V súčasnosti sme na Slovensku svedkami niečoho podobného, čo sa navyše praktikuje v značnom rozsahu, a to je vynášanie z vyšetrovacích spisov. Aj v tomto prípade je všetko dovolené, lebo však treba živiť teóriu o prepojení kriminálnych špičiek na tie mocenské. V prípade, keď sa nejedná o náš domáci rybníček, je však naraz všetko inak. Pripomeňme si teda, kto je to Julian Assange a prečo sa pred deviatimi rokmi dostal do pozorností médií.

V roku 2010 americký vojak Bradley Manning poslal zakladateľovi stránky WikiLeaks Julianovi Assangeovi množstvo utajovaných informácii o zločinoch, ktoré páchala americká armáda predovšetkým v Iraku, ale aj v Afganistane a inde vo svete. Ich zverejnenie vyvolalo na jednej strane veľké rozhorčenie predovšetkým zo strany administratívy USA, ale aj zdesenie svetovej verejnosti, keď sa dozvedela, akým spôsobom sa vytvára  „trvalá sloboda“. Celý svet doslova šokovali zábery z vrtuľníka, ktorého pilot z ničoho nič spustil šialenú streľbu z guľometu na nič netušiacich civilistov.

Okrem toho WikiLeaks odhalilo množstvo diplomatických depeší, v ktorých sme sa dozvedeli, čo si myslia predovšetkým americkí diplomati o tej ktorej krajine a pomeroch v nej. Tak sme sa napríklad dozvedeli, že o skorumpovanosti takého  Mikloša vôbec nepochybovali, ale, ako vieme, na rozdiel od iných politikov si to nechali pre seba a verejne to nijako neprejavovali.

Vráťme sa však do roku 2010. V tom čase spôsobilo zverejnenie WikiLeaks skutočné zemetrasenie. Assange sa stal celosvetovou celebritou, na strane druhej sa stal aj najnenávidenejšou osobou, pričom bolo jasné, že USA urobia všetko, aby ho dolapili a exemplárne potrestali. Lebo, ako vieme, zlé príklady priťahujú. Nakoniec bol Bradley Manning odsúdený na päťdesiatdva rokov väzenia práve za to, že informácie o vojnových zločinoch, ktoré páchala americká armáda, posunul WikiLeaks, ktoré ich zverejnili. Assange sa tak stal horúcim kandidátom na osobnosť roka časopisu Time. To sa však predovšetkým vďaka extrémnemu odporu americkej administratívy nestalo.

Medzitým však začala všeobecná poľovačka práve na Julia Assangea. Zoznam bezpečných krajín sa postupne prudko zužoval. Tesne pred tým, než na dlhých sedem rokov zakotvil na ekvádorskej ambasáde v Londýne, bol na prednáške vo Švédsku. Ako dnes vieme, tam ho obvinili zo znásilnenia. Bolo jasné, že je to účelové obvinenie.

Proces za tento jeho zločin sa vo Švédsku nakoniec viedol bez jeho účasti. Assange tento proces vyhral a bol oslobodený. Medzitým sa však britská pôda stala preňho príliš horúcou. Pred  ekvádorskou ambasádou stále hliadkovali policajné jednotky a Assangeov osud sa stal priamo závislý od vnútropolitického vývoja v Ekvádore. No a keď bývalého prezidenta Rafael Correu vystriedal súčasný Lenín Moreno, boli dni Assangea zrátané. Julian Assange bol z ekvádorskej ambasády násilne vynesený a zatknutý britskou políciou.

V súčasnosti sa teda rozhoduje o tom, či a za akých okolností bude vydaný na trestné stíhanie do USA. Konzervatívna vláda Theresy May je v zásade ochotná vydať ho do USA. Svoje rozhodnutie hodlá  prehodnotiť len v prípade, ak by mu v USA hrozil trest smrti. Samozrejme, scenárov je viacero. Jeden z nich je vydanie Assangea do Austrálie, keďže  pochádza z Austrálie a stále má aj austrálske občianstvo.

V tejto súvislosti však bolo veľmi poučné sledovať, ako sa k prípadnému vydaniu Assangea postavili naše mainstreamové média. Takmer všetky unisono označujú Assangea za podliaka, ktorý si zaslúži ten najprísnejší trest, okrem iného aj preto, lebo odtajnil predovšetkým americké zločiny, a nie tie ruské. Je skutočne paradoxné, že médiá, ktoré dlho nevedeli prísť Trumpovej administratíve na meno, teraz verejne adorujú za jeho vydanie práve tejto škandalizovanej vláde.

Naopak, reči o verejnom záujme zrazu záhadne utíchli. Ich pokrytectvo  sa tak stáva do neba volajúcim. Ak whistlebloweri pranierujú tie správne sociálno-vlastenecké sily, je všetko v poriadku, ak, naopak, zverejnia vojnové zločiny tých najskompromitovanejších pravicových síl, z kladných hrdinov sa stavajú padúsi. Kauza Assange nastavila naším médiám krivé zrkadlo, v ktorom sa ukázalo, že náš mediálny mainstream je krajne  pokrytecký.

Roman Michelko

Text vyšiel aj v SNN