Prepustenie Andrija Jermaka na slobodu po tom, čo strávil niekoľko dní vo vyšetrovacej väzbe, kým mu zbierali peniaze na kauciu, neznamená upokojenie rozvíjajúceho sa vnútropolitického konfliktu na pozadí útoku NABU a SAP na najbližšie okolie Zelenského.

Po prvé, ako už naznačuje skupina podporujúca protikorupčné orgány, Jermakovi môže byť doručené nové podozrenie už v inej veci, v ktorej mu tiež stanoví kauciu a pošle ho do vyšetrovacej väzby. To znamená, že, hrubo povedané, Jermaka môžu pustiť do kolotoča nekonečných trestných konaní.

Po druhé, „podozrenia“ môžu oznámiť aj ďalším blízkym spolupracovníkom prezidenta. Konkrétne Sergejovi Šefirovi a Rustemovi Umerovovi.

Po tretie, existujú podozrenia, že na „Mindičových nahrávkach“ je zaznamenaný aj hlas samotného Zelenského. A to znamená, že potenciálne sa môže vynoriť aj on. O to viac, že sa šíri názor, že práve prezident sa skrýva pod označením R1 v materiáloch spisu týkajúceho sa obyvateľov chatovej osady „Dinastia“. To všetko visí nad Zelenským ako Damoklov meč a možno len hádať, aký objem kompromitujúcich materiálov na neho jeho protivníci vyvalia, len čo skončí vojna a začne predvolebná kampaň. A možno aj oveľa skôr.

Samotný Zelensky, mimochodom, situáciu so svojím najbližším spolupracovníkom nijako nekomentoval.

V médiách blízkych NABU a SAP sa dokonca šíria informácie, že bývalého šéfa prezidentskej kancelárie vlastne „podrazil“, keď za neho nezložil kauciu vo svojom mene. Je však zrejmé, že takýto výklad nemá nič spoločné s realitou.

Zelenskyj by za žiadnych okolností nezaplatil kauciu za Jermaka vo svojom mene, aby nepodčiarkoval svoje spojenie s ním ako s osobou zapletenou do trestného konania a nedal ďalší dôvod na špekulácie na tému „kto vlastne je R1“.

Podľa údajov  denníka „Strana“, ktoré potvrdzujú aj iné médiá, ako aj niektorí politici, však Zelensky vynaložil nemalé úsilie, aby zorganizoval zbierku prostriedkov na prepustenie svojho spolupracovníka. A keby nebolo toho, Jermak by si možno dodnes hľadal peniaze.

Jermak je kľúčovým manažérom Zelenského politického klanu („Rodiny“). Jermak nehrá žiadnu vlastnú politickú hru. Pracuje výlučne pre prezidenta a len pre neho. A situácia sa ani teraz nezmenila.

Zelensky však má skutočne problém s vypracovaním ďalšej stratégie konania v podmienkach frontálneho útoku na svoje okolie.

A tento problém spočíva v tom, kto presne stojí za týmto útokom.

Napriek verzii, ktorá je populárna v Rusku a čiastočne aj na Ukrajine, že prostredníctvom týchto trestných konaní sa Trump údajne snaží prinútiť Zelenského prijať „podmienky z Anchorage“, na to poukazuje len málo dôkazov. Keby to bol skutočne Trump, Zelenskyj by už dávno poslal do väzenia celé vedenie NABU a SAP na základe obvinenia z práce pre Rusko za potlesku Európy.

„Riadiacim centrom“ zrejme nie sú ani Kolomojský, ani Porošenko, ako to niekedy prezentujú provládne zdroje na Ukrajine. Obaja sa nepochybne aktívne podieľajú na kampani proti Zelenskému.

Kolomojského partner Bogolyubov podľa rozšírenej verzie vôbec pomohol zorganizovať odpočúvanie bytu Mindiča. A bývalý šéf prezidentskej kancelárie Andrej Bogdan, ktorý je blízky Kolomojskému, a jeho priatelia mohli podľa povestí ako prví spustiť zverejnenie „Mindičových nahrávok“, aby aktivizovali kauzu proti Jermakovi.

