Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v marci 2020 rozhodol o väzobnom stíhaní sudkyne Cvikovej a ďalších bratislavských sudcov obvinených z trestných činov korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti. ŠTS v auguste toho istého roka rozhodol o jej prepustení; Najvyšší súd (NS) SR však v októbri toto rozhodnutie zrušil. Obvinená podala sťažnosť na Ústavnom súde, ktorý ju však zamietol.

Cviková v spojitosti so svojím väzobným stíhaním podala sťažnosť na pôde ESĽP. Uviedla, že bolo svojvoľné a porušovalo jej práva, píše ESĽP. Takisto žiadala odškodné.

Ako priblížilo Ministerstvo spravodlivosti SR, ESĽP konštatoval, že vzatie sťažovateľky do väzby bolo vzhľadom na citlivú povahu obvinení a zložitosť konania v počiatočnej fáze trestného konania relevantné a dôvodné, bez znakov svojvôle. Odlišne už hodnotil ďalšie trvanie väzby v období po zamietnutí sťažovateľkinej žiadosti senátom 5T NS SR. “Skonštatoval, že podstata dôvodov ponechania sťažovateľky vo väzbe bola všeobecná, bez akejkoľvek individualizácie vo vzťahu k sťažovateľke. Rovnako ESĽP považoval odôvodnenie o nenahradení väzby alternatívnymi prostriedkami za arbitrárne,” podotkla Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia rezortu spravodlivosti.

Doplnila, že ESĽP vo vzťahu k dôslednosti a rýchlosti trestného konania konštatoval zjavnú nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní s odkazom aj na skutočnosť, že sťažovateľka bola stíhaná iba za jeden skutok. Sťažovateľka namietala aj skutočnosť, že jej senát Najvyššieho súdu odoprel konanie o preskúmaní zákonnosti väzby na podklade jej žiadosti o prepustenie z väzby. “ESĽP konštatoval, že senát 5T NS SR založil svoje rozhodnutie na dôvode, ktorý nielen že nebol vznesený prokuratúrou, ale naviac aj bez toho, aby poskytol sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k tomuto dôvodu, čím porušil zásadu rovnosti zbraní a zásadu kontradiktórnosti,” dodala Gašparíková.

Sťažovateľka namietala i porušenie práva na rešpektovanie súkromného života v súvislosti s výkonom domovej prehliadky. ESĽP uznal že došlo k zásahu do jej práva na súkromný život, avšak tento spĺňal garancie vyžadované Dohovorom. “Z uvedeného dôvodu nedošlo k porušeniu uvedeného článku Dohovoru,” ozrejmila Gašparíková.

Cviková má v súčasnosti prerušený výkon funkcie sudkyne. Obvinenia vznesené voči nej mali spojitosť s tzv. kauzou Búrka.