Právna neistota je zlá vec. Keď neviete, čo vlastne smiete a čo nie. Spáchať trestný čin často býva niečím, na čo sa musíte narobiť, ale sú aj prípady, keď je spáchanie trestného činu jednoduchšie ako urobiť drep: stačí na verejnosti vysloviť pár slov a bum – spáchali ste trestný čin a ani o tom nemusíte vedieť.

Práve takto to je v prípade trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia (Trestný zákon). Ten hovorí, že sa trestného činu dopúšťa ten, „kto verejne hanobí niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania“.

Lenže čo presne znamená niekoho hanobiť? Je hanobením každé verejné vyjadrenie kritiky na adresu konkrétnych všeobecne pomenovaných etnických či náboženských skupín? A ak nie je hanobením každé vyjadrenie kritiky, tak potom aké je deliace kritérium medzi kritikou hanobiacou a kritikou nehanobiacou?

Pozrime sa napríklad na bežne používané zložené výrazy, kde sa výraz označujúci etnickú či náboženskú skupinu spojí s nejakým negatívnym označením: okupanti, fašisti, vrahovia, asociáli, piráti, teroristi, atď. Bežne sa napríklad používa slovné spojenie „ruskí okupanti“, „nemeckí fašisti“ a dokonca aj „islamskí teroristi“. Sú tieto výrazy korektné? A vlastne, koho presne tým myslíme, keď ich použijeme?

Skúsme sa na to pozrieť z hľadiska formálnej výrokovej logiky. Ktoré objekty máme na mysli, keď povieme „modré štvorce“? Správna odpoveď je, že sú tým myslené iba také štvorce, ktoré sú modré. Nie červené ani zelené štvorce, a takisto nie modré trojuholníky ani modré kruhy.

Teda keď povieme „nemeckí fašisti“, nemáme tým na mysli všetkých fašistov a ani všetkých Nemcov, ale presne a konkrétne iba tých Nemcov, ktorí sú fašistami, iba tých fašistov, ktorí sú Nemcami. Je to hanobenie nemeckého národa?

O vysvetlenie tohto problému sme požiadali poslanca Národnej rady za SaS Martina Klusa.

Hlavné správy: Myslíte si, že výrazy ako „ruskí okupanti“ alebo „nemeckí fašisti“ sú politicky korektné?

Klus: „Záleží na tom, z akého uhla pohľadu sa na to pozeráme. Historicky na tom nevidím nič nekorektné.“

Hlavné správy: A je podľa vás korektné povedať „rómski asociáli“, resp. „cigánski asociáli“? Lebo je to podobné vyjadrenie, podobné slovné spojenie.

Klus: „Na tom nevidím absolútne nič podobné. Čo je vám na tom podobné?“

Hlavné správy: Je to názov etnika spojený s nejakým negatívnym výrazom. Hľadáme medzi tými slovnými spojeniami paralely.

Klus: „Žiadna paralela tam určite nie je. Naopak, aj keď sa pozriete na historické súvislosti a niekto hovorí o ruských okupantoch v súvislosti s rokom 1968, tak si myslím, že je tu ešte dostatok ľudí, ktorí si to ešte dostatočne dôsledne pamätajú, a takisto sa dá hovoriť o roku 1944, keď vypuklo SNP, to boli nemeckí nacisti. Takže nemáme o čom debatovať v tomto prípade.“

Hlavné správy: Paralelu vidíme v tom, že ak poviete výraz „ruskí okupanti“, nemyslíte tým všetkých Rusov, a takisto, ak poviete „cigánski asociáli, resp. „rómski asociáli“, takisto tým nemyslíte všetkých Rómov. To je rovnaký slovný princíp.

Klus: „No ak vám tam vychádza nejaká paralela, tak to vám gratulujem, ale po prvé, už tri desiatky rokov označujeme kedysi Cigánov za Rómov. Toto by si mali uvedomiť aj kolegovia v Národnej rade SR. A to, že označí niekto toto etnikum za asociálov a dokonca majú vo svojom vlastnom programe, že týchto ľudí označujú za príživníkov alebo iných ľudí označujú za úchylákov, pričom nešpecifikujú, koho tým majú na mysli, ale nám je všetkým veľmi dobre jasné, koho tým myslia, pretože sa niekoľkokrát takto vyjadrili v tomto parlamente, tak potom tam žiadnu paralelu nevidím a je podľa môjho názoru úbohé, že sa takto vyjadruje poslanec NR SR. A ešte úbohejšie je, keď sa potom jeden tvári, že nevie robiť na počítači a ďalší ako obeť justičného systému. Viacej nemám čo k tomu dodať.“

Záver

Aby ste niektorý národ, etnickú či náboženskú skupinu nediskriminovali, keďže všetky sú si rovné a rovnaké, je treba citlivo rozlišovať, o akom národe, etnickej či náboženskej skupine hovoríte, keď nebodaj dostanete nápad im prisudzovať nejakú negatívnu vlastnosť. Keďže všetky sú si rovné a rovnaké, je iné takto spomínať Rusov, Nemcov, Slovákov a zase úplne iné spomínať Rómov či niekoho ďalšieho, pretože v takom prípade, slovami poslanca Klusa, „im je všetkým veľmi dobre jasné, koho tým myslíte“. Teda, že tým boli myslení všetci príslušníci tej skupiny ľudí, a tým pádom ide o hanobenie. Dúfame, že odteraz už aj vám bude jasné, ako to je.

Ivan Lehotský