Ráno ruská Zahraničná spravodajská služba vyhlásila, že Ukrajina sa s Lotyšskom dohodla na vypúšťaní bezpilotných lietadiel z jeho územia na útoky proti Rusku.

Toto už popreli aj Ukrajina, aj Lotyšsko.

Následne Estónsko vyhlásilo, že v jeho vzdušnom priestore bol lietadlom NATO zostrelený ukrajinský dron. A to napriek tomu, že Ukrajina nepožiadala o povolenie na využívanie vzdušného priestoru. Ministri obrany oboch krajín už spolu hovorili. A Fedorov, ako uvádza estónska strana, sa ospravedlnil.

Pripomeňme, že deň predtým vleteli drony do Lotyšska, čo viedlo k odstúpeniu celej vlády krajiny.

Čo to všetko znamená a ako sa ukrajinské drony vôbec dostávajú do Pobaltia?

Poznamenajme, že vyhlásenie Služby zahraničnej rozviedky Ruskej federácie nie je zďaleka prvým obvinením zo strany Ruska z využívania vzdušného priestoru Pobaltia ukrajinskými bezpilotnými lietadlami.

Ukrajina, Litva, Lotyšsko a Estónsko tieto obvinenia popierajú a tvrdia, že ak drony vletia do vzdušného priestoru, je to len preto, že ich z trasy odkláňajú ruské systémy elektronického boja.

Zároveň, ak analyzujeme rôzne správy, ktoré sa objavujú v médiách a na telegramových kanáloch o miestach preletu dronov, možno vyvodiť záver, že v prípadoch, keď letia smerom k objektom v Leningradskej oblasti (napríklad do prístavov Usť-Luga a Primorsk), ich trasa vedie pozdĺž hraníc Ruska s Bieloruskom, Lotyšskom a Estónskom (alebo v ich blízkosti).

Prečo sa to robí, je tiež jasné: aby sa sťažila práca ruských systémov protivzdušnej obrany.

Ak je tento záver správny, bezpilotné lietadlá skutočne môžu neustále vlietavať do vzdušného priestoru pobaltských krajín: buď pod vplyvom elektronického boja, alebo „skracovaním ciest“.

Teoreticky nemožno vylúčiť, že „skracovanie ciest“ cez územie Pobaltia prebieha vedome, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť zostrelenia. Ale ak je to tak, je jasné, že sa k tomu nikto neprizná.

Napriek tomu sa podobné situácie už stali dôvodom, prečo Rusko opakovane vznášalo obvinenia voči pobaltským štátom zo „spoluúčasti na útokoch“ a hrozilo „odvetným úderom“.

A to zase vyvoláva ďalšie predpovede, že „Rusko pripravuje útok na Európu a snaží sa na to nájsť zámienku“.

Už sme písali, že útok Ruskej federácie na krajiny Európskej únie, konkrétne na Pobaltie, je možný len za troch podmienok.

Prvá – Moskva musí mať úplnú istotu, že USA nezasiahnu.

Druhá – ochota Kremľa použiť jadrové zbrane (alebo predložiť ultimátum s hrozbou ich použitia), ak európske krajiny v reakcii na ruský útok začnú vykonávať odvetné údery alebo podniknú pokus o pozemnú inváziu na územie Ruskej federácie (Kaliningrad, Petrohrad, Murmansk). Pretože bežnými zbraňami v situácii, keď je veľká časť armády nasadená na Ukrajine, Rusko vojnu s Európou nevydrží.

Tretia – ak samotná Európa podnikne kroky, ktoré budú v Moskve vnímané ako kriticky nebezpečné pre Rusko. Medzi takéto kroky patrí napríklad blokáda ruskej lodnej dopravy alebo poskytnutie svojho územia na útoky proti Ruskej federácii, ako aj otvorená účasť európskych armád vo vojne na Ukrajine v tej či onej forme.

Tretia podmienka sa zatiaľ zjavne nenaplnila. Hoci sa o tom v Európe veľa hovorí, do praktickej roviny to neprekračuje.

Pokiaľ ide o prvé dve podmienky, nie je isté, či sa v Moskve už zrodilo rozhodnutie, hoci narážky prichádzajú neustále. Medzi ne možno zaradiť aj dnes začaté rusko-bieloruské cvičenia zamerané na použitie jadrových zbraní.

Zatiaľ však vyhlásenia Ruskej federácie skôr pripomínajú psychologickú vojnu. Jej cieľom je prinajmenšom odradiť Európanov od hlbšieho zapojenia sa do vojny (teda aby sa nenaplnila tretia podmienka).

V najlepšom prípade – podnietiť Európu, aby radikálne zmenila svoj postoj k vojne na Ukrajine a pripojila sa k tlaku na Kyjev s cieľom prinútiť ho prijať „podmienky Anchorage“ alebo im podobné.

Pokiaľ ide o vplyv takýchto hrozieb v médiách, prevládajú prevažne skeptické názory. V zmysle: „Kto im uverí, ak sa nenaplnia?“

Avšak samotná hrozba (najmä ak za ňou stojí jadrová zložka) je často desivejšia ako bezprostredná akcia.

A v tomto smere je príznačná reakcia pobaltských krajín na aktuálny vývoj. Zvyčajne zaujímajú prísne protiruské postoje a jasne podporujú Ukrajinu, pričom neustále varujú Európu pred hrozbami zo strany Ruskej federácie.

V poslednej dobe však táto línia čoraz častejšie zlyháva.

Tak napríklad ešte začiatkom apríla, v reakcii na vyhlásenie Zelenského, že Rusko plánuje zaútočiť na Estónsko, Tallinn reagoval mimoriadne negatívne a obvinil ukrajinského prezidenta z „podporovania ruských naratívov“. A dodal, že žiadnu hrozbu invázie nevidí.

Následovala celá séria výziev vlád pobaltských krajín adresovaných Ukrajine, aby počas útokov na Rusko neporušovala ich vzdušný priestor.

Nedávno po incidente so zrážkou ukrajinských dronov podala demisiu lotyšská vláda.

A napokon dnes NATO zostrelilo ukrajinský dron nad Estónskom.

To znamená, že pobaltské krajiny dajú všemožne najavo, že nie sú ani zďaleka nadšené vyhliadkami na vtiahnutie do vojny s Ruskom a vo vzťahu ku Kyjevu sa v tejto súvislosti už hromadí negatívna nálada.

Lebo jedna vec je neustále hovoriť o hrozbe útoku zo strany Ruska v rámci PR kampane na zvýšenie vojenských rozpočtov. A úplne iná vec je priblížiť sa k hranici skutočného konfliktu s vyhliadkou na jeho prerastanie do jadrovej vojny.

Avšak tak v Európe, ako aj v Rusku existujú sily, ktoré vyzývajú, aby sa nebáli zvyšovať stávky a zaujať tvrdšiu líniu v konfrontácii medzi sebou, a to aj napriek rizikám rusko-európskej vojny.

Ich hlasy zatiaľ nemajú vplyv na kľúčové vojensko-politické rozhodnutia, znejú však hlasno. A akékoľvek incidenty, ako napríklad drony nad Pobaltím, túto líniu posilňujú a zvyšujú hrozbu priameho konfliktu medzi Ruskom a Európou.

Minimalizovať ju možno len jedným spôsobom – čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

• Dlhodobé údery Ukrajiny na ruskú energetiku zatiaľ „nemali podstatný vplyv“
• Rusko obvinilo Ukrajinu z prípravy útokov z územia Lotyšska. Dvíha varovný prst. Ukrajina obvinenia odmieta