Praha 13. novembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Facebook)
Publicista, komentátor a sociológ Petr Robejšek sa zamyslel nad tým, že myšlienka o nepopierateľnom pokroku ľudstva nie je tou správnou. Obáva sa, že ho internetizácia môže zastaviť. Robejška inšpirovala americká zábavná televízna talk show, o ktorej informoval na svojom facebookovom profile
Sociológ Petr Robejšek poukázal na populárnu americkú Ellens Show. V jednom z programu moderátorka požiadala sedemnásťročnú dievčinu, aby správne zložila mapu, našla v telefónnom zozname číslo jedného účastníka a vytočila ho na klasickom telefóne. Slečna zlyhala vo všetkých troch úlohách, ale bola to veľká zábava.
“Niekto možno povie, no prečo by to mala vedieť. To je ako keby sa od nej chcelo ručne pokosiť lúku, podojiť kravu či uvariť iné jedlo ako mrazenú pizzu. To je svojím spôsobom pravda,” napísal Robejšek a dodal svoje ale.
Internetizácia ľudských životov je lákavá a pohodlná, píše sociológ, ale ocitáme sa tak v závislosti na jedinej – celú spoločnosť prestupujúcej – technológii a nezdržujeme sa s udržiavaním náhradných systémov pre prípad, že by tento ‘chrbticový’ systém, na ktorom závisí fungovanie všetkého, naraz nebol dočasne alebo dlhodobo k dispozícii, varuje.
“Zvykli sme si na myšlienku, že pokrok je funkciou času a je nezvratný. To je však veľký omyl. Neexistuje priama úmernosť medzi časom, rastúcim blahobytom a koniec vývoja ku ‘stále viac a lepšie’ môže nastať aj úplne bez varovania,” uviedol hlavné posolstvo dlhodobý ekonóm, analytik a poradca.
Globálny pokles inteligencie
Tento týždeň Sputnik ČR zverejnil autorský článok o globálnom poklese inteligencie. Uvádza sa, že v dvadsiatom storočí paradoxne zaznamenali zvýšenie úrovne inteligencie. Vlani však dospeli nórski vedci, ktorí preanalyzovali výsledky testov viac ako 700 ľudí, k záveru, že priemerná úroveň IQ postupne klesá od sedemdesiatych rokov minulého storočia, a to približne o sedem bodov pri každej ďalšej generácii.
Napríklad, IQ ľudí narodených v roku 1969 je približne o tri body vyššie ako u ľudí o sedem rokov starších: 102,3 oproti 99,5. Potom sa, ale situácia mení: dobrovoľníci narodení v roku 1989, ktorí absolvovali test, mali už priemerný výsledok nižší – 99,4 bodov.
Daný jav sa dá sledovať dokonca v niektorých rodinách, v ktorých starší bratia mali lepší výsledok ako mladší. Čo znamená, že nejde o demografickú situáciu alebo o šírenie v populácii horších génov, píšu autori. Pokles IQ ovplyvňuje zrejme na jednej strane zmena spôsobu života, rozvoj technológií, zmeny vo vzdelaní, výchove a na druhej strane sa to dá vysvetliť aj určitou nedokonalosťou samotného testu, ktorý nedokáže ohodnotiť výšku inteligencie dnešných ľudí.