Ruský portál Svobodnaja pressa zverejnil zamyslenie indického diplomata a analytika  M. M. K. Bhadrakumara nad ekonomickými dôsledkami stupňujúceho sa napätia medzi USA a Čínou.

V súvislosti s týmto napätím oznámilo päť najväčších štátnych spoločností  Ríše stredu svoj zámer stiahnuť svoje akcie z newyorskej burzy. Sú to spoločnosti PetroChinaCoLtd, ChinaLifeInsuranceCo, China Petroleum &ChemicalCorp, AluminiumCorp of China a SinopecShanghaiPetrochemicalCo s trhovou kapitalizáciou viac ako 300 miliárd USD.

Od augusta 2022 je trhová kapitalizácia týchto čínskych gigantov takáto: PetroChina – 132,11 miliardy USD), ChinaLifeInsurance – 94,88 miliardy USD, China Petroleum &ChemicalCorp – 70,23 miliardy USD, AluminiumCorp of China – 10,29 miliardy USD (je druhým najväčším výrobcom oxidu hlinitého na svete a tretím najväčším výrobcom primárneho hliníka) a SinopecShanghaiPetrochemical Co. – dcérska spoločnosť Sinopecu (trhová kapitalizácia: 68,45 miliardy USD) a jedna z najväčších petrochemických spoločností v Číne.

Dôvodom je predovšetkým snaha USA o väčšiu kontrolu čínskych spoločností registrovaných v Spojených štátoch, o ktorú sa americké regulačné orgány usilujú od prijatia príslušného zákona Kongresom v roku 2020 za Trumpovej vlády. Legislatíva nadväzuje na neúspech zdĺhavých rokovaní o tom, aby americké regulačné orgány mohli získať úplný prístup k audítorským dokumentom čínskych spoločností registrovaných v USA, čo Peking považuje za krok, vedený proti čínskym spoločnostiam na ich „finančné odhalenie”.

Z hľadiska trhovej kapitalizácie newyorskej burzy ako celku (ktorá v súčasnosti dosahuje 26,2 bilióna USD), ako aj z hľadiska amerických depozitných akcií piatich čínskych spoločností nie je tento vývoj sám o sebe pre burzu nijako zdrvujúci, má však určité dôsledky.

Prinesie to newyorskej burze neslávnu reklamu? Možno to nakoniec tak dopadne. Bude to mať veľký vplyv na činnosť čínskych spoločností? Je to nepravdepodobné. Napríklad americké depozitné akcie spoločnosti PetroChina predstavovali približne 0,45 % celkového akciového kapitálu spoločnosti.

Napriek tomu ide o prelomový vývoj, ktorý si finančné trhy všimnú, keďže čoraz viac čínskych firiem tiež oznámilo svoj zámer odísť z trhov USA. Zaujímavé je, že právne predpisy USA na rok 2020 tiež vyžadujú  vyradenie spoločností zo zoznamu kótovaných na burze v USA, prostredníctvom zmeny pravidiel auditu. Od konca júla zaradila americká Komisia pre cenné papiere a burzy na svoj kontrolný zoznam vylúčených spoločností 159 čínskych verejných spoločností (spoločností, ktoré pôsobia v Číne).

Vzhľadom na to, že boj o udržanie vedúcej pozície na svetových kapitálových trhoch je tvrdý, na vnímaní globálnych investorov záleží a odchod čínskych spoločností s vysokým potenciálom sa nemôže neodraziť na newyorskej burze. WallStreet je tiež silným lobistom. Čínsky plán teda môže spočívať v tlaku na uvoľnenie prísnych amerických predpisov, ktoré v súčasnosti uťahujú skrutky čínskym spoločnostiam získavajúcim peniaze v USA, pokiaľ plne nevysvetlia svoje právne štruktúry a nezverejnia riziko zasahovania čínskej vlády do ich podnikania.

Je zrejmé, že Čína má záujem na dosiahnutí konsenzu. Konečným lakmusovým papierikom bude, či budú väčšie čínske štátne firmy vylúčené z trhov USA. V USA je registrovaných približne 250 čínskych spoločností. V tejto oblasti sa prejaví neistota vo vzťahoch medzi USA a Čínou.

Je len prirodzené, že čínske spoločnosti zmenia svoj prístup k financovaniu. Radšej sa mnohé isto rozhodnú napríklad vstúpiť na burzu v Hongkongu, než by sa vystavovali rastúcim politickým rizikám v USA. Politické riziká môžu pochádzať z rôznych zdrojov.

Tradične ich možno hodnotiť z hľadiska politických rozhodnutí a zmien ovplyvňujúcich obchodné tarify, dane, pracovné podmienky, privatizáciu a reguláciu, zmeny v politickom vedení, politickú nestabilitu alebo neistotu spôsobenú terorizmom, nepokojmi, prevratmi alebo vojnou atď. Všetky tieto faktory môžu ohroziť schopnosť spoločnosti realizovať zvolenú stratégiu a jej schopnosť efektívnedodávať svoje výrobky alebo služby.