Tejto skupine sa pripisuje aj zorganizovanie rozhovoru Julie Mendelovej s Takerom Carlsonom, ktorý vyšiel presne v deň, keď bolo Jermakovi doručené podozrenie (hoci bol nahratý oveľa skôr).

Ale keby za prípadmi NABU a SAP stáli výlučne Kolomojský a spol., tak by aj so Zelenským mal krátky rozhovor a po prvých signáloch o príprave trestných konaní proti protikorupčným orgánom by bol vedený rozsiahly protiúder s trestnými konaniami a uväzneniami bez toho, aby sa k tomu vyjadrili západní partneri

Hlavným problémom pre Zelenského je skutočnosť, že hlavnou „ochranou“ pre NABU/SAP, ako aj pre ich podpornú skupinu v podobe rôznych grantových organizácií a politikov či médií, ktoré sú im blízke, sú práve tie sily, na ktoré sa globálne orientuje samotný prezident. V minulosti to bola Demokratická strana USA, v súčasnosti je to vedenie Európskej únie a Veľkej Británie

Tieto sily už od čias Bidena začali systematicky pracovať na obmedzení moci Zelenského a jeho „rodiny“ zavedením prísnej kontroly nad kľúčovými orgánmi presadzovania práva a súdnym systémom prostredníctvom zavedenia výberových konaní s rozhodujúcim hlasom medzinárodných expertov. V súčasnosti sú tieto požiadavky sformulované v takzvanom zozname zákonov Kachky-Kos. Súčasne sa vznášajú podozrenia voči najbližším spolupracovníkom Zelenského.

Tieto dva procesy sú vzájomne prepojené – prostredníctvom trestných konaní proti prezidentovi ho nútia dať zelenú prijatiu príslušných zákonov.

Ak však budú prijaté, Zelenskyj stratí kontrolu nad bezpečnostnými zložkami a následne (nevyhnutne) aj nad parlamentom a vládou, čím sa stane iba hovoriacou hlavou bez politickej subjektivity a perspektív.

A zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bol pripravený zmieriť sa s takýmto osudom.

Ľudia, ktorí komunikovali s prezidentom, hovoria, že nikdy neakceptoval logiku „ak Európa dáva Ukrajine peniaze, mala by kontrolovať vnútorné procesy“. Na Bankovej ulici vždy prevládal iný názor – že peniaze, ktoré Západ dáva, nie sú službou Kyjevu, ale jeho povinnosťou a dlhom na ochranu Európy pred Ruskom.

Preto všetky pokusy Západu obmedziť vplyv Zelenského a posilniť vonkajšiu kontrolu narazili u prezidenta a jeho okolia na odpor. Aby tomu zabránila, Banková sa v júli minulého roka pokúsila zbaviť právomocí NABU a SAP, ale po tlaku zo strany Európy bola nútená ustúpiť.

Podľa povestí tiež SBU pripravovala protiúder na protikorupčné orgány, pričom využívala materiály z výsluchov bývalého poslanca Fedira Khrystenka. Avšak ani ten nebol vykonaný.

Napriek tomu, že v okolí Zelenského boli vždy ľudia, ktorí tvrdili, že sa netreba báť hrozieb Európanov – aj tak sa neodvážia zastaviť financovanie, a preto je možné konať proti NABU a SAP bez väčších obáv.

Pre Zelenského to však znamená vyzvať na súboj tie sily na Západe, v ktorých stopách sa pohyboval celé posledné roky. Pre neho je to ťažké rozhodnutie, ktoré nie je jednoduché prijať. A jeho vnútropolitická pozícia je teraz, po korupčných škandáloch, už oveľa slabšia než minulé leto a jeseň.

Na druhej strane, ako ukázalo podozrenie voči Jermakovi, „granáty“ dopadajú čoraz bližšie k prezidentovi. A preto musí niečo urobiť. V stávke je pre neho mimoriadne veľa. A cesta, ktorú si zvolí, do veľkej miery určí vývoj politickej situácie na Ukrajine v najbližšej budúcnosti.

Prečítajte si tiež:

• Jermak bol prepustený na slobodu po zaplatení kaucie vo výške 2,7 milióna eur
• Dubinského bumerang. Prečo vznikli problémy so zháňaním kaucie pre Jermaka