„Poľsko sa zmenilo na imigračný štát“

Poľsko je už dlho jedným z najhomogénnejších európskych národov, pričom sa 95 až 97 percent obyvateľstva hlási k poľskej národnosti. V súčasnosti sa však vytvárajú podmienky pre čoraz výraznejšiu imigráciu, a to aj vďaka novému návrhu, ktorý by mohol rýchlo zvýšiť počet schvaľovaných povolení na pobyt.

Úrad poľského premiéra Donalda Tuska predložil návrh takzvaného „tichého súhlasu“, čo znamená predpoklad legalizácie pobytu cudzinca, ak úrady neodpovedia na jeho žiadosť do 60 dní. Z tohto nového vývoja by mohli mať prospech státisíce imigrantov ročne. „Poľsko sa premenilo na imigračný štát,“ píše poľský spravodajský portál Forsal.pl v súvislosti s novými zmenami.

Podľa tohto média požiadalo o dočasné povolenie na pobyt v Poľsku 509 237 cudzincov. Negatívne rozhodnutia predstavovali len 26 000 prípadov, kladné rozhodnutia 328 000 osôb a zvyšné konania boli zastavené alebo zostali nevybavené. Vzhľadom na súčasné čísla by tento nový systém „tichého súhlasu“, ktorý presadzuje Tuskova vláda v Poľsku, znamenal približne 150 000 ďalších predpokladaných povolení ročne.

Podľa poľského ministerstva vnútra a správy dopyt po zahraničných pracovníkoch na poľskom trhu práce naďalej priláka do krajiny rastúci počet migrantov, ale úrady sa domnievajú, že problémom je, že mnohí cudzinci teraz musia čakať mesiace, kým vojvodovia schvália ich povolenia na pobyt.

Dĺžka konania má vplyv na tých, ktorí prichádzajú do krajiny za sezónnou alebo manuálnou prácou, ako aj na občanov rozvinutých tretích krajín, ktorí prichádzajú do Poľska investovať, pracovať v IT alebo podnikať. Napríklad podiel indických prisťahovalcov v Poľsku rýchlo rastie.

Poľská vláda tvrdí, že v súčasnosti existujú dlhé čakacie doby pre cudzincov, ktoré spomaľujú proces udeľovania povolení, čo podľa vlády brzdí investície v Poľsku. Aby sa tento problém vyriešil, Kancelária predsedu vlády predložila návrh zmien a doplnení (UD408), ktorých cieľom je skrátiť túto čakaciu dobu prostredníctvom tzv. tichého súhlasu, píše portál Forsal.pl.

Zmeny a doplnenia, ktorých prijatie sa plánuje na druhý štvrťrok 2026, majú za cieľ skrátiť skutočnú čakaciu dobu na posúdenie žiadostí podaných občanmi vybraných tretích krajín, ktorí nepredstavujú zvýšené migračné riziko.

Vzhľadom na neistotu týkajúcu sa termínu ukončenia konania sa niektorí cudzinci rozhodnú nepodať príslušné žiadosti o pobyt. Namiesto toho sa rozhodnú pre víza alebo bezvízový styk, ktorý však umožňuje pobyt len na 90 dní v priebehu posledných šiestich mesiacov. Ďalším problémom je nemožnosť slobodne opustiť Poľsko počas čakania na rozhodnutie o povolení na pobyt. V praxi sa to týka aj osôb vykonávajúcich pracovné povinnosti v zahraničí.

Nové predpisy sa budú vzťahovať iba na občanov „najrozvinutejších tretích krajín“, v ktorých je bezpečnostná situácia stabilná. To by však mohlo napríklad umožniť Indom urýchliť ich prisťahovalectvo do Poľska, čo malo pre viaceré západné krajiny značné negatívne dôsledky.

Podľa návrhu sa mlčanlivý súhlas nadobudne 60 dní po podaní úplnej žiadosti. V prípade formálnych nedostatkov sa lehota bude počítať od momentu ich odstránenia. Návrh zákona tiež predpokladá, že toto riešenie sa bude vzťahovať iba na konania vedené vojvodami, t. j. v prvej správnej inštancii. Nebude sa vzťahovať na odvolacie konania vedené pred vedúcim Úradu pre cudzincov.

Tento skrátený proces nebude možný v prípade cudzincov zaradených do Šengenského informačného systému (SIS) alebo na zoznam osôb, ktorých pobyt v Poľsku je nežiaduci. Nové predpisy sa nebudú uplatňovať ani v prípade, ak sa počas výmeny informácií objavia náznaky ohrozenia národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku.

Návrh zákona tiež počíta s možnými bezpečnostnými kontrolami aj po tichom ukončení konania. Pokiaľ nebudú tieto kontroly ukončené, cudzinec nedostane pobytovú kartu. Ak sa neskôr zistí, že daná osoba predstavuje hrozbu, vojvoda bude môcť povolenie okamžite zrušiť.

Údaje Úradu pre cudzincov za rok 2025 ukazujú, že o povolenie na dočasný pobyt v Poľsku požiadalo 509 237 štátnych príslušníkov tretích krajín. Z toho bolo 187 676 žien a 321 561 mužov.

Celkovo bolo kladne rozhodnuté v prípade viac ako 328 000 osôb. Negatívne rozhodnutia sa týkali približne 26 000 prípadov. Zostávajúce konania boli zamietnuté alebo zostali bez preskúmania. Pre porovnanie, Poľsko vydalo 337 874 prvých povolení na pobyt občanom mimo EÚ, čo je najvyšší počet v Európskej únii, ešte v roku 2022 po vypuknutí vojny na Ukrajine. V roku 2023 tento počet dosiahol vrchol 642 789 prvých povolení na pobyt.

Do konca roka 2025 v Poľsku legálne pracovalo takmer 1,3 milióna cudzincov, čo je rekordný počet. Občania Ukrajiny podali v roku 2025 najväčší počet žiadostí, a to 288 537, nasledovali občania Bieloruska s 45 387 žiadosťami. Ďalej nasledovali občania Kolumbie s viac ako 22 000, Gruzínska s viac ako 20 000 a Indie s viac ako 18 000 žiadosťami.

Vysoké počty boli zaznamenané aj u občanov Moldavska, Turecka, Filipín a Nepálu, z ktorých každý podal viac ako 8 000 žiadostí. O dočasný pobyt v Poľsku požiadalo aj 4 501 ruských občanov, z ktorých bolo schválených viac ako 3 000 žiadostí.