenu metodiky platieb, minimálne od roku 2010 bolo hlavnou stratégiou Číny spochybniť pozíciu amerického dolára ako de facto svetovej rezervnej meny.

Čína už dlho považuje postavenie svojej meny v celosvetovom rebríčku mien za odraz vlastného geopolitického a hospodárskeho významu na svetovej scéne. Prvý náznak čínskych ambícií bol zrejmý na samite G20 v Londýne v apríli 2010, keď vtedajší guvernér Čínskej ľudovej banky (Čou Siao-čchuan) naznačil, že Číňania chcú mať novú svetovú rezervnú menu, ktorá by niekedy nahradila americký dolár.

V tom čase podľa Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) najmenej 75 % vtedajšieho denného obratu na svetových devízových trhoch vo výške 4 biliónov USD predstavovali medzinárodné meny „veľkej štvorky“: americký dolár (USD), euro (EUR), britská libra (GBP) a japonský jen (JPY).

Čína si dlhodobo veľmi dobre uvedomuje skutočnosť, že ako najväčší ročný hrubý dovozca ropy na svete od roku 2017 podlieha rozmarom zahraničnej politiky USA hmatateľne prostredníctvom mechanizmu oceňovania ropy americkým dolárom. Tento pohľad na americký dolár ako na zbraň sa výrazne posilnil po ruskej invázii na Ukrajinu. Bývalý výkonný viceprezident Bank of China Zhang Yanling v apríli vo svojom prejave uviedol, že najnovšie sankcie voči Rusku „spôsobia, že USA stratia svoju dôveryhodnosť a z dlhodobého hľadiska podkopú hegemóniu [amerického] dolára“. Ďalej navrhol, aby Čína pomohla svetu „zbaviť sa hegemónie dolára skôr ako neskôr“.

Samotné Rusko už dlho zastáva rovnaký názor na to, aké výhody by preň malo odstránenie hegemónie amerického dolára v globálnom oceňovaní uhľovodíkov.

Náznak ruského zámeru však prišiel hneď po tom, ako USA v roku 2018 opätovne uvalili sankcie na svojho kľúčového blízkovýchodného partnera, Irán, keď generálny riaditeľ ruskej spoločnosti Novatek Leonid Micheľson v septembri toho istého roku povedal, že Rusko diskutuje o zmene spôsobu obchodovania zameraného na USD so svojimi najväčšími obchodnými partnermi, ako sú India a Čína, a že o tom uvažujú dokonca aj arabské krajiny. „Ak [USA] spôsobia našim ruským bankám ťažkosti, potom nám stačí nahradiť doláre,“ dodal. Približne v tom istom čase Čína spustila svoju v súčasnosti mimoriadne úspešnú Šanghajskú burzu futures s ropnými kontraktmi denominovanými v jüanoch. Takáto stratégia sa spočiatku vo veľkom meradle testovala aj v roku 2014, keď Gazpromnefť vyskúšal obchodovanie s nákladmi ropy v čínskych jüanoch a rubľoch s Čínou a Európou.

Táto myšlienka sa opäť objavila po najnovších medzinárodných sankciách uvalených na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu. Takmer hneď po ich zavedení ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, podľa ktorého musia odberatelia ruského plynu v Európskej únii (EÚ) platiť v rubľoch prostredníctvom nového mechanizmu konverzie meny, inak riskujú pozastavenie dodávok. Táto hrozba takmer úspešne využila existujúce zlomové línie prechádzajúce cez alianciu NATO pod vedením USA, keďže hlavní odberatelia ruského plynu v EÚ sa snažili vymyslieť, ako upokojiť Putinove požiadavky na platbu v rubľoch bez toho, aby otvorene porušili akékoľvek sankcie. Odvtedy sa Rusko jednoducho zahrávalo s EÚ v otázke pokračujúcich dodávok plynu, naposledy minulý týždeň vyhlásením, že zrušilo obnovenie dodávok z plynovodu Nord Stream 1 – jednej z hlavných dodávateľských trás do Európy – po tom, ako „počas údržby zistilo poruchu“. Rozsah a dosah tejto implicitnej hrozby sa opäť zdôraznil minulý týždeň, keď Putin povedal, že Rusko môže prerušiť všetky dodávky energie do EÚ, ak sa na ruský vývoz ropy a plynu uvalia cenové limity.

Ďalší líder blízkovýchodného sveta – Saudská Arábia – prejavil veľkú ochotu rozšíriť svoje obchody s Čínou, v ktorých dominuje jüan, a to aj ako platba za dodávky ropy. Už v auguste 2017, vtedajší saudskoarabský námestník ministra hospodárstva a plánovania Mohammed al-Tuwaijri na saudskočínskej konferencii v Džidde povedal, že „Budeme veľmi ochotní zvážiť financovanie v jüanoch a iných čínskych produktoch.“ Dodal: „Čína je zďaleka jedným z najlepších trhov“ na diverzifikáciu financovania… [a] budeme mať prístup aj k ďalším technickým trhom, pokiaľ ide o jedinečné možnosti financovania, súkromné umiestnenia, pandové dlhopisy a iné.“

V posledných mesiacoch bol určite badateľný ďalší posun Saudskej Arábie smerom k Číne, ako exkluzívne uvádza portál OilPrice.com. Najnovšie bolo v auguste podpísané viacstranné memorandum o porozumení medzi saudskoarabskou ropnou spoločnosťou – predtým Arabian American Oil Company – (Aramco) a čínskou spoločnosťou China Petroleum & Chemical Corporation (Sinopec). Ako povedal sám prezident Sinopecu Yu Baocai: „Obe spoločnosti sa spoja pri obnovovaní vitality a dosahovaní nového pokroku v rámci iniciatívy Pásmo a cesta [BRI] a [saudskoarabskej] vízie 2030. Rozsah a rozsah memoranda o porozumení je obrovský a zahŕňa hlbokú a širokú spoluprácu v oblasti rafinérskej a petrochemickej integrácie, inžinierstva, obstarávania a výstavby, služieb pre ropné polia, technológií pre ťažbu a spracovanie ropy, zachytávania uhlíka a vodíkových procesov. Pre dlhodobé plány Číny v Saudskej Arábii je rozhodujúce, že zahŕňa aj možnosti výstavby obrovského výrobného centra v energetickom parku kráľa Salmána, ktoré bude zahŕňať stálu prítomnosť značného počtu čínskych pracovníkov na saudskoarabskom území: nielen tých, ktorí priamo súvisia s ropou, plynom, petrochémiou a inými činnosťami v oblasti uhľovodíkov, ale aj malú armádu bezpečnostných pracovníkov, ktorí budú „zabezpečovať bezpečnosť čínskych investícií“.