Ruskí generáli sa pomaly učia zo svojich strategických chýb. Generál Valerij Gerasimov spackal úvodný ruský útok na Kyjev, minulé leto zbabral útok na východný Donbas a za posledných päť mesiacov premrhal desaťtisíce vojakov na márnu ofenzívu na tom istom fronte. Teraz sa blíži ukrajinská ofenzíva. Napriek tomu všetkému sa zdá, že ruská armáda sa stále učí a zlepšuje v dôležitých smeroch.

Nový dokument, ktorý uverejnili Jack Watling a Nick Reynolds z londýnskeho think-tanku Royal United Services Institute, ukazuje, ako sa ruská taktika vyvíjala. Watling a Reynolds v uplynulom roku opakovane navštívili Ukrajinu a publikovali podrobné štúdie o vojne, ktoré sa horlivo čítajú v západných ozbrojených silách a na ministerstvách obrany. Ich najnovší dokument vychádza z rozhovorov s ukrajinským generálnym štábom a desiatimi brigádami. Poukazujú na niekoľko oblastí zmien – mnohé z nich budú predstavovať veľkú hrozbu pre ofenzívne plány Ukrajiny.

Podľa The economist, je najdôležitejšia základná taktika pechoty. Rusko začalo vojnu pomocou práporných taktických skupín alebo BTG, formácií približne 800 mužov vybavených – teoreticky – pancierom, delostrelectvom a protivzdušnou obranou. Ukázalo sa, že sú žalostne poddimenzované a takticky neschopné. Odvtedy sa táto štruktúra rozpadla. Podľa The Economist, Rusko teraz posiela malé balíky “jednorazovej” pechoty, po niekoľkých mužoch, často pod vplyvom amfetamínov, aby “bojovali… až do smrti”. Nie je to ani tak ľudská vlna, ako skôr ľudský prúd. Odhaľuje však ukrajinské pozície a spotrebúva ukrajinskú muníciu.

Potom nastupujú väčšie skupiny lepšie vycvičenej útočnej pechoty, podporované obrnencami, mínometmi a delostrelectvom. “Nedá sa povedať, že by nepriateľ nevedel bojovať,” hovorí generálmajor Viktor Nikoljuk, ktorý má na starosti výcvik ukrajinských ozbrojených síl, a poukazuje na súkromnú vojenskú skupinu Wagner a rastúcu schopnosť Ruska bojovať v noci. “Veľa sme sa od nich naučili aj v oblasti taktiky.” Ak je pozícia obsadená, zvykne byť opevnená do 12 hodín. “Pozoruhodná je… rýchlosť, s akou sa ruská pechota zakopáva, a rozsah, v akom zlepšuje svoje bojové pozície,” tvrdia Watling a Reynolds. Ruskí ženisti si počínajú mimoriadne dobre pri budovaní opevnení, kladení mostov a umiestňovaní mínových polí. V niektorých oblastiach siahajú obranné opevnenia až do vzdialenosti 30 km.

Podľa The Economist, zlepšuje sa aj delostrelectvo. Hoci sa rýchlosť paľby znížila – z 12 miliónov striel v minulom roku na predpokladaných 7 miliónov v tomto roku – ruské delostrelectvo sa zlepšuje. Prieskumné bezpilotné lietadlá sú čoraz účinnejšie a umožňujú delám zasiahnuť ukrajinské ciele do troch až piatich minút od ich odhalenia. Pomáha tomu aj čoraz častejšie využívanie systému Strelets, malého počítača, ktorý spája drony a pozemné senzory s delostreleckými batériami. Bežnou taktikou, uvádzajú autori, “je, že Rusi sa stiahnu z napadnutej pozície a potom ju zasypú paľbou, keď sa ju ukrajinské jednotky pokúsia obsadiť”.

Podľa The Economist, taktika obrnencov sa tiež vyvíja. Ruské tanky sa už nesnažia preraziť nepriateľské línie úderom a rýchlosťou. Namiesto toho poskytujú palebnú silu z bezpečnej vzdialenosti. V správe sa uvádza, že hoci Rusko používa T-62 a T-55 – starobylé tanky vytiahnuté zo skladov -, na internete sa z nich západná verejnosť vo veľkom vysmieva, ich zbrane sú naďalej účinné a “predstavujú vážnu hrozbu na bojisku”, keď Ukrajina nemôže nasadiť protitankové riadené strely (atgms). Aj keď sú atgmy k dispozícii, ťažšie sa im ide. Ruské tanky sa lepšie skrývajú používaním tepelnej kamufláže a bojujú za súmraku a na úsvite, keď je ich teplotná stopa menej zjavná. Ruský reaktívny pancier, ktorý exploduje smerom von, aby odrazil prichádzajúce strely, sa “ukázal ako veľmi účinný”, pričom niektoré tanky prežili viacero zásahov.

