Rozpory na Západe v čase blížiacej sa zimy: Amerika si musí uvedomiť, že verejná mienka o vojne sa v mnohých krajinách EÚ mení

Moskva 3. decembra 2022 (HSP/responsiblestatecraft/Foto:Pixabay)

S rastúcimi cenami energií a klesajúcimi teplotami sa európska verejnosť cíti pod tlakom sekundárnych účinkov vojny na Ukrajine, píše Connor Echols pre Responsible Statecraft

Rusko v posledných týždňoch spustilo na Ukrajine raketovú paľbu, ktorá zasiahla kľúčovú infraštruktúru v celej krajine. Cieľ tejto kampane sa zdá byť z pohľadu Moskvy jasný: Ak Ukrajinci prídu o teplo a elektrinu počas krutých zimných mesiacov, budú prístupnejší ukončeniu vojny.

Táto brutálna logika sa podobným spôsobom prejavila aj mimo Ukrajiny. Krajiny globálneho Juhu dramaticky utrpeli sekundárnymi dôsledkami vojny, medzi ktoré patrí zhoršenie globálnej potravinovej krízy a veľký skok cien mnohých základných tovarov. Možno aj preto chudobnejšie krajiny už prejavili oveľa väčšiu ochotu počítať s nedokonalým ukončením konfliktu než ich európske a americké náprotivky.

Zdá sa však, že s blížiacou sa zimou a rastúcimi cenami energií je príroda pripravená prevýšiť politiku. Podľa analýzy časopisu Economist vedie 10-percentný nárast cien energií k 0,6-percentnému nárastu úmrtí v Európe. “Preto by energetická kríza v tomto roku mohla spôsobiť viac ako 100 000 dodatočných úmrtí starších ľudí v celej Európe,” píše Economist.

To je nepochybne jedným z dôvodov, prečo sa predstavitelia Európskej únie začali v posledných týždňoch vyhovárať na Spojené štáty. Ako poznamenáva Politico, vedúci predstavitelia EÚ sa domnievajú, že Washington profituje z vojny, pričom nesie relatívne málo jej zlých účinkov.

“Ak sa na to pozrieme triezvo, krajina, ktorá najviac profituje z tejto vojny, sú USA, pretože predávajú viac plynu za vyššie ceny a pretože predávajú viac zbraní,” povedal jeden z európskych lídrov, ktorý hovoril s Politico, a dodal, že “Amerika si musí uvedomiť, že verejná mienka [o vojne] sa v mnohých krajinách EÚ mení.”

Táto zmena názorov verejnosti zatiaľ nemala veľký vplyv na európskych lídrov, ktorí sa naďalej pevne držia (aspoň na verejnosti) postoja, že Ukrajina musí sama rozhodnúť, kedy začne rokovať s Ruskom. Ako však nedávno uviedol Anatol Lieven z Quincyho inštitútu, tento názor sa oveľa ľahšie obhajoval v prvých dňoch vojny, keď “sa zdalo, že existencia Ukrajiny ako nezávislého štátu je ohrozená”.

“[P]o sérii ukrajinských úspechov a obmedzení ruských síl na obmedzené oblasti východnej a južnej Ukrajiny sa nevyhnutne začínajú objavovať trhliny v európskej solidarite a ochote obetovať sa za ukrajinské víťazstvo,” napísal Lieven.

Táto zmena údajne ovplyvnila myslenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý tento týždeň navštívil Washington. Pred Macronovým stredajším stretnutím s prezidentom Joeom Bidenom denník Financial Times uviedol, že francúzsky líder plánuje “apelovať na Joea Bidena, aby pri svojich politických rozhodnutiach viac zohľadňoval škody, ktoré európskemu hospodárstvu spôsobila vojna na Ukrajine”.

Či tento odkaz na stretnutí odznel, sa ešte len uvidí. FT si však v článku všimol ďalšiu zaujímavú vrásku: podľa jedného z amerických predstaviteľov “Macronovo úsilie udržať otvorený diplomatický kanál k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ako aj k jeho ukrajinskému kolegovi Volodymyrovi Zelenskému, považuje Washington za užitočné”.

To môže pomôcť vysvetliť, prečo Macron počas svojej cesty do Washingtonu zdvojnásobil svoje výzvy na diplomaciu. V rozhovore pre televíziu ABC francúzsky líder povedal, že Putin “urobil chybu”, keď napadol Ukrajinu, ale tvrdil, že rokovania sú stále možné.

“Nemôžeme sa vrátiť k rokovaciemu stolu a o niečom diskutovať?” spýtal sa. “Myslím si, že je to stále možné.”

Ďalšie diplomatické správy týkajúce sa vojny na Ukrajine:

– Podľa denníka Washington Post Rusko v stredu oznámilo, že jednostranne odloží plánované rokovania so Spojenými štátmi o novej zmluve START, jedinej významnej dohode o kontrole jadrových zbraní medzi oboma krajinami. Vo vysvetlení tohto rozhodnutia hovorca moskovského ministerstva zahraničných vecí obvinil Washington, že “pomáha kyjevskému režimu zabíjať našich vojakov a civilistov v ruských regiónoch, zabezpečuje tento čoraz ničivejší spôsob ozbrojeného boja a posiela na Ukrajinu amerických inštruktorov, poradcov a žoldnierov”. Hoci zmluva zostáva v platnosti do roku 2026, už tri roky Moskva a Washington neuskutočnili inšpekcie zamerané na zabezpečenie toho, aby druhá strana dodržiavala svoje záväzky.

– Veľvyslanec Kremľa vo Vatikáne vyjadril v utorok “rozhorčenie” nad nedávnym komentárom pápeža Františka, v ktorom pontifik naznačil, že “najkrutejší” ruskí vojaci “sú možno tí, ktorí sú z Ruska, ale nie sú z ruskej tradície, ako napríklad Čečenci, Burjati a tak ďalej”, uvádza agentúra AP. Pápežovo vyhlásenie riskuje, že poškodí jeho úlohu sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý v posledných mesiacoch pomohol uľahčiť niekoľko výmen väzňov.

– Podľa agentúry Reuters Spojené štáty od začiatku vojny najmenej raz využili horúcu linku na dekonfliktáciu s Ruskom, aby vyjadrili obavy z útokov Moskvy na ukrajinskú infraštruktúru. Podrobnosti tohto telefonátu nie sú jasné, ale je pozoruhodný ako zriedkavý príklad vojenských kontaktov na vysokej úrovni medzi oboma krajinami.

– Podľa agentúry AP jeden z najvyšších ruských diplomatov v utorok naznačil, že Spojené štáty a Rusko sú blízko k dosiahnutiu dohody o výmene väzňov, na základe ktorej by sa domov vrátila americká basketbalová hviezda Brittney Grinerová. “Žiaľ, niekoľkokrát sa zdalo, že sa chystá rozhodnutie v jej prospech, ale nikdy k nemu nedošlo,” povedal námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Predstaviteľ vyjadril poľutovanie nad tým, že komunikácia medzi Moskvou a Washingtonom bola v posledných mesiacoch na nízkej úrovni, a dodal, že dohoda “by nepochybne vyslala pozitívny signál, že nie všetko je v rusko-amerických vzťahoch také úplne beznádejné”.