Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Cviková v. Slovensko – zhrnutie podstatných častí

Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Cviková v. Slovensko – zhrnutie podstatných častí

Bratislava 20. júna 2024 (HSP/Pravnelisty/Foto:TASR – Ján Krošlák)

 

Dňa 13.06.2024 vydal Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) rozsudok vo veci sťažovateľky Denisy Cvikovej (ďalej len „sťažovateľka“) proti Slovenskej republike (ďalej len „rozhodnutie“)

Denisu C. Cviková
Na snímke obvinená sudkyňa Denisa C.

Sťažovateľka sa pred ESĽP domáhala vyslovenia porušenia jej základných práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 Dohovoru, ktorý garantuje základné právo na osobnú slobodu a bezpečnosť a podľa čl. 8 Dohovoru, ktorý zaručuje každému právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Reklama

Sťažovateľka bola od roku 2012 profesionálnou sudkyňou. Od konca roku 2019 bola podozrivá zo spáchania viacerých trestných činov spolu s inými sudcami v trestnej veci známej ako „kauza Búrka“.

Následne dňa 09.03.2020 jej bolo vznesené obvinenie na tom skutkovom základe, že mala v kauze „Zmenky“ na podnet osoby C pomôcť zákonnej sudkyni D tohto obchodno-právneho sporu vypracovať rozsudok za čo mala vziať od osoby A úplatok, ktorý jej mala sprostredkovane odovzdať osoba C.

Reklama

Ešte pred vznesením obvinenia vydal dňa 24.01.2020 Špecializovaný trestný súd (ďalej len „ŠTS“) príkaz na domovú prehliadku v obydlí sťažovateľky na podklade predpokladu, že budú u nej veci dôležité pre trestné konanie, in concreto počítače, mobilné telefóny alebo iné nosiče informácií, ktoré by mohli preukázať prípadnú trestnú činnosť.

Príkaz na domovú prehliadku bol vykonaný dňa 29.01.2020, kedy jej boli na podklade tohto príkazu zaistené 2 mobilné telefóny, notebook, 3 hard-disky a listina týkajúca sa kauzy zmenky.

Bezprostredne po vznesení obvinenia bola sťažovateľka dňa 11.03.2020 obmedzená na osobnej slobode zadržaním a následne bola uznesením sudcu pre prípravné konanie ŠTS vzatá do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

Proti uzneseniu ŠTS o vzatí do väzby podala sťažovateľka sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) dňa 20.03.2020 zamietol a stotožnil sa so závermi sudcu pre prípravné konanie.

Pre kontext je nutné uviesť, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo založené predovšetkým na prepisoch komunikácie z mobilného telefónu osoby A a výpovede sudcu B, ktorému bolo za spoluprácu s OČTK dočasne odložené vznesenie obvinenia. K tomuto sťažovateľka v sťažnosti proti uzneseniu ŠTS o jej vzatí do väzby vyslovene uviedla, že tento „svedok“ má pre vidinu beztrestnosti svojho konania motiváciu uvádzať akékoľvek informácie týkajúce sa spoluobvinených.

Reklama

Proti uvedenému rozhodnutiu NS SR podala sťažovateľka aj ústavnú sťažnosť, ktorej Ústavný súd dňa 09.06.2020 nevyhovel.

Dňa 13.07.2020 podala sťažovateľka žiadosť o jej prepustenie z väzby, ktoré opierala najmä o výpoveď sudkyne D (teda sudkyne, ktorej mala sťažovateľka podľa uznesenia o vznesení obvinenia za úplatok pomáhať s vypracovaním rozsudku), ktorá uviedla, že bola sudkyňa v kauze zmenky, ktorá priťahovala významnú mediálnu pozornosť a so sťažovateľkou sa radila o niektorých právnych otázkach súvisiacich s touto kauzou, nakoľko sťažovateľka bola skúsenejšia a dlhoročne pôsobiaca sudkyňa. Jedným dychom zároveň poprela, že by rozsudok mala vypracovať sťažovateľka a uviedla, že rozsudok vypracovala ona ako zákonná sudkyňa, ktorá v danej veci konala. Na podklade tejto výpovede sťažovateľka argumentovala, že dôvodnosť obvinenia ako nevyhnutná materiálna podmienka väzby bola natoľko oslabená, že musela byť z väzby prepustená.

