Atény 9. februára 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Yorgos Karahalis)
Podľa zástupcu ministra zahraničia Grécka Georgiosa Katrugalosa by Venezuela nemala dovoliť žiadne zahraničné zásahy do svojich vnútorných záležitostí. Sputnik diskutoval o tejto otázke s politickým analytikom a koordinátom Európskeho progresívneho fóra Dimitrisom Rapidisom
Grécko sa stalo jednou z krajín, ktoré odmietlo uznať Juana Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Prečo?
Dimitris Rapidis: Po prvé by som rád zdôraznil, že Grécko od samého začiatku prejavovalo solidaritu s obyvateľmi Venezuely. Podporujeme demokraciu a obnovu mieru vo vysoko polarizovanej spoločnosti. Grécka vláda je rozhodne za nezasahovania do vnútorných záležitostí Venezuely. Rovnaký princíp platí pre celosvetovú arénu.
Pokiaľ ide o postavenie Európskej únie, grécka strana sa podieľala na vytvorení konečného dokumentu, ktorý vyzýva Madura, aby usporiadal nové voľby. Zároveň tento dokument nevyjadruje podporu Guaidóvi, ktorý sa vyhlásil za dočasného prezidenta Venezuely.
Po poslednom zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí EÚ niekoľko členských štátov EÚ skutočne uznala Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Grécko to však neurobilo, pretože sme stále presvedčení, že táto intervenčná skupina, diskusná skupina, ktorá sa v najbližších dňoch stretne v Montevideu v Uruguaji, poskytne pozitívne a mierové riešenie problémov, ktorým čelí Venezuela.
Je zrejmé, že Grécko za posledných 10 rokov zažilo ťažké časy. Čo si Grécki politici myslia o Guaidóovi?
Dimitris Rapidis: Pokiaľ hovoríme o gréckych politikoch, aby som bol úprimný, prejavujú len málo záujmu o to, čo sa deje vo Venezuele. Niektoré médiá, väčšinou podporované opozičnou stranou, konzervatívnymi novými demokratmi, sa snaží túto otázku nastoliť vo verejnej diskusii. Ale my sme ďaleko od Venezuely, v najvzdialenejšom kúte Európskej únie, čelíme iným problémom.
Faktom však zostáva, že bez ohľadu na našu geografickú vzdialenosť od Venezuely je naša vláda skutočne presvedčená, že by malo dôjsť k mierovému riešeniu venezuelskej krízy, a že by Európska únia tento proces mala podporiť. Musí podporovať úsilie o obnovenie demokracie a obnovy inštitúcií v krajine.
Môžete vysvetliť túto jednotu alebo údajnú jednotu EÚ v podpore Guaidóa? Ako môžu v tejto situácii konať samostatne? Pokiaľ ide o postavenie EÚ, je tu Taliansko, Grécko. Počúvala som názory rôznych recenzentov a sú tiež proti tejto podpore a intervencii. Panuje teda ľahostajnosť voči tomuto rozhodnutiu EÚ. Ukázalo sa, že to nie je úplne jednomyseľné rozhodnutie?
Dimitris Rapidis: Nie, vôbec nie. Z hľadiska politickej analýzy a tiež zo strategického hľadiska je úplne jasné, prečo tieto štáty tak urputne podporujú Guaidóa. Zaujímavé je tiež časové oneskorenie medzi tým, kedy Guaido vyhlásil, že je dočasným prezidentom Venezuely, a vyhláseniami napríklad prezidenta Trumpa alebo prezidenta Európskej rady Donalda Tuska o podpore Guaidóa. Aby som bol úprimný, pokiaľ viem, v súčasnej dobe je Maduro zvoleným prezidentom Venezuely, je legitímne prezident krajiny. Generálny tajomník OSN a generálny tajomník Antonio Guterres zdieľajú rovnakú pozíciu. Čo sa týka všetkého chaosu, ktorý sa deje vo Venezuele po mnoho mesiacov, si myslím, že Európska únia by mala zohrávať zrelší a tvrdší postoj na obranu demokracie.