„Európa je kresťanstvo“: Kardinál Müller tvrdí, že Západ ohrozuje islamská migrácia a „orwellovské“ globalistické elity

Kardinál Gerhard Müller varoval, že Západ ohrozuje islamská migrácia a „orwellovské“ globalistické elity a že bez návratu ku kresťanstvu neprežije.

V eseji uverejnenej na portáli kath.net nemecký kardinál podrobne opísal politické a náboženské problémy, ktorým Západ čelí, a vysledoval ich filozofické korene v antikresťanskom osvietení.

Uviedol, že západný svet nemôže prežiť bez kresťanskej viery, pretože „Západ nie je nič iné ako kultúrne spoločenstvo germánskych a slovanských kmeňov a národov, ktoré vzišlo z dedičstva Západnej ríše rímskej a je zjednotené vo viere v Krista, Syna Božieho a univerzálneho Spasiteľa ľudstva.“

„Európa je teda kresťanstvom v jeho syntéze s gréckou metafyzikou a rímskou vôľou po poriadku podľa princípu spravodlivosti – to znamená vôľou dať každému, čo mu patrí: suum cuique (Ulpian) alebo, teologicky povedané, nedotknuteľnou dôstojnosťou každého človeka ako obrazu a podoby Boha.“

„Mimo tejto definície Európa stráca svoju formujúcu dušu a stáva sa neživým telom, ktoré ako územie bez vlastníka padá do rúk najbližšieho a najsilnejšieho suseda,“ argumentoval.

S odvolaním sa na zosnulého pápeža Františka Müller povedal, že „už sme uprostred tretej svetovej vojny, ktorá prebieha po etapách.“ Vysvetlil to takto:

Ak sa pozrieme na globálny kontext, vidíme občianske vojny, rozpad právneho štátu v mnohých krajinách, orwellovský sledovací štát, aký si predstavuje Brusel (zákon o digitálnych službách, byrokratické vymazávanie národných identít), migráciu miliónov ľudí, ktorých už nie je možné integrovať do Európy, ale ktorí namiesto toho vytvárajú konkurenčné islamské spoločnosti, hlad a chudobu postihujúcu polovicu ľudstva, globálny terorizmus páchaný zločineckými gangmi a darebáckymi štátmi spolu s organizovaným zločinom, nestabilné politické podmienky v tradičných demokraciách, ktoré padajú do rúk globalistických elít s ich projektom jedného sveta úplne pod ich kontrolou – Brave New World à la Aldous Huxley (1922).

„Živá zostáva už len predstava o nadradenosti Západu,“ zamyslel sa Müller. „Mali by sme náš sekularizmus a materializmus – ako v časoch kolonializmu – vnucovať ako všeliek údajne zaostalému Východu a Juhu pod heslom: Rozvojová pomoc len pod podmienkou legalizácie manželstiev osôb rovnakého pohlavia a zabíjania detí v maternici, eutanázie a asistovanej samovraždy – a to všetko v záujme drastického zníženia počtu obyvateľstva z dôvodu ochrany klímy a nedostatku materiálnych zdrojov?“

Povrchný boj o zdroje a moc

V súvislosti s globálnymi konfliktmi Müller uviedol, že mnohí „vidia len povrchný boj o zdroje a moc“. „To, na čom však skutočne záleží, je boj o ľudskú dušu,“ vyhlásil kardinál. „Až keď vo svojich srdciach a svedomí znovu objavíme, že všetci pochádzame od jedného Otca v nebi – a že sme preto navzájom bratmi a sestrami –, môžeme dosiahnuť harmonické spolunažívanie.“ Müller sledoval korene dnešných politických problémov a straty viery v Boha a vyjadril sa k filozofii osvietenstva, ktorá presadzovala relativizmus.

„V svetonázore postkresťanského sekularizmu v Európe a Severnej Amerike existuje utópia ‚humanizmu bez Boha‘ (Henri de Lubac). Všetky otázky, ktoré nedokázali vyriešiť náboženstvá, by teraz v duchu rozumu a osvietenstva vyriešili veda a technika. A tak by vznikol svet bez násilia a utrpenia – raj tolerancie,“ uviedol.

„Kľúčové osobnosti osvietenstva považovali ‚náboženstvo‘ – a tým samozrejme mysleli kresťanstvo – s jeho jednoznačným nárokom na pravdu za zdroj fanatizmu a poverčivosti,“ pokračoval Müller. „V najlepšom prípade mohlo pred osvieteným rozumom a modernou vedou prežiť kresťanstvo obmedzené na morálku a kultúru, bez dogmatického nároku na pravdu.“

„Tento vysvetľujúci rámec sa dodnes nachádza v hodnotení terorizmu takzvanými islamistami. Toto náboženstvo sa musí prostredníctvom sily osvieteného rozumu oslobodiť od potenciálu násilia, ktorý je vlastný povahe každého zjaveného náboženstva a viere v jedného Boha pravdy. Iba dôsledný relativizmus vo veci pravdy môže skrotiť a dostať pod kontrolu latentnú sklon k násiliu, ktorý je vlastný monoteizmu v judaizme, kresťanstve a islame.“

Cena relativizmu je veľmi vysoká

„Cena relativizmu je však veľmi vysoká,“ zdôraznil Müller. „Nevyhnutne vedie k diktatúre myslenia. Ak by už všetci ľudia neboli zjednotení v hľadaní pravdy a v láske k nej, miesto uvoľnené svedomím pravdy by musela zaujať ideológia totalitného svetonázoru a spoločenský poriadok ‚nového človeka‘.“

„Ale ako môže obmedzený rozum smrteľných Hegela a Marxa – nehovoriac o menších ‚spasiteľoch sveta‘ od gnosticizmu po New Age – dospieť k absolútnym pravdám, ktorým nútia svojich smrteľných spoluľudí podriadiť sa prostredníctvom vymývania mozgov a násilia?“ spýtal sa Müller.

„Obmedzený ľudský rozum nikdy nezjednotí pravdu a slobodu bez násilia,“ uzavrel.