Postava Supermana vznikla v časoch nevinnosti v Spojených štátoch, keď sa skutočne verilo, že “americká cesta” sa chápe ako záväzok k pravde, rovnosti pred zákonom a boja za malého človeka. Boli sme naivní, konštatuje Larry Johnson vo svojom poslednom príspevku.

Teraz žijeme v dobe, keď sa lži prezentujú ako “pravda” a každý, kto sa odváži proti týmto lžiam vystúpiť, je obvinený z rasizmu, transfóbie alebo proputinovskej orientácie. Skrátka, konšpiračný teoretik. Začal som o tom hlbšie premýšľať v súvislosti s odhaleniami Tuckera Carlsona z tohto týždňa o takzvanom povstaní 6. januára. Predtým, ako Carlson ukázal skutočné videozáznamy z Kapitolu, bola svetu, nielen americkej verejnosti, predložená zručne pripravená záplava propagandy, ktorá vykresľovala Trumpových priaznivcov ako násilných rasistov, ktorí bezhlavo zabíjali policajtov na Kapitole. To je lož. Trumpovi priaznivci 6. januára nezabili ani jedného policajta akéhokoľvek druhu. Ani jedného. Napriek tomu vysokopostavení predstavitelia vlády USA, ako napríklad podlý generálny prokurátor Merrick Garland, naďalej opakujú túto nepravdu a nikto z mainstreamových médií jeho lživosť nevyvracia.

Nejde však len o 6. január. Vláda Spojených štátov a mnohí jej občania prijímajú cunami lží. Tu je niekoľko z nich:

• Hospodárstvu sa darí a inflácia je pod kontrolou.
• Muži môžu mať deti.
• Bieli rasisti predstavujú najväčšiu hrozbu pre americkú bezpečnosť.
• Rusko je komunistický, autoritatívny štát.
• Nosenie masiek a očkovanie zabraňuje chytiť COVID.
• Rusko sa miešalo do volieb v roku 2016 a poistilo víťazstvo Donalda Trumpa.
• Ruská armáda je slabá a na Ukrajine dosahuje slabé výsledky.
• Ukrajinský prezident Zelenskyj je na úrovni Winstona Churchilla.

Spojené štáty majú najväčšiu a najsilnejšiu armádu na svete.

Keď si o sebe klamete, ohrozujete sa. Povedzme, že meriate meter osemdesiat a vážite 100 kg. Namiesto toho, aby ste si priznali, že ste tučný lajdák a hrozí vám cukrovka, naďalej jete potraviny nasýtené cukrom a trváte na tom, že ste zdraví. Nezáleží na tom, čo si o sebe myslíte, biológia a lekárske fakty vás dobehnú a pravdepodobne nebudete mať dlhý život.

Rovnaký princíp o nepriaznivých dôsledkoch sebaklamu platí aj pre národné štáty. Najmä Amerika sa nachádza v neistom momente svojich dejín a správa sa ako kokaínový narkoman, ktorý si rád občas dá aj fentanyl. Spojené štáty sa ešte nepredávkovali, ale je len otázkou času, kedy ich pokračujúce excesy – hospodárske, sociálne a vojenské – vyvolajú fatálnu krízu.

Spomeňme si na fanatickú podporu Bidenovej administratívy Ukrajine. Ukrajina je jednou z najskorumpovanejších krajín na svete, ale Bidenov tím ju s pomocou médií naďalej vykresľuje ako prekvitajúcu demokraciu. Od priateľa, ktorý videl niektoré z brífingov CIA o Ukrajine, som sa dozvedel, že spravodajská komunita USA trvá na tom, že Rusku dochádzajú zbrane a jeho vojská podávajú slabé výkony. CIA to povedala, takže to musí byť pravda. Je to tak?

Omyl! Vojna na Ukrajine odhalila nepríjemnú a nebezpečnú pravdu, že Amerika stratila schopnosť masovo a včas vyrábať delostrelecké granáty, riadené strely a ďalšie dôležité vojenské vybavenie. Zatiaľ čo CIA a západné médiá naďalej trvajú na tom, že Rusku dochádzajú rakety a strely, Rusko naďalej vystreľuje v priemere 20 000 delostreleckých nábojov denne (v porovnaní s iba 3 až 5 tisíc kusmi, ktoré vystrelí Ukrajina).

