Hovorí o diplomacii, ale kope okolo seba. Kallasová sa znovu vyznamenala

Zhodou okolností práve rezonuje meno bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej ako možnej spojky pri rokovaniach s Ruskou federáciou. Ona sama sa však nepovažuje za vhodného kandidáta, keďže nie je držiteľom žiadneho druhu moci, inými slovami, je bez páky. Úniu však kritizuje za to, že s Ruskom nevedie dialóg, hoci zbrojársku podporu Kyjeva považuje za správnu.

Kto (ne)poletí do Kremľa?

Kým svet analyzuje praktické aspekty stretnutia čínskeho prezidenta s americkým, Kallasová eviduje predovšetkým to, že v miestnosti vraj bolo priveľa „maskulinity.” Tiež útočí na veľmoci s tvrdením, že Rusko, Čína a USA chcú vidieť Európu rozdelenú.

Kde je tu vyjednávací potenciál, s takýmto stanoviskom? Jej nástrojom sa nezdá byť diplomacia, lež kopanie okolo seba.

Ale späť k dôležitej otázke zastúpenia žien pri rokovacom stole. Rovnosť je dôležitý faktor, rovnako však treba rešpektovať aktuálne podmienky a požiadavky rokovacích strán. Ukrajinské zdroje napríklad tvrdia, že ich náprotivky neprijmú vyjednávačku; vylúčil to aj anonymný diplomatický zdroj z Bruselu.

Štúdia OSN pritom hovorí o dosahovaní pozitívnych výsledkov, keď sú v mierových rokovaniach zapojené ženy. Prieskumy hovoria o zvýšení pravdepodobnosti predĺženia mieru o dva roky pri účasti ženských mediátorov o 20%. V 40% prípadov od Studenej vojny bola potom šanca na úspešné rokovania vyššia práve pri účasti nežného pohlavia. Pri 15 zo 16 skúmaných rozhovorov vyšlo v prieskume, že rozhodovanie bolo držané v úzkom mužskom kruhu.

Rezolúcia 1325 potom ako celok nalieha na štáty, aby do rozhodovacích procesov viac zapájali ženský faktor na všetkých úrovniach aj inštitúciách v mene predchádzania, manažmentu, i riešenia konfliktov.

Podiel žien na mierových procesoch

Podľa ďalších prieskumov môže rovnováha či pomerné zastúpenie mužov a žien na vládnutí zabezpečiť viac pokojné prostredie. Krajiny s vyšším stupňom rodovej rovnováhy, resp. vo všeobecnosti rešpektujúce ľudské práva, majú podľa všetkého sklony k menej konfliktným spôsobom hľadania riešení.

S tým súvisí aj tvrdenie, že vyššie zapojenie žien do pracovného procesu v tej-ktorej krajine prináša menšiu pravdepodobnosť vnútorných spoločenských negatívnych nálad. Tieto výskumy nám teda chcú naznačiť, že vyššie zastúpenie žien v spoločenských procesoch prináša do spoločnosti viac pokoja i prospechu (vrátane zvýšenia HDP).

Podľa štatistík bolo pritom v roku 2022 zapojených do aktívnych vyjednávacích procesov OSN zapojených len 16% osôb ženského pohlavia, čo je 23% poklesu oproti roku 2020.

Iný kraj, iný mrav

Treba súčasne pripomenúť, že do krajín ako Sudán, Jemen alebo Etiópia by ani nebolo v súlade s tamojšou diplomaciou pristúpiť k takému kroku. Veľmi konzervatívne krajiny, moslimské štáty či krajiny tretieho sveta vyžadujú prísne na stretnutiach prísne pravidlá, pričom je faktom, že v podstate celý moslimský svet, zvlášť región Blízkeho východu, ale aj severnú Afriku zastupujú na najvyššej úrovne výlučne muži. Nie je teda možné vnucovať ženskú delegáciu tam, kde druhá strana tento prístup apriori vylučuje.

Jedna strana musí rešpektovať druhú – to je prvý krok k posunu vo vzájomných záležitostiach.

OSN preto nemusí vnímať relatívne nízke zastúpenie vyjednávačiek/mediátoriek ako svoje „strategické zlyhanie”, lež ako prostú realitu sveta, ktorý má mnoho tvárí a civilizačných rámcov. Napriek tomu, že Kaja Kallasová vyhlasuje, že tu „ženy majú svoju rolu”, nemožno tvrdohlavo presadzovať naše vlastné normy tam, kde platia normy celkom odlišné.

Jej predpoklad, že aj vojnu na Ukrajine by mohli do mierového štádia ženy sprostredkovať skôr, preto musíme považovať minimálne za vágny, ak nie priam za „streľbu od boku”.

Prečítajte si tiež:

• Najväčšou prekážkou vymenovania vyslanca pre rokovania medzi Kyjevom a Moskvou je neschopnosť Európanov dohodnúť sa
• Kallasová o sebe tvrdí, že “dokáže rozpoznať pasce”
• Kallasová je proti Schröderovi