Jedným z najviac zanedbávaných – ale najdôležitejších – aspektov vojny bol elektronický boj, resp. Podľa západných a ukrajinských predstaviteľov je to pravdepodobne oblasť, kde ruské prispôsobenie a zlepšenie bolo najpôsobivejšie, pokračuje The Economist. Rusko rozmiestnilo veľké systémy EW na každom 10-kilometrovom úseku frontu. Vo veľkej miere sú zamerané na bezpilotné lietadlá. A fungujú: Ukrajinský predstaviteľ pre The Economist uviedol, že Ukrajina mesačne stráca neuveriteľných 10 000 dronov, čo predstavuje viac ako 300 stratených dronov denne. EW je zodpovedný za približne polovicu týchto strát. Pripomína, že taktické prieskumné drony sa zmenili na majetok na jedno použitie – skôr na muníciu ako na lietadlo. Rusko využíva EW aj na vytváranie návnad, ktoré majú zmiasť ukrajinské jednotky.

Podľa The Economist, posilňuje sa aj ruská protivzdušná obrana, ktorá bola minulý rok často vysmievaná. Sú čoraz viac prepojené, čo im umožňuje zdieľať údaje o prichádzajúcich hrozbách, a tak zostreľujú značnú časť úderov GMLRS – GPS navádzaných striel, odpaľovaných z amerických odpaľovacích zariadení Himars – ktoré vlani spôsobili chaos na ruskom veliteľstve. Rusko sťahuje tieto veliteľské a riadiace centrá ďalej do úzadia, rozptyľuje ich a spevňuje a zapája do vlastnej “hustej a robustnej” telekomunikačnej siete ktorú si vytvára na Ukrajine, pričom fyzické káble sú predĺžené k brigádam bližšie k frontu. Stanovištia budú stále zraniteľné raketami Storm Shadow, ktoré v máji poslala Británia, ale ich cena a nedostatok znamenajú, že sa nemôžu používať tak voľne ako gmlrs.

Podľa The Economist, jedným z kultových citátov z prvej časti vojny bol výrok maskovaného ukrajinského vojaka, ktorý sa zamýšľal nad neschopnosťou Ruska. “Máme šťastie, že sú takí zasraní hlupáci,” poznamenal. “Sú to len hlupáci. Lietajú nad nami a strieľajú kurva vie kam.” Ruskú armádu naďalej sužujú problémy: nielenže sa rok pokúšala dobyť Bachmut, ale teraz ju z bokov mesta zatláčajú späť. Napriek tomu sú ruské sily schopné sa poučiť. Počiatočnú ruskú nadutosť nahradil zdravý rešpekt voči ukrajinským schopnostiam, tvrdia velitelia. “Existujú dôkazy o centralizovanom procese identifikácie nedostatkov v nasadení a vypracovaní zmierňujúcich opatrení,” uzatvárajú autori.

Podľa The Economist, tieto zistenia by mohli vyvolať dojem, že ukrajinská protiofenzíva je odsúdená na zánik. To však zďaleka nie je pravda. Watling a Reynolds dospeli k záveru, že kľúčom nie sú ani tak nové zbrane, ako skôr rozumná taktika: “Ak Ukrajina dokáže narušiť ruskú obranu a vnútiť jej dynamickú situáciu, ruské jednotky pravdepodobne rýchlo stratia koordináciu.” Prelomenie obrany a využitie medzier si podľa nich bude vyžadovať správne zvládnutie základných vecí: zásobu náhradných dielov pre darované vybavenie, príručky preložené do ukrajinčiny a dobré cvičenia v predstihu. Britské obranné spravodajstvo 14. mája uviedlo, že ruské sily na Ukrajine pravdepodobne nemajú “veľkú, schopnú, mobilnú rezervu, ktorá by mohla reagovať na vznikajúce… výzvy”. Ruský obranný systém je oveľa lepší. Je však tiež krehký. A stále sa dá rozbiť, uzatvára The Economist.