Dňa 05.08.2020 ŠTS dospel k záveru, že sťažovateľka by mala byť prepustená z väzby, nakoľko jej dôvody už ďalej netrvali. Voči uvedenému uzneseniu o prepustení z väzby podal prokurátor sťažnosť, o ktorej následne rozhodoval 5. senát NS SR, ktorý dňa 24.08.2020 uznesenie ŠTS o prepustení z väzby zrušil a ponechal sťažovateľku vo väzbe. Najdôležitejšou okolnosťou, ktorú je nutné k tomu rozhodnutiu uviesť, a v kontexte ktorej bude aj ESĽP neskôr konformitu tohto rozhodnutia vyhodnocovať je, že predseda tohto senátu ex proprio motu (z vlastnej iniciatívy) poukázal na listinu, ktorá bola zaistená pri domovej prehliadke u sťažovateľky, napriek tomu, že prokurátor na túto listinu žiadnym spôsobom nepoukazoval a nebola ani rozhodujúcim dôkazom, ktorý by zavážil pri predošlom rozhodovaní o väzbe sťažovateľky. Z tejto listiny senát 5T NS SR vyvodil, že dôvody kolúznej väzby ďalej trvajú.

Toto rozhodnutie senátu 5T napadla sťažovateľka na ústavnom súde, kde uvádzala, že procesným postupom NS SR bol narušený princíp rovnosti zbraní, a že jej ponechanie vo väzbe založil na skutočnostiach, ku ktorým nemala možnosť sa žiadnym spôsobom brániť a predkladať vlastné argumenty. Dňa 01.12.2020 Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako neopodstatnenú, pričom uviedol, že princíp rovností zbraní porušený nebol, a že sťažovateľka mala možnosť sa k uvedeným skutočnostiam vyjadriť.

Z väzby bola následne prepustená dňa 08.10.2020 rozhodnutím iného senátu NS SR, ktorý potvrdil rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie, ktorým nevyhovel návrhu prokurátora na predĺženie jej väzby.

Reklama

ESĽP v prvom rade poukázal na ustálenú judikatúru vo vzťahu k čl. 5 Dohovoru, podľa ktorej je „dôvodnosť obvinenia, na podklade ktorého je následne založené obmedzenie osobnej slobody esenciálnou zárukou pred svojvoľným obmedzením osobnej slobody.“ (bod 57 rozhodnutia)

Taktiež dal ESĽP do pozornosti, že „v prípade absencie dôvodnosti obvinenia nemôže byť zadržanie a následne obmedzenie osobnej slobody za žiadnych okolností slúžiť ako nástroj, ktorým sa má zabezpečiť priznanie obvineného alebo spolupráca s OČTK“. (bod 58 rozhodnutia)

„Ďalšie ponechanie obvineného vo väzbe je možné výlučne ak konkrétne okolnosti prípadu a verejný záujem na jeho trestnom stíhaní prevyšuje záujem na ochrane osobnej slobody jednotlivca.“ (bod 63 rozhodnutia)

„Až do právoplatného odsúdenia musí bezpodmienečne platiť princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje prepustenie z väzby ak okolnosti, ktoré odôvodňovali ponechanie obvineného vo väzbe pominuli.“ (bod 64 rozhodnutia)

Vo vzťahu k prvému vzatiu sťažovateľky do väzby uznesením ŠTS, ESĽP nekonštatoval žiadne porušenie Dohovoru (bod 72 rozhodnutia) a rovnaký záver prijal aj vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR, ktorým zamietal jej sťažnosť po prvom vzatí do väzby zo dňa 20.03.2020 (bod 77 rozhodnutia).