Chápem potrebu klamať verejnosti o vojenských plánoch a taktike a chrániť dôverné spravodajské zdroje. Ale to nie je to, čo sa teraz deje. Je to iné ako klamstvá, ktoré sa americkej verejnosti hovorili o vojne vo Vietname. Vtedy aspoň existovali spravodajskí dôstojníci v CIA a armáde, ktorí informovali pravdu o obrovskej veľkosti partizánov Vietkongu a efektívnosti severovietnamskej armády. Politici – najmä Johnson a Nixon – naďalej klamali, ale čelili skeptickej a niekedy aj nepriateľskej tlači. V Spojených štátoch aspoň prebiehala zdravá diskusia, hoci americká vláda vynakladala veľké úsilie, aby očiernila a pošpinila každého, kto trval na tom, že vojna vo Vietname je nesprávna.

To teraz nemáme. Jediný, kto v hlavných médiách hovorí o týchto lžiach, je Tucker Carlson. A na neho útočia vodcovia demokratov aj republikánov. Ako sa opovažuje nazývať blbosť blbosťou?

Propaganda, žiaľ, presviedča veľký počet Američanov, že Rusko, Čína, Irán a Severná Kórea sú našimi nepriateľmi a treba ich zastaviť, a čo je najznepokojujúcejšie, že na to máme vojenské prostriedky. Nedávno som sa rozprával s armádnym poddôstojníkom vo výslužbe. Tento muž po odchode z armády zastával vysokú funkciu v Agentúre obranného spravodajstva. Povedal mi, že “ruská armáda je hrozná a prehráva”. Keď som sa mu snažil vysvetliť, prečo to nie je pravda, a ponúkol som mu niekoľko faktov, ktoré sú verejne známe, prerušil rozhovor a odmietol sa o tom ďalej baviť. Chcel by som povedať, že to bol ojedinelý prípad, ale nie je to tak.

Asi je to podobné, ako keď máte priateľa, ktorý je závislý od drog alebo alkoholu a smeruje k tragickému koncu. Logika a rozum nefungujú. Ten človek alebo tá krajina musí padnúť na dno a uvedomiť si, že je potrebná zmena.

Správa z tohto týždňa, že Čína sprostredkúva zblíženie medzi Iránom a Saudskou Arábiou, je prelomovým momentom slabnúceho vplyvu Ameriky na Blízkom východe a vzniku nového medzinárodného poriadku, ktorý bude mimo jej kontroly. Spojené štáty, ktoré vyšli z druhej svetovej vojny prakticky bez ujmy, si zvykli určovať medzinárodnú agendu a nútiť ostatné národy, aby sa prispôsobili ich vôli. Tieto časy sú preč a väčšina Američanov nechápe význam týchto zmien.

Klamanie národných vodcov sebe samým a svojim poddaným nie je ničím novým. Dlhoročný rumunský komunistický diktátor Nicolae Ceaușescu sa to naučil tvrdým spôsobom. Rovnako sa učili aj Adolf Hitler, Saddám Husajn a Ngo Diem. Amerika sa stále zmieta v mýte Supermana. Stále veríme, že dokážeme preskočiť vysokú budovu jedným skokom. NASA však už nedokáže zostaviť vesmírnu loď, ktorá by spoľahlivo a bezpečne dopravila amerických astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Na to potrebujeme Rusov alebo Elona Muska.

Keď som bol štrnásťročný tínedžer (to bolo pred viac ako 50 rokmi), čítal som knihu Williama Shirera, Vzostup a pád Tretej ríše. Urobila na mňa trvalý dojem; najmä časť knihy opisujúca konečné riešenie. Spomínam si, ako som si kládol otázku, prečo obyvatelia Nemecka nevideli hrozbu, ktorú systém NAZI predstavoval pre nich a pre svet. Prečo neurobili niečo, aby ho zastavili? Teraz si myslím, že to chápem. Nemecký ľud bol zaplavený lžami a namiesto toho, aby sa bránil a žiadal pravdu, podľahol týmto lžiam. Obávam sa, že rovnaká dynamika je teraz v hre v Spojených štátoch a v Európe. V určitom okamihu sa lži zrútia.