Ruský premiér Michail Mišustin včera predložil Vladimirovi Putinovi aktuálnu ekonomickú správu, v ktorej odhaduje, že hospodárstvo v tomto roku porastie o 2 %. Ruský HDP spôsobil prekvapenie, keď po prognózach dvojciferného prepadu v minulom roku klesol len o 2 %. A tak súhrnným účinkom západných sankcií, ktoré sú najväčšie, aké boli kedy uvalené na akúkoľvek krajinu, bola zatiaľ len malá a krátkodobá recesia.

Predpokladaná hodnota 2 % je na hornej hranici prognóz, ale nie je taká nehorázna. Agentúra Reuters sa pýtala ekonómov, ktorí dospeli ku konsenzu 1,3 %. MMF uvádza 0,7 %. Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie, ktorý sa špecializuje na strednú a východnú Európu, odhaduje 1 %.

To sú prekvapujúce čísla. Keď som minulý rok napísal, že sankcie nedosahujú svoj hlavný cieľ, ktorým je oslabenie Putinovej vojnovej mašinérie, bolo mi povedané, že účinok by sa mal merať v dlhšom období. To je úplne spravodlivé: dôležitý je dlhodobý účinok. Práve v tomto smere by som však tvrdil, že sankcie zlyhávajú. Rusku sa podarilo preorientovať svoju ekonomiku, zrejme s pomocou masívnych únikov sankcií cez stredoázijské republiky a s pomocou Číny a Indie.

Nemecký denník FAZ cituje Vasilija Astrova, experta na Rusko z Viedenského inštitútu, ktorý uvádza dva dôvody oživenia ruskej ekonomiky. Prvým je vojnová ekonomika, klasický keynesiánsky boom podobný tomu, ktorý sa odohral v USA a Veľkej Británii počas druhej svetovej vojny. Druhým dôvodom je rast reálnych miezd. To je v protiklade so Západom, kde reálne mzdy klesajú v dôsledku vysokej inflácie. V Rusku však inflácia klesá, zo 14 % na svojom vrchole v minulom roku na menej ako 5 %.

Argumentom v prospech sankcií bolo zhoršenie situácie bežných Rusov, aby Putin stratil domácu podporu. To sa však nestalo a súkromná spotreba sa vrátila na úroveň roku 2021. Menej priaznivým faktorom, ktorý stojí za rastom reálnych miezd, je akútny nedostatok pracovných síl v dôsledku odvodov.

Najväčšou zraniteľnosťou Ruska do budúcnosti je likvidita, ale to nie je otázka “do or die”. Krajina v tomto roku utrpela stratu príjmov z predaja ropy a plynu, ako aj nárast nákladov. To bude mať za následok rozpočtový deficit, ktorý Rusko odhaduje na 2 % HDP. Viedenský inštitút pritom predpovedá 3,5 %. V minulom roku prognózy a komentátori tvrdili, že Putinovi do budúceho roka doslova dôjdu peniaze. To sa však nestane, pretože tieto prognózy vychádzajú z nereálnych scenárov, ako napríklad úplné embargo na ropu a plyn. Podobný trend majú aj príliš optimistické vojenské prognózy, ktoré vychádzajú z nereálnych extrapolácií o úrovni podpory Západu.

Hospodárska situácia na Ukrajine zostáva neprekvapivo zlá a väčšina ostatných východoeurópskych krajín v súčasnosti zaznamenáva začiatok recesie. Keďže mnohé z nich sú závislé od nemeckej ekonomiky, recesia v tejto krajine ich ťahá nadol.

Je teda zrejmé, že kombinácia vojny na Ukrajine a následných sankcií predstavuje pomerne symetrický hospodársky šok pre Európu aj Rusko. To sa však neočakávalo. Politici by mali mať na pamäti, že hospodárske sankcie sú silným nástrojom, s ktorým by sa malo zaobchádzať opatrne. Treba sa pýtať, či tí, ktorí rozhodujú v Bielom dome a Európskej komisii, vedia, čo robia.

Viac sa dočítate

Nemecko zníži všetky rozpočtové kapitoly budúcoročného rozpočtu okrem jednej