Iná situácia však nastala vo vzťahu k rozhodovaniu NS SR zo dňa 24.08.2020 o nevyhovení žiadosti o prepustenie sťažovateľky z väzby. Uvedené ponechanie vo väzbe založil NS SR najmä „na základe charakteru stíhanej trestnej činnosti, ako aj osobných vlastnostiach sťažovateľky a jej personálnych prepojeniach.“ (bod 78 rozhodnutia)

NS SR oprel svoje rozhodnutie aj o listinu zaistenú pri domovej prehliadke, ktorú sťažovateľka nemala možnosť spochybniť alebo uvádzať vo vzťahu k nej vlastnú argumentáciu.

ESĽP k tomuto uviedol, že „pochybuje, že dôvody väzby v danom štádiu konania boli relevantné a dostatočné“ (bod 80 rozhodnutia).

Dokonca bolo samotným NS SR skonštatované, že vo veci konajúci prokurátor bol značne pasívny a bolo otázne, či vôbec mala prokuratúra záujem na stíhaní sťažovateľky.

Na podklade vyššie uvedených argumentov ESĽP skonštatoval, „že nebolo jednoznačne ustálené, že pokračujúca väzba sťažovateľky bola potrebná“ (bod 82 rozhodnutia). Týmito pochybeniami bol podľa ESĽP porušený článok 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 Dohovoru.

Reklama

Vo vzťahu k totožnému rozhodovaniu NS SR zo dňa 24.08.2020 o nevyhovení žiadosti o prepustenie z väzby sťažovateľky, ďalej namietala porušenie procesnoprávnych garancií zahrnutých v čl. 5 ods. 4 Dohovoru pri preskúmavaní ďalšieho trvania väzby.

Sťažovateľka v podstate uvádzala, že jej ponechanie vo väzbe zo strany NS SR bolo založené na listine, o ktorú prokurátor svoju sťažnosť ani neopieral, čím predseda senátu 5T de facto suploval úlohu prokurátora a sudcu v jednej osobe. Takisto nebola uvedená listina predmetom dokazovania v predošlých štádiách konania, čím sťažovateľka ani nemohla predpokladať, že by mala k nej predkladať relevantnú argumentáciu.

ESĽP uviedol, „že možnosť osoby vzatej do väzby byť vypočutý osobne alebo nechať sa zastupovať je elementárnou súčasťou procesných garancií každého rozhodovania o väzbe“ (bod 90 rozhodnutia).

„Keďže existencia dôvodnosti samotného stíhania väznenej osoby je sine qua non ďalšieho pokračovania väzby, osoba vo väzbe musí mať efektívnu možnosť namietať a spochybňovať dôkazy voči nej.“ (bod 92 rozhodnutia)

Podstatou procesného pochybenia a predmetom skúmania zo strany ESĽP teda bol postup senátu 5T NS SR pri zrušení prvostupňového rozhodnutia ŠTS, ktorým bola sťažovateľka prepustená z väzby, ktoré bolo odôvodnené listinou, o ktorú prokurátor svoju sťažnosť neopieral.

Reklama

Ústavný súd, ktorý ústavnú sťažnosť sťažovateľky týkajúcu sa tohto procesného pochybenia odmietol v podstate uviedol, že sťažovateľka o tomto dôkaze mala vedomosť a mala možnosť sa k nemu vyjadriť. V bode 98 však ESĽP s týmto záverom Ústavného súdu nesúhlasil, pričom pri jeho negácií vychádzal z nasledovného.

