O tom, že bude chcieť svoju profesionálnu kariéru ukončiť podobným spôsobom, Fico hovoril už pred mnohými rokmi. Teraz však jeho rozhodnutie médiá a opozícia stavia do roviny, že uteká. Z človeka, ktorý vydržal v čele krajiny tak dlho ako nikto pred ním, robia potkana, ktorý uteká z potápajúcej sa lode, čo je svojím spôsobom naozaj diskutabilné.

Spomínajú potápajúcu sa loď… tvrdia, že Smer už nemá čím osloviť voličov. Naozaj nemá? Stabilná socdem vláda je ešte vždy jednou z najlepších reálnych možností a veľká časť národa jej stále dáva prednosť pred vládou liberalistických sociopatov a rôznych iných oportunistov, ktorých etická dimenzia siaha práve po vilu na Bahamách.

Ja však možno pravda, že v Smere naozaj dozrel čas na generačnú výmenu a pre Fica je možno vhodná chvíľa, aj s ohľadom na jeho zdravie, po toľkých rokoch sa začať venovať niečomu menej stresujúcemu a zdraviu menej škodlivému.

Bratislavská kaviareň kričí, že Fico nesmie byť ústavným sudcom, lebo je skorumpovaný a protestovali proti nemu desaťtisíce ľudí na námestiach. Tak sa pozrime na kvalitu a „nezaujatosť“ týchto tvrdení.

Vec má dve roviny: prvá je právna rovina, a v tej je všetko absolútne v poriadku: JUDr. Robert Fico nie je súdne trestaný, má patričné vzdelanie aj prax. Právna rovina je v právnom štáte podstatná: čo nie je zakázané, je dovolené a kto nie je odsúdený, je nevinný. Tu viac nie je o čom hovoriť.

Ale samozrejme, je tu aj druhá rovina, a to etická: spravodlivé zhodnotenie človeka, ktorý sa o funkciu ústavného sudcu uchádza. A tu, aby sme boli spravodliví, treba brať do úvahy celý obraz a nielen vybrané a prekrútené detaily.

Politika je o riadení vecí verejných, a teda o vzťahoch, kompromisoch i konfliktoch. Každý, kto sa zúčastní politiky, tým zaujme nejaké miesto v názorovom spektre, a teda sa automaticky dostane do sporu s ľuďmi s opačnými názormi. Kto desať rokov riadil štát z pozície premiéra, sa nepochybne dostal do obrovského množstva sporov a vytvoril si dlhý zástup oponentov, alebo aj priamo nepriateľov. Že ich boli desaťtisíce na námestiach? Nepodstatné! Voľby a aj prieskumy verejnej mienky ukazujú jasne, že ľudí, ktorí Ficovi veria, je oveľa viac, ako tých, ktorí protestovali na námestiach.

Okrem toho netreba zabudnúť, že tí ľudia boli na námestiach po vražde novinára, ktorú určité kruhy zneužili na pokus o zvrhnutie vlády, napriek tomu, že dodnes nie je známe, kto si tú vraždu objednal, pričom pán Fico s tým s najväčšou pravdepodobnosťou nemá nič spoločné. A keď sme už pri etike, aký morálny rozmer má argumentácia námestím? Zaujímavé, že argument o protestujúcich na námestiach používajú presne tí istí slniečkari, ktorí ani slovkom nespomenuli vhodnosť odstúpenia napríklad Macrona alebo Merkelovej pri státisícových demonštráciách v ich krajinách proti ich vlastizradnej politike…

Kritici Ficovej kandidatúry na funkciu ústavného sudcu tvrdia, že sudca zo zákona má byť apolitický a predsa nemôže byť apolitický človek, ktorý roky robil politiku. To však je, povedzme to eufemisticky, chybný úsudok. Je samozrejme pravdou, že sudca pri výkone svojej práce musí zachovávať zásadu nestrannosti, objektivity a apolitickosti – lenže samotný výber ústavných sudcov je výsostne politickou vecou.

Boli azda nominácie iných kandidátov na ústavných sudcov politickými stranami apolitické? Krajina je ako mečom rozťatá na dve polovice, na dva nezmieriteľné tábory, a niekto chce tvrdiť, že sudcovia ako osoby nemôžu mať politický rozmer, politický názor? Veď každý z nás, vrátane každého jedného sudcu je politickou bytosťou prinajmenšom vo chvíli, keď si večer pustí správy…

Neexistuje krajina, v ktorej nie je vrcholová politika nejako spojená s kauzami či korupciou. Tlak, a aj ten korupčný, na premiéra v jeho funkcii je oveľa väčší ako na iných ľudí. Ale treba rozlišovať reči od dôkazov a aktivity korupčných jednotlivcov od reálnej práce a možností predsedu vlády.

Tým nechcem tvrdiť, že Robert Fico je taký alebo onaký. Ale mal by byť posudzovaný spravodlivo, čo znamená, že musia byť zvážené objektívne aj jeho rozhodnutia, motivácia, osobnosť, sloboda konania v danej situácii, a najmä ciele, vízie a ich zištnosť či nezištnosť.

Na charakter a morálnu vhodnosť či nevhodnosť Roberta Fica na funkciu sudcu môže mať každý svoj názor, a nepochybne ho budú mať aj poslanci a prezident, ktorí budú o jeho zvolení rozhodovať. Je len na nich, aké kritériá zoberú do úvahy. Z titulu svojej funkcie budú mať právo sa rozhodnúť aj na základe svojej intuície, sympatií a áno, aj politických preferencií – bude to len v ich hlavách a nikto do nich vidieť nebude. Ale netvárme sa, že nejde o politickú vec, keď všetci veľmi dobre vieme, že to berie politicky tak jedna, ako aj druhá strana.

Ivan Lehotský