Môj profil 
Predplatné
Odporcovia TTIP sa obávajú najmä rokovaní predstaviteľov Európskej únie a Spojených štátov, ktoré sa odohrávajú za zatvorenými dverami. Dohoda v aktuálnej podobe by medzinárodným korporáciám poskytla bezprecedentnú právomoc a tým by hrozilo, že by bola zvrhnutá demokracia, právny štát a takisto ochrana životného prostredia a spotrebiteľov. Zmluvy by dovolili, aby korporácie súdili vlády pred súkromnými arbitrážnymi komisiami, ak by ich zákony alebo politiky poškodzovali zisky obchodných spoločností.
Na túto tému nám poskytol rozhovor predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár
Laureát Nobelovej ceny a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky, Joseph Stiglitz, sa domnieva, že dohoda o voľnom obchode TPP a TTIP je podvod pripravený v USA. Nebude presadený voľný obchod, ale pakt riadenia a kontroly pod taktovkou najsilnejších obchodných spoločností…
Presne tak, zmluvu TTIP by som nazval útokom nadnárodných spoločností na americkú a európsku spoločnosť. Táto zmluva je nadradená slovenskému aj európskemu právnemu poriadku aj Lisabonskej zmluve a môže o nás rozhodovať privátna spoločnosť, ktorá bude aj arbitrom.
Aké sú najväčšie riziká vyplývajúce z tejto zmluvy?
Tých rizík bude veľa, napríklad systém zdravotného zabezpečenia sa otvorí americkým zdravotným poisťovniam, ohrozené budú generické lieky, pretože budú považované za falzifikáty. Ďalej potravinová bezpečnosť, 70% potravinových položiek v USA obsahuje GMO. V kozmetickom priemysle je v EÚ zakázaných 1200 prísad, v USA len 12. V EU výrobca musí dokázať, že prísada je bezpečná prv, než ju môže použiť. V USA sa prísada môže používať, kým sa nedokáže, že je nebezpečná. Takže tu vôbec nejde o žiadne colné bariéry, ktoré sú už dnes nulové alebo veľmi nízke, ale o presadenie amerických ekologických či spotrebiteľských štandardov. A tie sú medzi USA a Európou výrazne odlišné, samozrejme v neprospech USA. Preto sa americké potravinárske výrobky nevedia presadiť na európskom trhu. Neprejdú cetifikáciou. Európa na rozdiel od USA odmieta geneticky modifikované potraviny (GMO), nehovoriac o normách na antibiotiká a hormóny pre hovädzí dobytok, či dezinfekcii kuracieho mäsa chlórom. Po prijatí TTIP by sa štandardy harmonizovali v prospech USA a nie v prospech Európy a to nesmieme dopustiť.
Čo arbitrážna doložka ISDS?
ISDS arbitráž znamená, že medzi investorom a štátom nebude rozhodovať slovensky súd, ale zahraničný arbiter, ktorého rozhodnutie bude nad všetkými európskymi súdmi. Nadnárodne korporácie budú môcť súdiť štáty o ušlý zisk. Napríklad teraz sa energetická spoločnosť Vatenfall súdi s Nemeckom o ušlý zisk, pretože sa Nemecko rozhodlo znížiť podiel atómovej energie na energetickom mixe. Momentálne beží celosvetovo 500 podobných súdnych prípadov. Ak by TTIP platila dnes, tak už tu máme arbitráž kvôli povrchovej ťažbe zlata kyanidom pri Detve a Kremnici, či ťažbe uránu pri Košiciach. Stačí, že nejaká vláda zvýši napríklad minimálnu mzdu, alebo sprísni ekologické normy a korporácie budú pokles svojich ziskov kompenzovať žalobami na národné vlády.
Do zmluvy TTIP, ktorá je k dispozícií na americkom veľvyslanectve, môžu nahliadnuť len vybraní pracovníci ministerstva hospodárstva a len v určitom čase, ktorý vyhlási americké veľvyslanectvo. Kľudne to môže byť aj v nedeľu medzi druhou a treťou hodinou ráno. Pracovníci ministerstva nesmú vziať žiadnu časť zmluvy na preštudovanie ani fotiť, či robiť si poznámky, z toho dôvodu sú pri odchode s veľvyslanectva kompletne prešacovaní. Môžu teda len nahliadnuť do zmlúv v anglickom jazyku, plných technických dát a vzorcov z ktorých sa nič nedozvedia. Je to podľa vás normálne?
Rozhodne nie, ak by tá zmluva bola pre spoločnosť výhodná, tak ju predsa zverejnia. To, že ju utajujú, svedčí práve o opaku. Voči nám robia obštrukcie s utajovaním, ale nadnárodné koncerny ju majú k dispozícii. S Monsantom (GMO) ju priamo konzultujú a nie o tretej ráno na ambasáde ako s našimi.
Iniciátori zmluvy naveľa pripustili, že po piatich rokoch by prípadne mohla byť zverejnená…
Takže máte podpísať zmluvu, ktorú si neviete ani naštudovať a potom vám ešte veľkoryso sľúbia, že ju možno po piatich rokoch zverejnia. To je niečo neuveriteľné.
Čo nám ešte hrozí?
Je dôvodná obava, že TTIP donesie späť dohodu ACTA. Tá ohrozuje slobodu vyjadrovania a súkromnú komunikáciu. Internetoví provideri budú musieť špehovať svojich užívateľov alebo špehovanie umožniť. Taktiež každý, kto sťahuje súbory v patentovanom formáte, bude musieť dokazovať, že má softvér, ktorý zaplatil na toto využitie.
Róbert Fico povedal, že Slovensko nemá žiadny zásadný problém s pripravovanou dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a USA. Podľa neho v každej zmluve sú nejaké úskalia, ale ak sa pozrieme na výhody a nevýhody, tak výhody zďaleka prevyšujú nevýhody.
Tuto vidíte tých štandardných politikov. Zmluvu nečítal, ale bez problémov nám ju bude odporúčať.
.jpg)
.JPG)