ESĽP v prvom rade uviedol, že „v preskúmavanom rozhodnutí sám Najvyšší súd uviedol, že prokuratúra zaujala vo veci sťažovateľky jasne pasívny postoj, pričom vyjadril pochybnosti, či vôbec mala prokuratúra záujem sťažovateľku ďalej trestne stíhať, čo mohlo mať významný dopad na budúce rozhodovanie o jej väzbe. Je teda zrejmé, že Najvyšší súd svojim procesným postupom porušil princíp rovnosti zbraní keď rozhodol o väzbe sťažovateľky na podklade dôkazov, o ktoré prokurátor svoju sťažnosť neopieral a nepoukazoval na tieto dôkazy.“ (bod 99 rozhodnutia)

V druhom rade zdôraznil, že „intenzita porušenia princípu rovnosti zbraní bola zvýšená tou skutočnosťou, že si Najvyšší súd uvedenú listinu ako podklad svojho rozhodnutia zaobstaral z vlastnej iniciatívy. Napriek tomu, že OČTK mali o tejto listine vedomosť od vykonania domovej prehliadky u sťažovateľky, táto listina v predošlých väzobných rozhodnutiach nebola žiadnym spôsobom zohľadnená ako dôkaz, ktorý by zakladal dôvod väzby alebo dôvodnosť samotného obvinenia, z čoho možno vyvodiť, že žiadnym spôsobom sťažovateľka nemohla predpokladať, že by sa k nej mala vôbec vyjadrovať a uvádzať relevantnú obrannú argumentáciu.“ (bod 100 rozhodnutia)

Vo svetle vyššie uvedeného je nevyhnutné zdôrazniť aj to, že pri ďalšom rozhodovaní o väzbe mala možnosť sa k tejto listine vyjadriť a súdy sa s touto argumentáciou stotožnili a následne ju aj prepustili z väzby za takmer identického skutkového a dôkazného stavu ako tomu bolo v čase rozhodovania o väzbe na NS SR v auguste 2020. (bod 101 rozhodnutia)

Zhrňujúc vyššie uvedené, tým, že NS SR založil svoje rozhodnutie na dôkaze, ktorého branie do úvahy prokurátor ani nenavrhoval a znemožnil sťažovateľke sa k tomuto dôkazu vyjadriť tak postupoval nezlučiteľne s procesnými zárukami, ktorých dodržiavanie je nevyhnutné pri preskúmavaní zákonnosti ďalšieho trvania väzby. (bod 102 rozhodnutia)

Reklama

Na podklade vyššie uvedeného ESĽP skonštatoval porušenie čl. 5 ods. 4 Dohovoru.

V ďalšej časti sťažnosti sa ESĽP ešte zaoberal možným porušením čl. 8 Dohovoru vo vzťahu k domovej prehliadky vykonanej u sťažovateľky, pričom v tejto časti nekonštatoval žiadne pochybenie zakladajúce porušenie základných práv sťažovateľky.

Za nemajetkovú ujmu, ktorú sťažovateľka vyššie uvedeným nezákonným postupom na svojich právach utrpela jej bolo priznané primerané zadosťučinenie vo výške 19.500,- EUR.

Martin Kmeť, študent PraF UK

Článok pôvodne vyšiel na portáli Pravnelisty.

 

Prečítajte si tiež

Reklama

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

08:46

Stovky migrantov z približne desiatich krajín sa vydali peši zo Ciudad Hidalgo na juhu Mexika do Spojených štátov. Niektorí z členov tejto skupiny dúfajú, že sa dostanú na hranice USA ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami.

Ak v nich zvíťazí exprezident Donald Trump, obávajú sa ich uzavretia pre žiadateľov o azyl. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

08:17

Ceny ropy v pondelok vzrástli, pričom cena Brentu sa vrátila nad 83 USD za barel (159 litrov). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Trhy naďalej predpokladajú, že na základe najnovších ekonomických údajov by americká centrálna banka (Fed) mala na septembrovom zasadnutí pristúpiť k redukcii úrokových sadzieb.