Geopolitické riziká – ako napríklad konflikt na Ukrajine – však priniesli úplne novú situáciu. „Pekelné“ sankcie totiž zmrazili ruskú menu a zlaté rezervy, skonfiškovali ruský súkromný majetok a vyhnali ruské banky zo západného bankového systému. Poprední západní politici naznačili, že podobné hrozné veci by sa mohli stať aj Číne, ak bude pomáhať Rusku. Vzhľadom na veľkosť čínskej ekonomiky v porovnaní s ruskou a vysoký stupeň vzájomnej závislosti v obchode medzi EÚ a Čínou a v hospodárskych vzťahoch medzi USA a Čínou je to však ľahšie povedať ako urobiť.

Situácia na Taiwane je medzitým čoraz hrozivejšia. Po návšteve predsedníčky Snemovne reprezentantov NancyPelosiovej v Tchaj-peji v dňoch 2. – 3. augusta sa Čína vyjadrila, že „na bilaterálne vzťahy to bude mať vážne a rozsiahle dôsledky, a to aj v hospodárskej oblasti”, pričom ako príklad uviedla rozhodnutie popredného čínskeho výrobcu batérií pre elektrické vozidlá ContemporaryAmperexTechnologyCo pozastaviť svoje plány na výstavbu závodu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov v Severnej Amerike.

V jednom anonymnom komentári v GlobalTimes zo 4. augusta sa objavila hrozba, že „so začiatkom veľkých vojenských cvičení v okolí ostrova Taiwan pevninská Čína vlastne začala alebo urýchlila proces zjednotenia, ktorý USA nemôžu zastaviť”. To znamená, že Čína je v skutočnosti pripravená na intervenciu USA. Môžeme si len predstaviť, čo urobí Čína, aby eliminovala potenciálne riziká vrátane svojich obrovských zásob amerických štátnych dlhopisov.”

Čína je po Japonsku druhým najväčším zahraničným držiteľom amerických štátnych dlhopisov. Čínska držba amerických štátnych cenných papierov v máji klesla prvýkrát za 12 rokovpod 1 bilión USD na 980,8 miliardy USD.Ďalšie zhoršovanie čínsko-amerických vzťahov bude mať pravdepodobne priamy vplyv na ochotu Číny podstupovať riziká spojené s držbou amerických štátnych dlhopisov a zníženie ich sumyby mohlo byť opatrným riešením. To by mohlo zasadiť ďalší úder globálnej pozícii amerického dolára, ktorý je skutočným pilierom americkej ekonomiky.

„Rusko-ukrajinský konflikt už teraz zasadil vážnu ranu dôvere v dolár. Ak teraz Čína zníži objem držby amerických štátnych dlhopisov, eskalácia napätia medzi Čínou a USA by mohla ďalej oslabiť postavenie dolára. V tomto zmysle Pelosiovej„maturitný výlet” v konečnom dôsledku poškodí ekonomiku USA spôsobom, ktorý podkope dôveru v dolár.”

Môže sa to zdať prehnané, ale koniec koncov, takéto rúhavé myšlienky sa objavujúuž aj v médiách. Dobré na tom všetkom je, že Washington aj Peking sa zrejme zhodujú v tom, že táranie je lepšie ako vojna.

V širšom zmysle rozlúčková správa o návšteve Pelosiovej, ktorú počas telefonátu na tlačovej konferencii predniesol Kurt Campbell, koordinátor pre indo-pacifické záležitosti v Bidenovej Rade pre národnú bezpečnosť, bola potvrdením toho, že keď koncom júla naposledy telefonovali, Biden a čínsky prezident Si Ťin-pching nadhodili možnosť osobného stretnutia „a dohodli sa, že ich tímy budú pokračovať v práci na doriešení podrobností”.Campbell uviedol, že zatiaľ neboli oznámené žiadne nové podrobnosti, ale očakáva sa, že obaja lídri sa zúčastnia na novembrovom zasadnutí G20 na Bali.V týchto výnimočných časoch americkej politiky nie je nič isté. Campbellzároveň ale odsúdil aj sankcie Pekingu voči Pelosiovej a členom jej rodiny.

Povedal, že USA zabezpečia slobodu plavby v Taiwanskom prielive a v celom regióne, ale dodal:„nebudeme pôsobiť reflexívne a nekľakneme na kolená. Budeme trpezliví a efektívni. Budeme pokračovať v preletoch, plavbe a operáciách tam, kde to medzinárodné právo umožňuje, v súlade s naším dlhodobým záväzkom slobody plavby, ktorý v najbližších týždňoch bude zahŕňať aj štandardné prelety cez Taiwanský prieliv.”

Dôležité je dodať, že Campbell neuviedol žiadne podrobnosti o tom, kedy sa takéto tranzity uskutočnia, a nepotvrdil ani správy, že USA sa rozhodli zrušiť plavbu lietadlovej lodecez prieliv, pretože Bidenova administratíva údajne „nechce eskalovať konfrontáciu”. Napriek tomu cez Taiwanský prieliv minulý týždeň preplávali dve americké vojnové lode.