08:16

Izraelská armáda v pondelok vyzvala Palestínčanov na evakuáciu z východnej časti mesta Chán Júnis v Pásme Gazy. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

Izrael uviedol, že v oblasti plánuje operáciu proti obnoveným raketovým útokom a aktivitám militantov.

08:15

Bývalý americký prezident Bill Clinton a jeho manželka, exministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová uvítali v nedeľu rozhodnutie úradujúceho amerického prezidenta Joea Bidena stiahnuť svoju kandidatúru a neuchádzať sa o znovuzvolenie do funkcie. Informovala agentúra AFP.

08:13

Šesť členov jednej rodiny utrpelo v nedeľu v parku na severe Nemecka zranenia v dôsledku úderu blesku, informuje TASR podľa agentúry DPA.

K incidentu došlo v meste Delmenhorst západne od Brém. Dvaja zo zranených sú v kritickom stave, uviedla prostredníctvom svojho hovorcu tamojšia polícia.

07:28

Zdá sa, že bývalí prezidenti USA z Demokratickej strany nie sú zďaleka jednotní v podpore Kamaly Harrisovej, ktorú včera Biden nominoval, aby kandidovala namiesto nej.

Na rozdiel od Billa Clintona, ktorý okamžite vyjadril Harrisovej podporu, Barack Obama vydal vyhlásenie, v ktorom ju nespomína.

Okrem toho vyzval na primárky Demokratickej strany, ktoré by kandidátku zvolili.

„Mám mimoriadnu dôveru, že lídri našej strany dokážu vytvoriť proces, z ktorého vzíde vynikajúci kandidát. Verím, že vízia Joea Bidena o štedrej, prosperujúcej a zjednotenej Amerike, ktorá poskytuje príležitosti pre každého, sa naplno prejaví na augustovom zjazde Demokratickej strany,“ povedal Obama.

Zjazd Demokratickej strany sa začne 19. augusta v Chicagu.

Treba poznamenať, že samotná Kamala Harrisová už vyhlásila, že do prezidentských volieb pôjde „vyhrať“.

Včera 20:22

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil, aby izraelská delegácia poverená vyjednávaním o dohode o rukojemníkoch zadržiavaných v Pásme Gazy bola vyslaná na rokovania s predstaviteľmi palestínskeho radikálneho hnutia Hamas.

Včera 19:38

Biden oznámil, že odstúpil z boja o prezidentské kreslo v USA.

Zároveň uviedol, že zostane prezidentom až do konca svojho funkčného obdobia.

Predtým médiá informovali, že Biden oznámi svoje odstúpenie tento víkend.

Včera 19:24

Izraelskí osadníci zaútočili na skupinu zahraničných dobrovoľníkov, ktorí pomáhali palestínskym farmárom na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Niekoľko dobrovoľníkov utrpelo zranenia, ktoré si vyžiadali nemocničné ošetrenie.

Včera 18:44

Polícia v meste Zvenigorod v metropolitnej oblasti Moskvy zadržala muža, ktorý ťažkým tupým kladivom odbil hlavu z busty sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Informovali o tom ruské médiá, podľa ktorých sa polícia zatiaľ k incidentu nevyjadrila. Nezverejnila ani totožnosť páchateľa.

Včera 18:33

Viac ako milión ľudí sa zúčastnilo na pochode Pride v nemeckom meste Kolín nad Rýnom. Ide o jednu z najväčších podujatí na podporu LGBTQI ľudí v celej krajine.

Včera 18:32

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bude možno musieť o akomkoľvek pláne ukončiť vojnu v krajine usporiadať referendum, uviedol starosta hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Eva Szalayová (vľavo) a Keith Lowe triedia čerstvo nazbieranú kukuricu na Szalay\'s Farm & Market v Peninsule v štáte Ohio

Autor: TASR/AP-Sue Ogrocki

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Ivan Štubňa

René Pavlík

Marián Tkáč

Milan Šupa

Gustáv Murín

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali